Jób
5 Hľa, [ako] zebry+ v pustatine
vyšli za svojou činnosťou, hľadať potravu.
Púšťová rovina každému [dá] chlieb pre chlapcov.
6 Na poli žnú svoj krm
a vinice zlého rýchlo vyplienia.
12 Z mesta neprestajne [znie] stenanie umierajúcich
a duša smrteľne ranených volá o pomoc;+
a Boh [to] nepovažuje za niečo nesprávne.+
13 A oni, oni boli medzi vzbúrencami proti svetlu;+
nerozoznali jeho cesty
a nezostali na jeho cestách.
14 Za denného svetla vstáva vrah
a potom ide a zabije strápeného a chudobného+
a počas noci stáva sa skutočným zlodejom.+
15 A oko cudzoložníka+ vyzeralo večernú tmu+
a hovorilo: ‚Žiadne oko ma nezazrie!‘+
A šatku si kladie na tvár.
17 Veď ráno je pre nich také isté ako hlboký tieň,+
lebo spoznávajú, čo sú náhle vydesenia hlbokého tieňa.
20 Zabudne ho lono, larva ho sladko bude sať,+
nebude sa už spomínať.+
A nespravodlivosť bude zlomená ako strom.+
22 A svojou silou určite odvlečie silákov;
vstane a nebude si istý životom.
24 Na malú chvíľu vystúpili do výšky, potom ich už niet,+
a boli ponížení;+ sú odtrhnutí ako hocikto iný,
ako vrcholec obilného klasu sú odrezaní.
25 Nuž teda, kto ma teraz urobí luhárom
alebo zmarí moje slovo?“