Ezechiel

33 A Jehova ku mne prehovoril znovu: 2 „Syn človeka, povedz synom svojho ľudu:+

‚Povedzme, že proti nejakej krajine privediem meč+ a všetok ľud tej krajiny si vyberie spomedzi seba niekoho za strážcu. 3 Keď strážca uvidí, že proti krajine tiahnu nepriatelia, zatrúbi na rohu, aby varoval ľud.+ 4 Ak niekto začuje zvuk rohu, ale nebude dbať na varovanie+ a nepriateľ príde a pripraví ho o život,* za svoju smrť bude zodpovedný on sám.*+ 5 Počul zvuk rohu, ale nedbal na varovanie. Za svoju smrť bude zodpovedný on sám.* Keby dbal na varovanie, zachránil by si život.

6 Povedzme však, že strážca uvidí prichádzať nepriateľa, ale nezatrúbi na rohu,+ a tak ľud nebude varovaný. Keď nepriateľ príde a pripraví niekoho o život, ten človek zomrie pre svoju vinu, ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť strážcu.‘*+

7 Syn človeka, ustanovil som ťa za strážcu izraelského ľudu. Keď budeš počuť slovo z mojich úst, odovzdáš im odo mňa varovanie.+ 8 Keď poviem niekomu zlému: ‚Zlý, zomrieš,‘+ ale ty nepovieš nič, aby si ho varoval, a neupozorníš ho, aby zmenil svoj spôsob života, ten zlý človek zomrie pre svoju vinu,+ ale za jeho smrť budem brať na zodpovednosť teba.* 9 Ak budeš niekoho zlého varovať, aby sa odvrátil od svojho spôsobu života, ale on svoj život nezmení, zomrie pre svoju vinu,+ ale ty si zachrániš život.+

10 Syn človeka, povedz Izraelitom: ‚Hovoríte: „Naše vzbury a naše hriechy nás ťažia a hynieme pre ne.+ Ako teda môžeme žiť?“‘+ 11 Povedz im: ‚„Akože žijem,“ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova, „neteší ma, keď niekto zlý zomrie,+ ale keď sa napraví+ a zostane žiť.+ Odvráťte sa, odvráťte sa od svojho zlého konania.+ Prečo by ste mali zomrieť, synovia Izraela?“‘+

12 Syn človeka, povedz synom svojho ľudu: ‚Keď sa spravodlivý vzbúri, jeho spravodlivosť ho nezachráni,+ a keď sa zlý odvráti od svojho zla, jeho zlo ho nezničí.+ Nikto spravodlivý nebude môcť zostať žiť pre svoju spravodlivosť v deň, keď zhreší.+ 13 Keď poviem spravodlivému: „Budeš žiť,“ a on sa spoľahne na svoju spravodlivosť a začne robiť to, čo je zlé,*+ na všetky jeho spravodlivé skutky sa zabudne. Zomrie za to zlé, čo robil.+

14 A keď poviem zlému: „Zomrieš,“ a on sa odvráti od svojho hriechu a začne konať poctivo a správne,+ 15 vráti záloh,+ nahradí, čo ukradol,+ bude poslúchať zákony, ktoré dávajú život, a nebude robiť to, čo je zlé, bude žiť.+ Nezomrie. 16 Žiadny z hriechov, ktorých sa dopustil, sa mu nebude vyčítať.*+ Za to, že konal poctivo a správne, bude žiť.‘+

17 Synovia tvojho ľudu hovoria: ‚Jehova koná nespravodlivo,‘ ale sú to oni, kto koná nespravodlivo.

18 Keď spravodlivý človek prestane konať to, čo je správne, a začne robiť to, čo je zlé, zomrie za to.+ 19 A keď niekto zlý prestane robiť to, čo je zlé, a začne konať poctivo a správne, zachráni si život.+

20 Ale vy hovoríte: ‚Jehova koná nespravodlivo.‘+ Každého z vás budem súdiť podľa jeho správania, synovia Izraela.“

21 V 12. roku nášho vyhnanstva, piateho dňa desiateho mesiaca, prišiel ku mne muž, ktorý utiekol z Jeruzalema,+ a povedal: „Mesto padlo!“+

22 Večer pred príchodom muža, ktorému sa podarilo utiecť, začal na mňa pôsobiť Jehovov duch.* Boh mi otvoril ústa predtým, než ku mne ráno prišiel ten muž. Moje ústa sa otvorili a už som nebol nemý.+

23 A Jehova ku mne prehovoril znovu: 24 „Syn človeka, obyvatelia týchto zrúcanín+ hovoria o izraelskej krajine: ‚Abrahám bol len jeden, a predsa vzal do vlastníctva krajinu.+ Ale nás je mnoho, a preto nám táto krajina určite patrí.‘

25 Preto im povedz: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Jete mäso s krvou,+ vzhliadate k svojim odporným modlám* a prelievate krv.+ Tak prečo by táto krajina mala patriť vám? 26 Spoliehate sa na svoj meč,+ dodržiavate odporné zvyky a každý z vás poškvrňuje manželku svojho blížneho.+ Tak prečo by táto krajina mala patriť vám?“‘+

27 Povedz im: ‚Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: „Akože žijem, tí, čo bývajú v zrúcaninách, padnú mečom, tých v poli dám zožrať divej zveri a tí, čo sú v pevnostiach a jaskyniach, zomrú na mor.+ 28 Urobím z krajiny neobývanú pustatinu.+ Skončí sa jej bezočivá pýcha a izraelské vrchy spustnú,+ nikto tadiaľ neprejde. 29 A spoznajú, že som Jehova, keď pre všetky odporné veci, ktorých sa dopúšťali,+ urobím z krajiny neobývanú pustatinu.“‘+

30 Syn človeka, tvoj ľud sa o tebe rozpráva popri múroch a pri dverách domov.+ Hovoria si medzi sebou, brat bratovi: ‚Poďte, vypočujme si, čo hovorí Jehova.‘ 31 Nahrnú sa k tebe a posadia sa pred tebou ako môj ľud. Budú ťa počúvať, ale nebudú podľa toho konať,+ lebo svojimi ústami ti lichotia,* ale ich srdce je chamtivé po nečestnom zisku. 32 Si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske, čo má krásny hlas a pekne hrá na lýre. Budú ťa počúvať, ale nebudú podľa toho konať. 33 A keď sa tvoje slová splnia – a ony sa splnia –, uvedomia si, že bol medzi nimi prorok.“+