Prvá Kráľov

22 Tri roky nebola vojna medzi Sýriou a Izraelom. 2 V treťom roku šiel judský kráľ Jehošafat+ k izraelskému kráľovi.+ 3 Izraelský kráľ povedal svojim dvoranom: „Viete, že Rámot-Gileád+ patrí nám. Tak prečo váhame vziať ho z rúk sýrskeho kráľa?“ 4 Potom sa obrátil na Jehošafata: „Pôjdeš so mnou bojovať o Rámot-Gileád?“ Jehošafat odpovedal: „Pôjdem do boja po tvojom boku spolu so svojím ľudom a koňmi.“+

5 Ale Jehošafat navrhol izraelskému kráľovi: „Prosím, najprv zisti,+ čo radí Jehova.“+ 6 Izraelský kráľ teda zhromaždil prorokov, asi 400 mužov, a spýtal sa ich: „Mám ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ Odpovedali: „Choď, Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“

7 Vtedy Jehošafat povedal: „Nie je tu nejaký Jehovov prorok, aby sme sa spýtali aj prostredníctvom neho?“+ 8 „Ešte je tu jeden muž, prostredníctvom ktorého sa môžeme spýtať Jehovu,“+ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi. „Ale ja ho nenávidím,+ lebo mi neprorokuje nič dobré, iba zlé.+ Je to Michajah, Jimlov syn.“ Ale Jehošafat povedal: „Nech kráľ tak nehovorí.“

9 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorného úradníka a prikázal mu: „Rýchlo priveď Michajaha, Jimlovho syna!“+ 10 Izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat sedeli v kráľovských rúchach na svojich trónoch na priestranstve* pred vchodom do samárskej brány a pred nimi prorokovali všetci proroci.+ 11 Cedekijah, Kenaanov syn, si urobil železné rohy a povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Týmito rohmi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.‘“ 12 Všetci ostatní proroci prorokovali to isté. Hovorili: „Vytiahni proti Rámot-Gileádu! Čaká ťa úspech. Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“

13 Posol, ktorý šiel zavolať Michajaha, mu povedal: „Proroci jednomyseľne prorokujú kráľovi priaznivo. Nech je, prosím, aj tvoja predpoveď taká priaznivá ako ich.“+ 14 Ale Michajah povedal: „Akože žije Jehova, budem hovoriť to, čo mi povie Jehova.“ 15 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho spýtal: „Michajah, máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ „Choď,“ odpovedal. „Čaká ťa úspech. Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“ 16 Ale kráľ mu povedal: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Jehovovom mene nehovoril nič iné než pravdu?“ 17 Odpovedal teda: „Vidím všetkých Izraelitov rozptýlených po vrchoch+ ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Jehova povedal: ‚Už nemajú pána, nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“

18 „Nehovoril som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, iba zlé?“ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi.+

19 Michajah pokračoval: „Počuj Jehovovo slovo: Videl som Jehovu sedieť na tróne+ a po jeho pravici a ľavici stálo celé nebeské vojsko.+ 20 Jehova sa spýtal: ‚Kto oklame Achaba, aby vytiahol proti Rámot-Gileádu a zahynul tam?‘ A jeden navrhoval jedno, druhý zase niečo iné. 21 Vtedy predstúpil pred Jehovu jeden anjel*+ a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Jehova sa ho spýtal: ‚Ako?‘ 22 Odpovedal: ‚Pôjdem a stanem sa klamlivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘+ Povedal mu: ‚Oklameš ho, podarí sa ti to. Choď a urob to.‘ 23 Jehova teda vložil klamlivého ducha do úst všetkých tvojich prorokov.+ Ale v skutočnosti Jehova povedal, že ťa čaká nešťastie.“+

24 Vtom Cedekijah, Kenaanov syn, vykročil k Michajahovi, udrel ho po tvári a povedal: „Kadiaľ odišiel Jehovov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“+ 25 Michajah odpovedal: „To uvidíš v deň, keď sa skryješ v najodľahlejšom kúte domu.“ 26 Nato izraelský kráľ prikázal: „Vezmite Michajaha a odovzdajte ho veliteľovi mesta Amonovi a kráľovmu synovi Joášovi. 27 Povedzte im: ‚Toto hovorí kráľ: „Zavrite toho muža do väzenia+ a dávajte mu znížený prídel chleba a vody, kým sa v pokoji nevrátim.“‘“ 28 Ale Michajah povedal: „Ak sa vrátiš v pokoji, Jehova so mnou nehovoril.“+ A dodal: „Počujte to, všetky národy.“

29 Potom izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat vytiahli k Rámot-Gileádu.+ 30 Izraelský kráľ povedal Jehošafatovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč kráľovský odev.“ A tak šiel izraelský kráľ do boja v prestrojení.+ 31 Sýrsky kráľ vydal svojim 32 veliteľom bojových vozov+ príkaz: „Nepúšťajte sa do boja s nikým, s vojakmi ani s veliteľmi, iba s izraelským kráľom.“ 32 Keď velitelia bojových vozov videli Jehošafata, povedali si: „To je určite izraelský kráľ.“ A tak sa za ním vydali, aby naňho zaútočili, ale Jehošafat začal volať o pomoc. 33 Keď velitelia bojových vozov zistili, že to nie je izraelský kráľ, prestali ho prenasledovať.

34 Ale nejaký muž vystrelil z luku a náhodou* zasiahol izraelského kráľa medzi šupiny jeho panciera. Preto kráľ povedal svojmu vozatajovi: „Obráť kone a odvez ma z bojiska.* Som ťažko ranený.“+ 35 Ale boj zúril celý deň a kráľa museli podopierať, aby mohol stáť vo voze čelom k Sýrčanom. Krv z jeho rany tiekla do bojového voza a večer zomrel.+ 36 Pri západe slnka sa začalo táborom ozývať volanie: „Každý do svojho mesta! Každý do svojej krajiny!“+ 37 Tak kráľ zomrel a previezli ho do Samárie, kde ho pochovali. 38 Keď pri samárskom rybníku umývali jeho bojový voz, psy lízali jeho krv a kúpali sa tam prostitútky,* tak ako Jehova povedal.+

39 Ostatné udalosti Achabovho života – čo všetko vykonal, aký slonovinový+ palác postavil a ktoré mestá vybudoval – sú zapísané v kronike izraelských kráľov. 40 Keď Achab zomrel,*+ stal sa namiesto neho kráľom jeho syn Achaziah.+

41 Asov syn Jehošafat+ sa stal kráľom nad Judskom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achaba. 42 Jehošafat mal 35 rokov, keď sa stal kráľom, a vládol v Jeruzaleme 25 rokov. Jeho matkou bola Šilchiho dcéra Azuba. 43 Vo všetkom sa správal ako jeho otec Asa,+ neodklonil sa od jeho cesty. Robil to, čo je správne v Jehovových očiach.+ Ale posvätné výšiny neboli odstránené. Ľud tam stále prinášal obete a obetný dym.+ 44 Jehošafat udržiaval pokojné vzťahy s izraelským kráľom.+ 45 Ostatné udalosti Jehošafatovho života – jeho hrdinské činy a vojenské úspechy – sú zapísané v kronike judských kráľov. 46 A odstránil z krajiny všetkých chrámových prostitútov,+ ktorí ešte zostali z čias jeho otca Asu.+

47 V Edome+ nemali v tom čase kráľa, vládol tam splnomocnenec.+

48 Jehošafat dal postaviť taršíšske lode,* aby sa plavili do Ofiru po zlato,+ ale nevyplávali, lebo stroskotali pri Ecjon-Geberi.+ 49 Achabov syn Achaziah navrhol Jehošafatovi: „Nech sa moji ľudia plavia na lodiach s tvojimi.“ Ale Jehošafat nesúhlasil.

50 Potom Jehošafat zomrel*+ a pochovali ho k jeho predkom v meste jeho predka Dávida. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Jehorám.+

51 Achabov syn Achaziah+ sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v 17. roku vlády judského kráľa Jehošafata a vládol nad Izraelom dva roky. 52 Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach. Konal ako jeho otec+ a matka+ a ako Jeroboám, Nebatov syn, ktorý zviedol Izrael na hriech.+ 53 Slúžil Baalovi+ a klaňal sa mu a urážal Jehovu, Boha Izraela,+ tak ako jeho otec.