Prvá Mojžišova
15 A Jehova sa vo videní prihovoril Abramovi: „Neboj sa,+ Abram, ja som tvojím štítom.+ Čaká ťa veľmi veľká odmena.“+ 2 Abram povedal: „Zvrchovaný Pán Jehova, čo mi dáš? Veď som stále bezdetný a môj dom zdedí Eliezer,+ muž z Damasku.“ 3 A pokračoval: „Nedal si mi potomka*+ a dediť po mne bude môj sluha.“* 4 Ale Jehova mu povedal: „On po tebe nebude dediť. Tvojím dedičom bude tvoj vlastný syn.“*+
5 Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri sa, prosím, na nebo a spočítaj hviezdy, ak to dokážeš.“ A dodal: „Toľko bude tvojich potomkov.“*+ 6 Abram uveril Jehovovi+ a on ho za to považoval za spravodlivého.*+ 7 Potom Boh povedal: „Ja som Jehova, ktorý ťa vyviedol z chaldejského Uru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva.“+ 8 Abram sa spýtal: „Zvrchovaný Pán Jehova, ako si môžem byť istý, že ju budem vlastniť?“ 9 Boh mu odpovedal: „Vezmi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä.“ 10 Vzal ich, rozsekal na polovice a tie položil oproti sebe,* ale vtáky nerozsekal. 11 Na mŕtve telá sa zlietali dravé vtáky, ale Abram ich odháňal.
12 Pri západe slnka padol na Abrama hlboký spánok a obklopila ho veľká a desivá tma. 13 A Boh povedal Abramovi: „Vedz, že tvoji potomkovia* sa stanú cudzincami v krajine, ktorá nebude ich. Budú tam otrokmi a budú utláčaní 400 rokov.+ 14 Ale ja budem súdiť národ, ktorý ich zotročí,+ a potom odtiaľ odídu s veľkým majetkom.+ 15 Ty zomrieš v pokoji a vo vysokom veku a ľahneš si k svojim predkom.+ 16 No štvrtá generácia tvojich potomkov sa sem vráti,+ lebo ešte nenastal čas, aby boli Amorejci potrestaní.“+
17 Keď slnko zapadlo a veľmi sa zotmelo, objavila sa dymiaca pec a medzi rozpolenými zvieratami prešla ohnivá fakľa. 18 V ten deň Jehova uzavrel s Abramom zmluvu,+ keď povedal: „Tvojim potomkom* dám túto krajinu,+ od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, rieku Eufrat:+ 19 krajinu Kenitov,+ Kenizejcov, Kadmoncov, 20 Chetitov,+ Perizejcov,+ Refajovcov,+ 21 Amorejcov, Kanaáncov, Girgašejcov a Jebuzejcov.“+