Jeremiáš

4 „Ak sa chceš vrátiť, ó, Izrael,“ je Jehovov výrok, „môžeš sa vrátiť až ku mne.+ A ak kvôli mne odnímeš svoje ohavnosti,+ tak nepôjdeš ako utečenec. 2 A [ak] istotne odprisaháš:+ ‚Akože žije Jehova v pravde,+ v práve a v spravodlivosti!‘+ potom sa v ňom naozaj budú žehnať národy a budú sa v ňom chváliť.“+

3 Lebo toto povedal Jehova judským mužom a Jeruzalemu: „Zorte si ornú pôdu a nezasievajte stále medzi tŕnie.+ 4 Dajte sa obrezať Jehovovi a odnímte predkožky svojich sŕdc,+ judskí muži a obyvatelia Jeruzalema; aby môj zúrivý hnev nevyšiel ako oheň, takže by istotne horel a nikto nehasil, pre vaše zlé počínanie.“+

5 Povedzte [to] v Judsku a zvestujte [to] i v Jeruzaleme+ a vyrieknite [to] a zatrúbte na rohu po celej krajine.+ Hlasno volajte a hovorte: „Zhromaždite sa a vstúpme do opevnených miest.+ 6 Vyzdvihnite signál smerom k Sionu. Zaobstarajte prístrešie. Nezastavujte sa.“ Veď zo severu privádzam nešťastie,+ dokonca veľké zrútenie. 7 Vyšiel ako lev zo svojej húštiny+ a ten, čo ničí národy, odtiahol;+ vyšiel zo svojho miesta, aby z tvojej krajiny urobil predmet úžasu. Tvoje mestá sa rozpadnú na trosky, takže tam nebude obyvateľa.+ 8 Preto sa opášte vrecovinou.+ Bite sa do pŕs a kvíľte,+ lebo Jehovov horiaci hnev sa neodvrátil od vás.+

9 „A v ten deň sa stane,“ je Jehovov výrok, „že zahynie srdce kráľa+ i srdce kniežat; a kňazi budú istotne uvedení do úžasu a proroci budú udivení.“+

10 A povedal som: „Beda, ó, Zvrchovaný Pán Jehova! Skutočne si úplne oklamal tento ľud a Jeruzalem+ tým, že si povedal: ‚Nastane vám pokoj,‘+ a meč dosiahol až po dušu.“

11 V tom čase sa povie tomuto ľudu a Jeruzalemu: „[Na] ceste k dcére môjho ľudu+ je spaľujúci vietor chodníkov vyšliapaných v pustatine+; nie je ani na previevanie, ani na čistenie. 12 Vietor plne prichádza až od nich ku mne. Teraz k nim aj sám prehovorím o rozsudkoch.+ 13 Hľa, priženie sa ako dažďové mraky a jeho dvojkolesové vozy sú ako víchor.+ Jeho kone sú rýchlejšie ako orly.+ Beda nám, lebo sme boli vyplienení! 14 Vymy si celkom zo srdca zlo, Jeruzalem, aby si bol zachránený.+ Ako dlho sa budú v tebe nachádzať tvoje mylné myšlienky?+ 15 Veď hlas hovorí z Dána+ a zvestuje niečo ubližujúce z hornatého kraja Efraim+. 16 Zmieňujte sa o [tom], áno, národom. Zvestujte [to] proti Jeruzalemu.“

„Prichádzajú pozorovatelia z ďalekej krajiny+ a vydajú hlas práve proti judským mestám. 17 Sú na všetkých stranách proti nemu akoby stráže šíreho poľa,+ lebo sa vzbúril dokonca proti mne,“+ je Jehovov výrok. 18 „Tvoja cesta a tvoje počínanie – budú ti odplatené.+ Toto je nešťastie na teba, lebo je to trpké; lebo ti to dosiahlo až po srdce.“

19 Ó, moje črevá, moje črevá! Som v krutých bolestiach v stenách svojho srdca.+ Moje srdce sa vo mne búri.+ Nemôžem mlčať, veď moja duša začula zvuk rohu, poplašný vojnový signál.+ 20 Zrútenie na zrútenie bolo vyvolané, lebo bola vyplienená celá krajina.+ Moje stany boli náhle vyplienené,+ moje stanové plátna v okamihu. 21 Ako dlho budem vidieť signál, počuť zvuk rohu?+ 22 Veď môj ľud je pochabý.+ Nevšímajú si ma.+ Sú to nemúdri synovia; nie sú tými, čo majú porozumenie.+ Sú múdri [na to], aby robili zlé, ale [na to], aby robili dobré, skutočne nemajú poznanie.+

23 Videl som krajinu, a hľa, [bola] prázdna a pustá;+ a do nebies, a ich svetla viac nebolo.+ 24 Videl som vrchy, a hľa, triasli sa, a pahorky sa otriasali.+ 25 Videl som, a hľa, nebolo pozemského človeka a všetky lietajúce nebeské tvory utiekli.+ 26 Videl som, a hľa, sad sa stal pustatinou a jeho mestá, tie všetky boli rozborené.+ Bolo to kvôli Jehovovi, pre jeho horiaci hnev.

27 Lebo toto povedal Jehova: „Z celej krajiny sa stane opustený úhor+ a či azda nevykonám úplné vyhubenie?+ 28 Preto bude krajina smútiť+ a nebesia hore sa istotne zatemnia.+ To je preto, že som prehovoril, uvážil som a nepocítil som ľútosť, ani sa od toho neodvrátim.+ 29 Pre zvuk jazdcov a [kvôli] lukostrelcom uteká celé mesto.+ Vstúpili do húštin a vyšli do skál.+ Každé mesto je opustené a nebýva v nich žiaden človek.“

30 Teraz, keď si vyplienená, čo budeš robiť, keďže si sa obliekala do šarlátu, keďže si sa ozdobovala zlatými šperkami, keďže si si zväčšovala oči čiernou šminkou?+ Márne si sa robila peknou.+ Tí, ktorí po [tebe] zmyselne túžili, tí ťa zavrhli; práve hľadajú tvoju dušu.+ 31 Lebo som počul hlas ako [hlas] chorej ženy, tieseň ako [tieseň] ženy rodiacej svoje prvé dieťa,+ hlas dcéry Siona, ktorá lapá po dychu. Rozprestiera dlane:+ „Beda mi teraz, lebo moja duša je unavená od tých, čo zabíjajú!“+