Biblická kniha číslo 26 — Ezechiel

Pisateľ: Ezechiel

Miesto písania: Babylon

Písanie dokončené: asi 591 pred n. l.

Zahrnuté obdobie: 613 — asi 591 pred n. l.

 1. Aké boli pomery vyhnancov v Babylone a pred akými novými skúškami stáli?

V ROKU 617 pred n. l. vydal judský kráľ Jehojachin Jeruzalem Nabuchodonozorovi, ktorý odviedol najpoprednejších ľudí krajiny s pokladmi Jehovovho a kráľovho domu do Babylonu. Medzi zajatcami bola kráľova rodina a kniežatá, statoční, silní muži, remeselníci a stavitelia, a tiež Ezechiel, syn kňaza Búziho. (2. Kráľ. 24:11–17; Ezech. 1:1–3) S ťažkým srdcom dokončili títo izraelskí vyhnanci únavnú cestu z krajiny pahorkov, prameňov a údolí do jednej z ohromných nížin. Teraz žili pri rieke Chebár uprostred mocnej ríše, obklopení ľuďmi podivných zvykov a pohanského uctievania. Nabuchodonozor im dovolil, aby mali svoje vlastné domy, držali si sluhov a zaoberali sa obchodom. (Ezech. 8:1; Jer. 29:5–7; Ezd. 2:65) Ak by boli usilovní, mohli dosiahnuť úspech. Upadnú do osídiel babylonského náboženstva a hmotárstva? Budú sa naďalej búriť proti Jehovovi? Prijmú vyhnanstvo ako karhanie od neho? V krajine svojho vyhnanstva mali čeliť novým skúškam.

 2. a) Ktorí traja proroci vynikali v kritických rokoch pred zničením Jeruzalema? b) Ako významne je Ezechiel oslovovaný a čo znamená jeho meno? c) V ktorých rokoch Ezechiel prorokoval a čo vieme o jeho živote a smrti?

² V týchto kritických rokoch, ktoré viedli k zničeniu Jeruzalema, Jehova nepripravil seba ani Izraelčanov o služby proroka. Jeremiášovi bolo určené zostať v Jeruzaleme, Daniel bol na dvore v Babylone a Ezechiel bol prorokom pre židovských vyhnancov v Babylonii. Ezechiel bol kňazom i prorokom, čo bola pocta, ktorej sa tešil i Jeremiáš a neskôr Zechariáš. (Ezech. 1:3) V celej knihe je viac než 90-krát oslovovaný ako „syn človeka“. To je dôležitý bod pri štúdiu jeho proroctiev, pretože v Kresťanských gréckych písmach sa o Ježišovi hovorí takmer 80-krát takisto ako o „Synovi človeka“. (Ezech. 2:1; Mat. 8:20) Jeho meno Ezechiel (v hebrejčine Jechezkel) znamená „Boh posilňuje“. Ezechiel bol poverený Jehovom ako prorok v roku 613 pred n. l., v piatom roku Jehojachinovho vyhnanstva. Čítame o ňom, že pôsobil ešte v dvadsiatom siedmom roku vyhnanstva, teda o 22 rokov neskôr. (Ezech. 1:1, 2; 29:17) Bol ženatý, ale jeho manželka zomrela v ten deň, keď Nabuchodonozor začal svoje konečné obliehanie Jeruzalema. (24:2, 18) Dátum a spôsob jeho smrti sú neznáme.

 3. Čo možno povedať o Ezechielovom autorstve a o kanonicite a vierohodnosti knihy Ezechiel?

³ Ezechiel bezpochyby napísal knihu, ktorá nesie jeho meno, a táto kniha má oprávnené miesto v kánone Písiem. Bola zahrnutá do kánonu v Ezdrášových dňoch a objavuje sa v zoznamoch raných kresťanských čias, menovite v Origenovom kánone. Jej vierohodnosť dosvedčuje aj nápadná podobnosť medzi jej symbolikou a symbolikou Jeremiáša a Zjavenia. — Ezech. 24:2–12 — Jer. 1:13–15; Ezech. 23:1–49 — Jer. 3:6–11; Ezech. 18:2–4 — Jer. 31:29, 30; Ezech. 1:5, 10 — Zjav. 4:6, 7; Ezech. 5:17 — Zjav. 6:8; Ezech. 9:4 — Zjav. 7:3; Ezech. 2:9; 3:1 — Zjav. 10:2, 8–10; Ezech. 23:22, 25, 26 — Zjav. 17:16; 18:8; Ezech. 27:30, 36 — Zjav. 18:9, 17–19; Ezech. 37:27 — Zjav. 21:3; Ezech. 48:30–34 — Zjav. 21:12, 13; Ezech. 47:1, 7, 12 — Zjav. 22:1, 2.

 4. Ako sa dramaticky splnili Ezechielove proroctvá?

⁴ Ďalším dôkazom vierohodnosti je dramatické splnenie Ezechielových proroctiev o okolitých národoch ako Týre, Egypte a Edome. Ezechiel napríklad prorokoval, že Týrus bude spustošený. To sa čiastočne splnilo, keď Nabuchodonozor dobyl mesto po trinásťročnom obliehaní. (Ezech. 26:2–21) Táto vojna však neznamenala pre Týrus úplný koniec. Avšak Jehovov súd znel, že Týrus má byť zničený úplne. Predpovedal prostredníctvom Ezechiela: „Ja z neho oškrabem jeho prach a urobím z neho lesknúci sa holý povrch skalného útesu... A tvoje kamene a tvoje diela z dreva a tvoj prach zložia priamo doprostred vody.“ ​(26:4, 12) To všetko sa splnilo o vyše 250 rokov, keď Alexander Veľký vytiahol proti ostrovnému mestu Týru. Alexandrovi vojaci zhrnuli všetky trosky zničeného pevninového mesta a naviezli ich do mora, takže vytvorili asi 800 metrov dlhý násyp k ostrovnému mestu. Potom pomocou zložitého obliehacieho zariadenia prekonali 46 metrov vysoké hradby, a tak v roku 332 pred n. l. dobyli celé mesto. Tisíce ľudí bolo zabitých a omnoho viac ich bolo predaných do otroctva. Ako predpovedal Ezechiel, Týrus sa stal ‚lesknúcim holým povrchom skalného útesu a miestom na sušenie vlečných sietí‘. (26:14)a Na opačnej strane Zasľúbenej krajiny boli zas vyhladení zradní Edomiti, a tak sa splnilo iné Ezechielovo proroctvo. (25:12, 13; 35:2–9)b A Ezechielove proroctvá o zničení Jeruzalema a obnove Izraela sa ukázali tiež ako presné. — 17:12–21; 36:7–14.

 5. Ako reagovali Židia na prvé Ezechielove proroctvá?

⁵ V prvých rokoch svojej prorockej dráhy hlásal Ezechiel Božie isté súdy proti nevernému Jeruzalemu a varoval vyhnancov pred modlárstvom. (14:1–8; 17:12–21) Zajatí Židia neprejavovali žiadne známky skutočného pokánia. Ich zodpovední muži mali vo zvyku radiť sa s Ezechielom, ale nevenovali žiadnu pozornosť posolstvám od Jehovu, ktoré im Ezechiel odovzdával. Pokračovali vo svojom modlárstve a hmotárskych zvykoch. Zánik chrámu, svätého mesta a dynastie kráľov bol pre nich hrozným otrasom, ale len málo ich prebudil k pokore a pokániu. — Žalm 137:1–9.

 6. Čo zdôrazňovali Ezechielove neskoršie proroctvá a ako je vyzdvihované posvätenie Jehovovho mena?

⁶ Ezechielove proroctvá v neskorších rokoch zdôrazňovali nádej na obnovu. Obviňovali tiež národy okolo Júdu, že jasali nad jeho pádom. Ich pokorenie spolu s obnovou Izraela posvätí Jehovu pred ich očami. Súhrnom je možné povedať, že účelom zajatia a obnovy bolo to, aby ‚ľudia ako z Izraela, tak i z národov spoznali, že ja som Jehova‘. (Ezech. 39:7, 22) Posvätenie Jehovovho mena vyzdvihuje celá kniha. Najmenej 60-krát sa v nej vyskytuje výrok: „Budete musieť [alebo budú musieť] poznať, že ja som Jehova.“ — 6:7, poznámka pod čiarou v Rbi8.

OBSAH EZECHIELA

 7. Na aké tri časti sa prirodzene delí Ezechielova kniha?

⁷ Kniha sa prirodzene delí na tri časti. Prvá časť, kapitoly 1 až 24, obsahuje výstrahy pred istým zničením Jeruzalema. Druhá časť, kapitoly 25 až 32, obsahuje proroctvá o skaze niekoľkých pohanských národov. Posledná časť, kapitoly 33 až 48, sa skladá z proroctiev o obnove, ktoré vrcholia videním nového chrámu a svätého mesta. Proroctvá sú prevažne usporiadané chronologicky a tiež podľa tém.

 8. Čo vidí Ezechiel vo svojom prvom videní?

⁸ Jehova poveruje Ezechiela ako strážcu (1:1 až 3:27). Vo svojom prvom videní v roku 613 pred n. l. vidí Ezechiel prudký vietor od severu s množstvom oblakov a chvejúcim sa ohňom. Z neho vychádzajú štyria živí okrídlení tvorovia s tvárami človeka, leva, býka a orla. Majú vzhľad horiacich uhlíkov, a každého sprevádza akoby koleso uprostred kolesa obrovskej výšky, s obručami plnými očí. Pohybujú sa ktorýmkoľvek smerom v stálej jednote. Nad hlavami živých tvorov je podoba priestoru a nad priestorom trón, na ktorom je „podoba Jehovovej slávy“. — 1:28.

 9. Čo zahŕňa Ezechielovo poverenie?

⁹ Jehova vyzýva Ezechiela, ktorý sa vrhol na zem: „Syn človeka, postav sa na nohy.“ Potom ho poveruje ako proroka pre Izrael a okolité spurné národy. Nie je rozhodujúce, či naňho budú dbať alebo nie. Aspoň spoznajú, že v ich strede bol prorok Pána Jehovu. Jehova podnieti Ezechiela, aby zjedol zvitok knihy, ktorý je v jeho ústach sladký ako med. Hovorí mu: „Syn človeka, urobil som ťa strážcom pre dom Izraela.“ ​(2:1; 3:17) Ezechiel musí verne dávať výstrahu, lebo inak zomrie.

10. Aké znamenie pre Izrael predvádza Ezechiel?

¹⁰ Je predvedené obľahnutie Jeruzalema (4:1–7:27). Jehova prikazuje Ezechielovi, aby vyryl na tehlu náčrt Jeruzalema. Musí predviesť jeho obľahnutie na znamenie pre Izrael. Aby to bolo pôsobivé, má ležať pred tehlou 390 dní na ľavom boku a 40 dní na pravom boku a udržiavať sa pri živote veľmi skromnou stravou. Ezechiel skutočne hrá túto scénu, ako ukazuje jeho prosba k Jehovovi o to, aby mu zmenil palivo na varenie. — 4:9–15.

11. a) Ako predvádza Ezechiel nešťastný koniec obľahnutia? b) Prečo nenastane žiadna úľava?

¹¹ Jehova poveruje Ezechiela, aby znázornil nešťastný koniec obľahnutia tým, že si oholí vlasy a bradu. Tretinu z nich spáli, tretinu rozseká mečom a tretinu rozptýli do vetra. Podľa toho niektorí jeruzalemskí obyvatelia zomrú na konci obľahnutia hladom, morom a mečom a zvyšok bude rozptýlený medzi národy. Jehova spustoší Jeruzalem. Prečo? Pre nehanebnosť jeho zvráteného a odporného modlárstva. Bohatstvom si nekúpia žiadnu úľavu. V deň Jehovovej zúrivosti rozhádže jeruzalemský ľud svoje striebro po uliciach, „a budú musieť poznať, že ja som Jehova“. — 7:27.

12. Aké odporné veci vidí Ezechiel vo svojom videní odpadnutého Jeruzalema?

¹² Ezechielovo videnie odpadnutého Jeruzalema (8:1–11:25). Je rok 612 pred n. l. Ezechiel je vo videní prenesený do vzdialeného Jeruzalema, kde vidí odporné veci, ktoré sa dejú v Jehovovom chráme. Na nádvorí je ohavný symbol, ktorý podnecuje Jehovu k žiarlivosti. Ezechiel prerazí múr a nájde 70 starších mužov, ktorí sa klaňajú pred nástennými rezbami odporných zvierat a zahnojených modiel. Ospravedlňujú sa slovami: „Jehova nás nevidí. Jehova opustil krajinu.“ ​(8:12) Pri severnej bráne plačú ženy nad pohanským bohom Tamuzom. To však nie je všetko! Priamo vo vchode do chrámu je 25 mužov, ktorí uctievajú slnko obrátení chrbtom k chrámu. Priamo do tváre znesväcujú Jehovu, a on bude iste vo svojom hneve konať!

13. Aké príkazy vykonáva muž v plátne a šesť mužov so zbraňami?

¹³ Hľa! Objavuje sa šesť mužov s ničivými zbraňami v rukách. Je medzi nimi i siedmy, odetý plátnom, s kalamárom tajomníka. Jehova prikazuje tomuto mužovi v plátne, aby prešiel stredom mesta a označil na čele ľudí, ktorí vzdychajú a stonú nad odpornými vecami, ktoré sa dejú uprostred neho. Potom prikazuje šiestim mužom, aby vyšli a zabili každého — „starca, mladého muža a pannu a dieťa a ženy“ — na ktorých nie je označenie. Robia to a začínajú od starcov pred domom. Muž v plátne potom podáva správu: „Urobil som, ako si mi prikázal.“ — 9:6, 11.

14. Čo nakoniec ukazuje videnie o Jehovovej sláve a o jeho súdoch?

¹⁴ Ezechiel vidí opäť Jehovovu slávu vychádzajúcu nad cherubínmi. Jeden cherubín vyťahuje ohnivé uhlíky zo súkolesia a muž v plátne ich berie a rozhadzuje po meste. Jehova sľubuje, že opäť zhromaždí rozptýlených z Izraela a dá im nového ducha. Čo však s týmito skazenými falošnými ctiteľmi v Jeruzaleme? „Iste uvediem na ich hlavu ich vlastnú cestu,“ hovorí Jehova. (11:21) Je vidieť Jehovovu slávu, ako vystupuje nad mesto, a Ezechiel rozpráva o tomto videní ľudu vo vyhnanstve.

15. Akým ďalším znázornením ukazuje Ezechiel, že obyvatelia Jeruzalema určite pôjdu do zajatia?

¹⁵ Ďalšie proroctvá v Babylone o Jeruzaleme (12:1–19:14). Ezechiel sa stáva hercom na inej symbolickej scéne. Vo dne vynáša zo svojho domu batožinu do vyhnanstva a potom v noci prelieza so zakrytou tvárou dierou v mestskom múre. Vysvetľuje, že je to predzvesť: „Pôjdu do vyhnanstva, do zajatia.“ ​(12:11) Tí nerozvážni proroci, ktorí chodia podľa svojho vlastného ducha! Volajú: „Je pokoj!“, keď žiaden pokoj nie je. (13:10) I keby v Jeruzaleme boli Noach, Daniel a Jób, nemohli by oslobodiť inú dušu než svoju.

16. Ako je znázornená bezcennosť Jeruzalema, ale prečo dôjde k obnove?

¹⁶ To mesto je ako bezcenný vinič. Jeho drevo sa nehodí ani na koly, a dokonca ani na kolíky! Je obhorené na oboch koncoch a uprostred spálené — nedá sa použiť. Aký neverný a bezcenný sa stal Jeruzalem! Zrodil sa z krajiny Kanaančanov a Jehova ho pozdvihol ako opustené dieťa. Vychoval ho a vstúpil s ním do manželskej zmluvy. Urobil ho krásnym, ‚vhodným pre kráľovské postavenie‘. (16:13) Ale Jeruzalem sa stal prostitútkou, ktorá sa obracia k okoloidúcim národom. Uctieva ich obrazy a páli svojich synov v ohni. Jeho koniec bude zničenie z rúk práve týchto národov, jej milencov. Je horšia než jej sestry Sodoma a Samária. Jehova, milosrdný Boh, pre ňu však vykoná zmierenie a obnoví ju podľa svojej zmluvy.

17. Čo ukazuje Jehova hádankou o orlovi a viniči?

¹⁷ Jehova dáva prorokovi hádanku a potom mu oznamuje jej výklad. Znázorňuje, aké márne je to, že sa Jeruzalem obracia o pomoc do Egypta. Prilieta veľký orol (Nabuchodonozor), odtrhne vrcholček (Jehojachina) vznešeného cédra, odnesie ho do Babylonu a zasadí na jeho miesto vinič (Cedekijaha). Vinič obracia svoje ratolesti k inému orlovi (Egyptu), má to však úspech? Je vytrhnutý i s koreňmi! Sám Jehova berie krehkú vetvičku z vrcholku vysokého cédra a presádza ju na vyvýšený vrch. Tam vyrastie na majestátny céder ako príbytok pre ‚všetkých vtákov s akýmikoľvek krídlami‘. Všetci spoznajú, že to urobil Jehova. — 17:23, 24.

18. a) Ktoré zásady stanoví Jehova pri karhaní židovských vyhnancov? b) Aký rozsudok očakáva judských kráľov?

¹⁸ Jehova karhá židovských vyhnancov za ich povestné príslovie: „Otcovia jedia nedozreté hrozno, ale synom tŕpnu zuby.“ V žiadnom prípade, ale „duša, ktorá hreší — tá zomrie“. (18:2, 4) Spravodlivý zostane nažive. Jehova nemá potešenie zo smrti zlého. Jeho potešením je, keď vidí, ako sa zlý odvracia od svojich zlých ciest a žije. Judskí králi, tí boli chytení do pasce Egyptom a Babylonom ako mladé levy. Nikto ‚už nepočuje ich hlas na izraelských vrchoch‘. — 19:9.

19. a) Akú nádej oznamuje Ezechiel napriek prichádzajúcej skaze? b) Ako znázorňuje nevernosť Izraela a Judska a jej následok?

¹⁹ Otvorené odsúdenie Jeruzalema (20:1 až 23:49). Čas sa posunul k roku 611 pred n. l. Starší medzi vyhnancami opäť prichádzajú k Ezechielovi, aby sa pýtali Jehovu. Počujú však dlhú históriu o vzbure Izraela a o jeho zvrátenom modlárstve a výstrahu, že Jehova zavolal meč, aby nad ním vykonal rozsudok. Urobí z Jeruzalema „skazu, skazu, skazu“. Ale je tu nádherná nádej! Jehova podrží kraľovanie („korunu“) pre toho, kto príde so „zákonným právom“, a tomu ju dá. (21:26, 27) Ezechiel pripomína odporné veci, ktoré sa dejú v Jeruzaleme, ‚meste vinnom krvou‘. Dom Izraela sa stal akoby „spenenou troskou“ a má byť zhromaždený do Jeruzalema a tam roztavený ako v peci. (22:2, 18) Nevernosť Samárie (Izraela) a Judska je znázornená dvoma sestrami. Samária ako Ohola sa oddáva prostitúcii s Asýrčanmi, a jej milenci ju zničia. Judsko ako Oholiba sa tým nepoučí, ale správa sa ešte horšie a oddáva sa prostitúcii najprv s Asýriou a potom s Babylonom. Bude úplne zničená „a budete musieť poznať, že som Zvrchovaný Pán Jehova“. — 23:49.

20. K čomu je prirovnaný obľahnutý Jeruzalem a aké pôsobivé znamenia dáva Jehova vzhľadom na svoj rozsudok nad ním?

²⁰ Začína sa konečné obľahnutie Jeruzalema (24:1–27). V roku 609 pred n. l. Jehova oznamuje Ezechielovi, že babylonský kráľ obľahol Jeruzalem práve v desiatom dni desiateho mesiaca. Prirovnáva opevnené mesto k hrncu na varenie so širokým hrdlom, v ktorom sú jeho vybraní obyvatelia ako mäso. Zakúrte pod ním! Rozvarte všetku nečistotu ohavného jeruzalemského modlárstva! V ten istý deň zomiera Ezechielova manželka, ale prorok poslúchne Jehovu a nesmúti. To je znamenie, že ľud nemá trúchliť nad zničením Jeruzalema, pretože je to rozsudok od Jehovu, a tak poznajú, kto je Jehova. Jehova pošle utečenca, aby priniesol správu o zničení „krásneho predmetu ich jasania“, a kým nepríde, Ezechiel nemá ďalej hovoriť k vyhnancom. — 24:25.

21. Ako budú musieť národy poznať Jehovu a jeho pomstu?

²¹ Proroctvá proti národom (25:1–32:32). Jehova predvída, že okolité národy sa budú radovať z pádu Jeruzalema a použijú to ako príležitosť na hanenie Boha Judska. Neuniknú bez trestu! Ammón bude daný Orientálcom a Moáb tiež. Z Edomu sa stane spustošené miesto a nad Filištíncami budú vykonané veľké skutky pomsty. Všetci, hovorí Jehova, „budú musieť poznať, že som Jehova, keď na nich uvediem svoju pomstu.“ — 25:17.

22. Aká zvláštna zmienka je uvedená o Týre a ako bude Jehova posvätený v súvislosti so Sidonom?

²² Zvláštna zmienka je venovaná Týru. V pýche nad svojím rozkvitajúcim obchodom je ako krásna loď uprostred morí, ale čoskoro bude ležať rozbitý v hlbinách vôd. „Som boh,“ chváli sa jeho vodca. (28:9) Jehova dáva svojmu prorokovi predniesť žalospev o týrskom kráľovi: Bol ako krásny pomazaný cherubín v Edene, Božej záhrade, ale Jehova ho odstráni zo svojho vrchu ako nesvätého, a bude znútra pohltený ohňom. Jehova o sebe hovorí, že bude tiež posvätený tým, že privedie skazu na posmievajúci sa Sidon.

23. Čo bude musieť spoznať Egypt a ako sa to stane?

²³ Jehova teraz prikazuje Ezechielovi, aby zameral svoju tvár proti Egyptu a jeho faraónovi a prorokoval proti nim. „Moja rieka Níl patrí mne a ja — ja som si ju urobil,“ chváli sa faraón. (29:3) Faraón a Egypťania, ktorí v neho veria, budú musieť tiež spoznať, že Jehova je Boh, a túto lekciu dostanú v podobe štyridsaťročného spustošenia. Ezechiel tu vkladá informáciu, ktorá mu však bola odhalená neskôr, v roku 591 pred n. l. Jehova dá Egypt Nabuchodonozorovi ako odškodné za jeho službu pri dobytí Týru. (Nabuchodonozor získal v Týre nepatrnú korisť, pretože Týrčania unikli s väčšinou svojho bohatstva do ostrovného mesta.) Ezechiel oznamuje v žalospeve, že Nabuchodonozor vyplieni pýchu Egypta, a tiež „budú musieť poznať, že ja som Jehova“. — 32:15.

24. a) Akú zodpovednosť má Ezechiel ako strážca? b) Aké posolstvo ohlasuje Ezechiel vyhnancom pri správe o páde Jeruzalema? c) Aký sľub požehnania zdôrazňuje 34. kapitola?

²⁴ Strážca pre vyhnancov; predpoveď obnovy (33:1–37:28). Jehova rozoberá s Ezechielom jeho zodpovednosť strážcu. Ľudia hovoria: „Jehovova cesta nie je správne urovnaná.“ Ezechiel im preto musí objasniť, ako sa mýlia. (33:17) Ale teraz je rok 607 pred n. l., piaty deň desiateho mesiaca.c Prichádza utečenec z Jeruzalema a hovorí prorokovi: „Mesto bolo zrazené!“ ​(33:21) Ezechiel môže teraz opäť voľne hovoriť k vyhnancom. Vysvetľuje im, že sa márne domnievali, že Judsko bude zachránené. Prichádzajú síce k Ezechelovi, aby počuli Jehovovo slovo, ale je pre nich len ako spevák milostných piesní, ako niekto s pekným hlasom, kto dobre hrá na strunový nástroj. Nevenujú mu žiadnu pozornosť. Keď sa to však splní, poznajú, že v ich strede bol prorok. Ezechiel prísne napomína falošných pastierov, ktorí opustili stádo a pasú sami seba. Jehova, Dokonalý pastier, zhromaždí rozptýlené ovce a privedie ich na tučnú pastvinu na izraelských vrchoch. Tam nad nimi vzbudí jedného pastiera, „svojho sluhu Dávida“. (34:23) Sám Jehova sa stane ich Bohom. Urobí s nimu zmluvu pokoja a vyleje na nich dažde požehnania.

25. a) Ako urobí Jehova ich krajinu ako Eden a prečo? b) Čo znázorňuje videnie o suchých kostiach a o dvoch paliciach?

²⁵ Ezechiel opäť prorokuje spustošenie pre vrch Seir (Edom). Avšak spustošené miesta Izraela budú obnovené, pretože Jehova bude mať súcit so svojím svätým menom a posvätí ho pred národmi. Dá svojmu ľudu nové srdce a nového ducha, a ich krajina sa opäť stane „podobnou záhrade Eden“. (36:35) Ezechiel teraz vidí vo videní Izrael ako údolie suchých kostí. Prorokuje nad kosťami. Zázrakom nadobudnú opäť mäso, dych a život. Práve tak Jehova otvorí pohrebisko zajatia v Babylone a privedie Izrael zasa do jeho krajiny. Ezechiel berie dve palice predstavujúce dva domy Izraela, Judsko a Efraim. V jeho ruke sa stanú jednou palicou. Keď Jehova obnoví Izrael, budú takto spojení zmluvou pokoja pod jeho sluhom „Dávidom“. — 37:24.

26. Prečo útočí Góg z Magógu a s akým výsledkom?

²⁶ Útok Góga z Magógu na obnovený Izrael (38:1–39:29). Potom príde vpád z inej strany. Góg z Magógu bude vyprovokovaný k útoku dráždivým pokojom a blahobytom Jehovovho obnoveného ľudu a podnikne svoj šialený útok. Náhle vyrazí, aby ich pohltil. Vtom Jehova povstane v ohni svojho rozzúrenia. Obráti meč každého proti jeho bratovi a privedie na nich mor a krv a zaplavujúci príval krupobitia, ohňa a síry. Zahynú s vedomím, že Jehova je „Svätý v Izraeli“. (39:7) Jeho ľud potom rozloží oheň z rozbitej nepriateľskej vojnovej výzbroje a pochová kosti v „Údolí Gógovho zástupu“. (39:11) Vtáci a zvieratá živiace sa zdochlinami budú žrať mäso zabitých a piť ich krv. Izrael bude naďalej bývať v bezpečí. Nikto nespôsobí, aby sa chveli, a Jehova na nich vyleje svojho ducha.

27. Čo vidí Ezechiel, keď navštívi vo videní izraelskú krajinu, a ako sa zjavuje Božia sláva?

²⁷ Ezechielovo videnie chrámu (40:1–48:35). Prichádzame k roku 593 pred n. l. Je to štrnásty rok od zničenia Šalamúnovho chrámu a tí z vyhnancov, ktorí robia pokánie, potrebujú povzbudenie a nádej. Jehova prenáša Ezechiela vo videní do izraelskej krajiny a stavia ho na veľmi vysoký vrch. Tam uvidí vo videní chrám a ‚k juhu stavbu mesta‘. Anjel ho poúča: „Všetko, čo vidíš, povedz domu Izraela.“ ​(40:2, 4) Potom ukazuje Ezechielovi všetky podrobnosti chrámu a jeho nádvorie, meria steny, brány, strážnice, jedálne a samotný chrám s jeho Svätou a Najsvätejšou. Berie Ezechiela k východnej bráne. „A hľa, sláva Boha Izraela prichádzala smerom od východu a jeho hlas bol ako hlas ohromných vôd; a zem žiarila jeho slávou.“ ​(43:2) Anjel podrobne poúča Ezechiela o Dome (čiže chráme), oltári a jeho obetiach, o právach a povinnostiach kňazov, Lévitov a náčelníka a o rozdelení krajiny na podiely.

28. Čo ukazuje Ezechielovo videnie o bystrine, ktorá vyteká od Domu, a čo je odhalené o meste a jeho mene?

²⁸ Anjel privádza Ezechiela späť k vchodu do Domu, kde prorok vidí vodu tečúcu od prahu Domu k východu pozdĺž južnej strany oltára. Začína ako potôčik, ale ten je potom stále väčší a väčší, až je z neho bystrina. Potom vteká do Mŕtveho mora, kde ožívajú ryby a rozmáha sa rybárstvo. Po oboch stranách bystriny sú stromy, ktoré poskytujú ľuďom potravu a uzdravenie. Potom videnie uvádza dedičstvo pre dvanásť kmeňov, ale tiež pre cudzieho usadlíka a náčelníka a opisuje sväté mesto na juhu, s dvanástimi bránami nazvanými podľa kmeňov. Mesto má byť nazvané najslávnejším menom: „Sám Jehova je tam.“ — 48:35.

PREČO JE UŽITOČNÁ

29. Aký úžitok z Ezechielovho proroctva mali židovskí vyhnanci?

²⁹ Všetky vyhlásenia, videnia a sľuby, ktoré Jehova dal Ezechielovi, boli verne tlmočené Židom vo vyhnanstve. Mnohí sa prorokovi posmievali a zosmiešňovali ho, ale niektorí naozaj uverili. A mali z toho veľký úžitok. Posilňovali ich sľuby o obnove. Na rozdiel od iných národov odvedených do zajatia, Židia si zachovali svoju národnú identitu a Jehova podľa svojej predpovede obnovil ostatok v roku 537 pred n. l. (Ezech. 28:25, 26; 39:21–28; Ezd. 2:1; 3:1) Postavili znovu Jehovov dom a obnovili tam pravé uctievanie.

30. Ktoré zásady predložené v Ezechielovi sú cenné pre nás dnes?

³⁰ Zásady predložené v Ezechielovej knihe majú i pre nás dnes nesmiernu cenu. Odpadlíctvo a modlárstvo, spojené so vzburou, môže viesť len k Jehovovej neľúbosti. (Ezech. 6:1–7; 12:2–4, 11–16) Každý sa bude zodpovedať za svoj vlastný hriech, ale Jehova odpustí tomu, kto sa odvráti od svojho nesprávneho spôsobu života. Bude mu prejavené milosrdenstvo a zostane nažive. (18:20–22) Boží služobníci musia byť vernými strážcami ako Ezechiel, hoci majú neľahké poverenie a znášajú posmech a pohanu. Nesmieme nechať zomrieť zlých bez výstrahy, aby ich krv nepadla na našu hlavu. (3:17; 33:1–9) Pastieri Božieho ľudu nesú vážnu zodpovednosť za starostlivosť o stádo. — 34:2–10.

31. Ktoré Ezechielove proroctvá predpovedajú príchod Mesiáša?

³¹ V Ezechielovej knihe vynikajú proroctvá o Mesiášovi. Hovorí sa o ňom ako o tom, „kto má zákonné právo“ na Dávidov trón a komu musí byť daný. Na dvoch miestach sa o ňom hovorí ako o ‚mojom sluhovi Dávidovi‘, a tiež ako o „pastierovi“, „kráľovi“ a „náčelníkovi“. (21:27; 34:23, 24; 37:24, 25) Dávid bol už dlho mŕtvy, a preto tu hovoril Ezechiel o tom, kto mal byť Dávidovým Synom i Pánom. (Žalm 110:1; Mat. 22:42–45) Ezechiel, takisto ako Izaiáš, hovorí o zasadení krehkej vetvičky, ktorú Jehova povznesie. — Ezech. 17:22–24; Iz. 11:1–3.

32. Ako môžeme porovnať Ezechielovo videnie chrámu s videním „svätého mesta“ v Zjavení?

³² Je zaujímavé porovnať Ezechielovo videnie chrámu s videním „svätého mesta Jeruzalem“ v Zjavení. (Zjav. 21:10) Sú tu určité rozdiely; napríklad Ezechielov chrám je oddelený a je na sever od mesta, kým chrámom mesta v Zjavení je sám Jehova. V oboch prípadoch však odtiaľ vyteká rieka života, stromy prinášajú každý mesiac úrodu ovocia a lístie na uzdravovanie a je tu prítomná Jehovova sláva. Každé z týchto videní prispieva svojím dielom k oceneniu pre Jehovovo kraľovanie a jeho opatrenia pre tých, čo mu preukazujú svätú službu. — Ezech. 43:4, 5 — Zjav. 21:11; Ezech. 47:1, 8, 9, 12 — Zjav. 22:1–3.

33. Čo zdôrazňuje Ezechiel a čo dostanú tí, ktorí teraz posväcujú Jehovu vo svojom živote?

³³ Ezechielova kniha zdôrazňuje, že Jehova je svätý. Oznamuje, že posvätenie Jehovovho mena je dôležitejšie než čokoľvek iné. „‚A istotne posvätím svoje veľké meno,... a národy budú musieť poznať, že ja som Jehova,‘ je výrok Zvrchovaného Pána Jehovu.“ Ako ukazuje proroctvo, posvätí svoje meno zničením všetkých tých, ktorí ho znesväcujú, vrátane Góga z Magógu. Múdri sú všetci, ktorí teraz posväcujú Jehovu vo svojom živote tým, že plnia jeho požiadavky pre prijateľné uctievanie. Nájdu uzdravenie a večný život z rieky, ktorá vyteká z Božieho chrámu. Neporovnateľné čo do slávy a dokonalé v kráse je mesto nazvané „Sám Jehova je tam“! — Ezech. 36:23; 38:16; 48:35.

[Poznámky pod čiarou]