Ezechiel

8 V šiestom roku, piateho dňa šiesteho mesiaca, keď som bol vo svojom dome a predo mnou sedeli judskí starší, začal na mňa pôsobiť duch* Zvrchovaného Pána Jehovu. 2 A uvidel som niekoho, kto svojím vzhľadom pripomínal oheň. Od jeho pása dole bolo vidieť akoby oheň+ a od jeho pása hore žiaru, ktorá vyzerala ako žiara elektra.*+ 3 Potom vystrel akoby ruku, chytil ma za vlasy a duch ma zdvihol medzi nebo a zem. Vo videniach od Boha ma preniesol do Jeruzalema ku vchodu do vnútornej brány,+ ktorá je obrátená na sever. Stála tam modla, ktorá v Bohu vyvolávala rozhorčenie.+ 4 A bola tam sláva Boha Izraela+ ako vo videní, ktoré som mal v údolnej rovine.+

5 „Syn človeka,“ povedal mi, „pozri sa na sever.“ Pozrel som sa na sever a tam, severne od brány vedúcej k oltáru, stála pri vchode modla, ktorá vyvolávala rozhorčenie. 6 Spýtal sa ma: „Syn človeka, vidíš, aké hrozné ohavnosti tu robia Izraeliti?+ Tým ma vyháňajú z mojej svätyne.+ Ale uvidíš ešte väčšie ohavnosti.“

7 Potom ma priviedol ku vchodu na nádvorie a uvidel som dieru v stene. 8 „Syn človeka,“ povedal mi, „preraz do steny väčší otvor.“ Keď som to urobil, uvidel som nejaký vchod. 9 Povedal mi: „Vojdi a pozri sa na tie hrozné ohavnosti, ktoré tu robia.“ 10 Keď som vošiel, uvidel som na stenách všade dookola povyrezávané rôzne lezúce tvory a odpudivé zvieratá+ a všetky odporné modly* Izraela.+ 11 Pred nimi stálo 70 starších Izraela, medzi nimi aj Šafanov+ syn Jaazanjah. Každý mal v ruke kadidelnicu, z ktorej vystupoval oblak voňavého dymu.+ 12 Spýtal sa ma: „Vidíš, syn človeka, čo robia starší Izraela v tme vo vnútorných miestnostiach, kde má každý svoje modly? Hovoria si: ‚Jehova nás nevidí. Jehova opustil krajinu.‘“+

13 Potom mi povedal: „Ale uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré robia.“ 14 Priviedol ma ku vchodu do severnej brány Jehovovho domu a tam sedeli ženy, ktoré oplakávali boha Tammúza.

15 „Vidíš to, syn človeka?“ spýtal sa ma. „Ale uvidíš ešte väčšie ohavnosti než tieto.“+ 16 Zaviedol ma na vnútorné nádvorie Jehovovho domu.+ Pri vchode do Jehovovho chrámu, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi 25 mužov. Boli obrátení chrbtom k Jehovovmu chrámu a tvárou k východu a klaňali sa slnku.+

17 „Vidíš to, syn človeka?“ spýtal sa ma. „Myslia si Júdejci, že to nič nie je, keď páchajú tieto ohavnosti, napĺňajú krajinu násilím+ a urážajú ma? A ešte mi aj konár* strkajú pod nos. 18 Preto prejavím svoj hnev. Moje oko sa nad nimi nezľutuje a nebudem mať s nimi súcit.+ Hoci budú ku mne hlasno volať, nevypočujem ich.“+