Druhý Korinťanom
1 Ja, Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a náš brat Timotej+ posielame tento list Božiemu zboru, ktorý je v Korinte, a všetkým svätým* v celej Acháji:+
2 Nech vás Boh, náš Otec, a Pán Ježiš Kristus obdaria nezaslúženou láskavosťou a pokojom.
3 Nech je chválený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,+ súcitný a milosrdný Otec+ a Boh všetkej útechy.+ 4 On nás utešuje* vo všetkých našich trápeniach,*+ aby sme aj my dokázali utešiť druhých,+ nech by zažívali akékoľvek trápenie, a to útechou, ktorú dostávame od Boha.+ 5 Veď ako pre Krista veľa trpíme,+ tak sme prostredníctvom Krista veľmi utešovaní. 6 Teda keď prežívame trápenia,* je to na vašu útechu a záchranu. A keď sme utešovaní, aj to je na vašu útechu, lebo vďaka nej dokážete znášať také isté utrpenie, aké znášame my. 7 Naša dôvera* vo vás je neochvejná, lebo vieme, že keď trpíte rovnako ako my, dostanete aj rovnakú útechu.+
8 Chceme, bratia, aby ste vedeli, čím sme si prešli v provincii Ázia.+ Boli sme pod obrovským tlakom, ktorý bol nad naše sily, a už sme strácali nádej, že to prežijeme.+ 9 Naozaj sme si mysleli, že sme odsúdení na smrť. No naučilo nás to nespoliehať sa na seba, ale na Boha,+ ktorý kriesi mŕtvych. 10 Zachránil nás pred hroznou smrťou a dúfame, že nás bude zachraňovať aj naďalej.+ 11 Aj vy nám môžete pomáhať tak, že sa za nás budete vrúcne modliť.+ Potom za nás budú mnohí vzdávať vďaku – za to, ako nám Boh prejavuje priazeň, čím odpovedá na modlitby mnohých.*+
12 Na jedno sme hrdí: Máme čisté svedomie, lebo sme vo svete a najmä medzi vami žili vo svätosti a úprimnosti, ktorá pochádza od Boha. Nespoliehali sme sa na ľudskú múdrosť,+ ale na Božiu nezaslúženú láskavosť. 13 Veď vám nepíšeme nič, iba to, čomu môžete rozumieť, keď si to čítate,* a dúfam, že tomu porozumiete úplne.* 14 Čiastočne ste už pochopili, že sa nami môžete chváliť, tak ako sa my budeme chváliť vami v deň nášho Pána Ježiša.
15 A pretože som si tým istý, chcel som prísť najprv k vám a navštíviť vás druhýkrát, aby ste sa mohli znovu tešiť.* 16 Chcel som vás navštíviť cestou do Macedónie, z Macedónie sa zase vrátiť k vám a potom by ste ma odprevadili na kus cesty do Judey.+ 17 Myslíte si, že som tento plán nebral vážne? Alebo plánujem tak, ako to robia ľudia,* a hovorím „áno, áno“ a potom „nie, nie“? 18 Tak ako sa dá spoľahnúť na Boha, môžete sa spoľahnúť aj na nás, že keď hovoríme „áno“, nemyslíme „nie“. 19 Lebo Boží Syn, Ježiš Kristus, o ktorom sme ja, Silván* a Timotej+ medzi vami zvestovali, nehovoril „áno“, a pritom „nie“, ale „áno“ je uňho „áno“. 20 Bez ohľadu na to, koľko je Božích sľubov, všetky sa stali „áno“* prostredníctvom neho.+ A preto prostredníctvom neho hovoríme v modlitbe k Bohu „amen“+ a tak mu prinášame slávu. 21 Ale ten, kto potvrdzuje, že vy aj my patríme Kristovi, a kto nás pomazal, je Boh.+ 22 On nás aj označil pečaťou+ a dal nám do srdca ducha ako záruku toho,* čo má prísť.+
23 Prisahám pred Bohom na svoj život, že do Korintu som zatiaľ neprišiel preto, lebo na vás beriem ohľad. 24 To neznamená, že by sme chceli panovať nad vašou vierou.+ Sme len spolupracovníci, ktorí prispievajú k vašej radosti. Veď vy stojíte pevne vďaka svojej viere.