Prvá Kráľov
3 Šalamún sa spriaznil s faraónom, kráľom Egypta. Oženil sa s jeho dcérou+ a priviedol ju do Dávidovho mesta.+ Tam bývala, kým nedostaval svoj dom,+ Jehovov dom+ a jeruzalemské hradby.+ 2 V tom čase ľud prinášal obete na výšinách,+ lebo ešte nebol postavený dom Jehovovmu menu.+ 3 Šalamún miloval Jehovu a riadil sa príkazmi svojho otca Dávida, ale obetoval na výšinách a nechával tam dymiť obetné dary.+
4 A kráľ išiel obetovať do Gibeonu, lebo to bola najvýznamnejšia* výšina.+ Šalamún tam na oltári obetoval 1 000 zápalných obetí.+ 5 V Gibeone sa mu v noci vo sne zjavil Jehova a povedal mu: „Žiadaj si, čo ti mám dať.“+ 6 Šalamún odpovedal: „Ty si prejavoval veľkú láskavosť* môjmu otcovi, svojmu služobníkovi Dávidovi, ktorý ti slúžil verne, v spravodlivosti a s čistým srdcom. Prejavuješ mu veľkú láskavosť* až doteraz, lebo si mu dal syna, ktorý sedí na jeho tróne.+ 7 A teraz, Jehova, môj Bože, urobil si mňa, svojho služobníka, kráľom po mojom otcovi Dávidovi. Ale som veľmi mladý* a neskúsený.*+ 8 Tvoj služobník vládne nad tvojím vyvoleným ľudom,+ ľudom takým početným, že sa nedá spísať ani spočítať. 9 Preto daj svojmu služobníkovi poslušné srdce, aby dokázal súdiť tvoj ľud+ a rozlišovať medzi dobrým a zlým.+ Lebo kto je schopný súdiť tvoj ľud, ktorý je taký početný?“*
10 Jehovovi sa páčilo, o čo Šalamún požiadal.+ 11 A tak mu povedal: „Pretože si si nežiadal dlhý život* ani bohatstvo, ani smrť svojich nepriateľov, ale žiadal si o porozumenie, aby si vedel správne rozhodovať v právnych prípadoch,+ 12 vypočujem tvoju prosbu.+ Dám ti múdre a rozumné srdce,+ takže pred tebou nebol nikto ako ty a ani po tebe nebude nikto ako ty.+ 13 A dám ti aj to, o čo si nežiadal,+ bohatstvo a slávu.+ Po všetky tvoje dni sa ti žiaden kráľ nevyrovná.+ 14 Ak budeš chodiť po mojich cestách a dodržiavať moje nariadenia a prikázania tak ako tvoj otec Dávid,+ dám ti aj dlhý život.“*+
15 Keď sa Šalamún prebudil, uvedomil si, že s ním vo sne hovoril Boh. Potom sa vrátil do Jeruzalema, postavil sa pred truhlu Jehovovej zmluvy, priniesol zápalné obete a obete spoločenstva+ a usporiadal hostinu pre všetkých svojich dvoranov.
16 V tom čase prišli ku kráľovi dve prostitútky a predstúpili pred neho. 17 „Prepáč mi, môj pane,“ povedala jedna z nich, „ja a táto žena bývame v jednom dome. Porodila som, keď bola ona v dome. 18 Tri dni po mne porodila aj ona. Boli sme tam len my dve, okrem nás tam nebol nikto iný. 19 V noci syn tejto ženy zomrel, lebo ho priľahla. 20 A tak uprostred noci vstala, a kým tvoja otrokyňa spala, vzala mi môjho syna a položila si ho do náručia a svojho mŕtveho syna položila do náručia mne. 21 Keď som ráno vstala a chcela som nadojčiť svojho syna, bol mŕtvy. Ale keď som si ho prezrela lepšie, zistila som, že to nie je môj syn, ktorého som porodila.“ 22 Ale tá druhá žena tvrdila: „Neklam! Môj syn je živý a tvoj je mŕtvy!“ „To nie je pravda,“ bránila sa tá prvá, „tvoj syn je mŕtvy a môj syn je živý!“ Tak sa pred kráľom hádali.
23 Nakoniec kráľ povedal: „Jedna tvrdí: ‚Môj syn je ten živý a tvoj je ten mŕtvy.‘ A druhá: ‚Tvoj syn je ten mŕtvy a môj je ten živý.‘“ 24 „Prineste mi meč,“ rozkázal kráľ. A tak mu priniesli meč. 25 Potom povedal: „Rozseknite to živé dieťa a dajte polovicu jednej a polovicu druhej.“ 26 Vtedy sa v žene, ktorej patril ten živý syn, ozval materinský cit a zvolala: „Prosím, môj pane! Dajte jej to živé dieťa, len ho nezabíjajte!“ Ale tá druhá žena povedala: „Nebude ani môj, ani tvoj. Len nech ho rozseknú!“ 27 Vtedy kráľ povedal: „Nezabíjajte ho! Dajte to živé dieťa tej prvej žene – ona je jeho matka.“
28 Keď sa ľudia v celom Izraeli dopočuli o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, začali si kráľa veľmi vážiť,*+ lebo videli, že Boh mu dal múdrosť, aby súdil spravodlivo.+