Piata Mojžišova
1 Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu v pustatine neďaleko Jordánu, na pláňach pred Sufom, medzi Páranom, Tofelom, Lábanom, Chacerotom a Di-Zahábom. 2 (Cesta z Chorebu cez pohorie Seir do Kádeš-Barney+ trvá 11 dní.) 3 V 40. roku,*+ prvý deň 11. mesiaca, povedal Mojžiš Izraelitom* všetko, čo mu prikázal Jehova. 4 Bolo to po tom, ako porazil amorejského kráľa Sichona,+ ktorý sídlil v Chešbone, a po tom, ako v Edrei+ porazil bášanského kráľa Óga,+ ktorý sídlil v Aštarote. 5 V moábskej krajine neďaleko Jordánu začal Mojžiš vysvetľovať Zákon.+ Povedal:
6 „Jehova, náš Boh, nám pri Chorebe povedal: ‚Už ste v týchto horách dosť dlho.+ 7 Pripravte sa a vydajte sa na cestu do hornatého kraja Amorejcov+ a ku všetkým ich susedom v Arabe,+ v hornatom kraji, v Šefele, v Negebe a na morskom pobreží.+ Choďte do krajiny Kanaáncov a do Libanonu*+ a až k veľkej rieke, k Eufratu.+ 8 To je krajina, ktorú vám dávam. Vojdite do nej a obsaďte ju. O tejto krajine Jehova prisahal, že ju dá vašim otcom Abrahámovi, Izákovi+ a Jakobovi+ a ich potomkom.‘*+
9 Vtedy som vám povedal: ‚Nedokážem vás viesť* sám.+ 10 Jehova, váš Boh, vám dal toľko potomkov, že dnes vás je ako hviezd na nebi.+ 11 Nech Jehova, Boh vašich predkov, dá, aby vás bolo ešte tisíckrát viac,+ a nech vás požehná, tak ako vám sľúbil.+ 12 Ako by som mohol sám niesť bremeno vašich problémov a sporov?+ 13 Vyberte zo svojich kmeňov múdrych, rozvážnych a skúsených mužov a ja ich nad vami dosadím za vodcov.‘+ 14 Vy ste mi odpovedali: ‚To, čo navrhuješ, je dobré.‘ 15 Vzal som teda hlavy vašich kmeňov, múdrych a skúsených mužov, a postavil som ich do vášho čela ako veliteľov tisícov, veliteľov stoviek, veliteľov päťdesiatich a veliteľov desiatich a ako iných veliteľov vo vašich kmeňoch.+
16 A vašim sudcom som vtedy prikázal: ‚Keď sa budete zaoberať spormi svojich bratov, súďte spravodlivo,+ či už pôjde o spor medzi dvoma Izraelitmi, alebo medzi Izraelitom a cudzincom, ktorý sa medzi vami usadil.+ 17 Pri súdení budete nestranní.+ Obyčajného človeka vypočujete rovnako ako významného.+ Nebudete sa báť ľudí,+ lebo súd vám zveril Boh.*+ Ak pre vás bude prípad priťažký, predložíte ho mne a ja sa ním budem zaoberať.‘+ 18 Vtedy som vám prikázal všetko, čo máte robiť.
19 Potom sme odišli od Chorebu a putovali sme celou tou veľkou a hrozivou pustatinou,+ ktorú ste videli na ceste do hornatého kraja Amorejcov.+ Išli sme, ako nám prikázal Jehova, náš Boh, až sme prišli do Kádeš-Barney.+ 20 Tam som vám povedal: ‚Prišli ste do hornatého kraja Amorejcov, ktorý nám dáva Jehova, náš Boh. 21 Jehova, váš Boh, vám dáva túto krajinu. Vyjdite a zmocnite sa jej, ako vám povedal Jehova, Boh vašich predkov.+ Nebojte sa ani sa nedeste.‘
22 Všetci ste však prišli za mnou a povedali ste: ‚Pošlime najprv mužov, aby tú krajinu preskúmali a povedali nám, akou cestou máme ísť a na aké mestá narazíme.‘+ 23 Ten návrh sa mi páčil, preto som spomedzi vás vybral 12 mužov, z každého kmeňa jedného.+ 24 Vydali sa na cestu, vyšli do hornatého kraja+ a dostali sa až do údolia* Eškol. Keď preskúmali krajinu, 25 vzali niečo z jej plodov a priniesli nám ich. Podali nám správu: ‚Krajina, ktorú nám dáva Jehova, náš Boh, je dobrá.‘+ 26 Ale vy ste tam odmietli ísť a vzbúrili ste sa proti príkazu Jehovu, svojho Boha.+ 27 Reptali ste vo svojich stanoch a hovorili ste: ‚Jehova nás nenávidí a vyviedol nás z Egypta, aby nás vydal do rúk Amorejcov a vyhladil nás. 28 Kam to vlastne ideme? Naši bratia nás odradili,*+ keď povedali: „Ľudia sú tam silnejší a vyšší ako my a ich mestá sú veľké a opevnené až po nebo.*+ A videli sme tam aj Anakovcov.“‘+
29 Vtedy som vám povedal: ‚Nebojte sa, nemajte z nich strach.+ 30 Pôjde pred vami Jehova, váš Boh. Bude za vás bojovať,+ ako to pred vašimi očami robil v Egypte.+ 31 A v pustatine ste videli, že Jehova, váš Boh, vás niesol celou cestou až sem, tak ako otec nesie svojho syna.‘ 32 Ale napriek tomu všetkému ste neuverili Jehovovi, svojmu Bohu,+ 33 ktorý chodil pred vami, aby vám našiel miesto na táborenie. Ukazoval vám cestu, ktorou máte ísť – v noci ohňom a vo dne oblakom.+
34 Keď Jehova počul, čo hovoríte, rozhneval sa a prisahal:+ 35 ‚Nikto z tejto zlej generácie neuvidí dobrú krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom,+ 36 nikto okrem Káleba, syna Jefunneho. On ju uvidí a jemu a jeho synom dám krajinu, po ktorej chodil, lebo bezvýhradne poslúchal* Jehovu.‘+ 37 (Pre vás sa Jehova rozhneval aj na mňa a povedal: ‚Ani ty tam nevojdeš.+ 38 Vojde tam+ tvoj služobník Jozua, Nunov syn.+ Posilni ho,*+ lebo pod jeho vedením Izrael zdedí tú krajinu.‘) 39 ‚Vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou,+ a vašich synov, ktorí ešte nevedia rozoznávať, čo je dobré a čo zlé, tých do nej vovediem a budú ju vlastniť.+ 40 Vy sa však obráťte a odíďte do pustatiny cestou, ktorá vedie k Červenému moru.‘+
41 Vtedy ste mi povedali: ‚Zhrešili sme proti Jehovovi. Vytiahneme a budeme bojovať, tak ako nám prikázal Jehova, náš Boh.‘ Všetci ste si opásali svoje zbrane a mysleli ste si, že bude ľahké vytiahnuť do hornatého kraja a dobyť ho.+ 42 Ale Jehova mi povedal: ‚Odkáž im: „Nechoďte tam a nebojujte, lebo nie som s vami.+ Ak pôjdete, vaši nepriatelia vás porazia.“‘ 43 Povedal som vám to, ale nepočúvali ste. Vzbúrili ste sa proti Jehovovmu príkazu a opovážili ste sa vytiahnuť do hornatého kraja. 44 Vtedy proti vám vyrazili Amorejci, ktorí bývali v tom kraji, prenasledovali vás ako včely a vy ste sa rozutekali po Seire a bežali ste až do Chormy. 45 Keď ste sa vrátili, plakali ste pred Jehovom, ale Jehova vás nepočúval ani si vás nevšímal. 46 Preto ste v Kádeši zostali tak dlho.