Deľme sa o útechu, ktorú poskytuje Jehova

„Naša nádej vzhľadom na vás nekolíše, lebo vieme, že rovnako ako ste účastníkmi utrpení, takisto budete mať účasť aj na úteche.“ — 2. KORINŤANOM 1:7.

 1. 2. Čo zažili mnohí, ktorí sa v súčasnosti stali kresťanmi?

MNOHÍ dnešní čitatelia Strážnej veže nepoznali Božiu pravdu, keď vyrastali. Možno to tak je aj v tvojom prípade. Ak áno, spomeň si, ako si sa cítil, keď sa ti začali otvárať oči porozumenia. Napríklad či nebolo pre teba úľavou, keď si prvýkrát pochopil, že mŕtvi netrpia, ale sú bez vedomia? Či ťa to nepotešilo, keď si sa dozvedel o nádeji pre mŕtvych, o tom, že miliardy ľudí budú vzkriesené k životu v Božom novom svete? — Kazateľ 9:5, 10; Ján 5:28, 29.

² A čo Boží sľub o tom, že ukončí zlo a premení túto zem na raj? Keď si sa o tom dozvedel, či ťa to nepotešilo a nenaplnilo dychtivým očakávaním? Aké si mal pocity, keď si sa prvý raz dozvedel o možnosti nikdy nezomrieť a prežiť do tohto prichádzajúceho pozemského Raja? Nepochybne si bol vzrušený. Áno, stal si sa príjemcom Božieho utešujúceho posolstva, ktoré teraz po celom svete kážu Jehovovi svedkovia. — Žalm 37:9–11, 29; Ján 11:26; Zjavenie 21:3–5.

 3. Prečo tí, ktorí sa delia s inými o Božie utešujúce posolstvo, takisto zažívajú súženie?

³ No keď si sa snažil podeliť sa o biblické posolstvo s inými, zistil si i to, že „viera nie je vlastníctvom všetkých“. (2. Tesaloničanom 3:2) Možno sa ti niektorí tvoji niekdajší priatelia posmievali za to, že prejavuješ vieru v biblické sľuby. Možno si dokonca znášal prenasledovanie, pretože si pokračoval v štúdiu Biblie s Jehovovými svedkami. Odpor možno zosilnel, keď si začal robiť zmeny vo svojom živote, aby si ho uviedol do súladu s biblickými zásadami. Začal si zažívať súženie, ktoré Satan a jeho svet privádza na všetkých, ktorí prijímajú Božiu útechu.

 4. Akými rôznymi spôsobmi môžu noví záujemcovia reagovať na súženie?

⁴ Žiaľ, súženie spôsobuje, že sa niektorí potknú a prestanú pestovať spoločenstvo s kresťanským zborom, ako to Ježiš predpovedal. (Matúš 13:5, 6, 20, 21) Iní znášajú súženie tak, že stále zameriavajú svoju myseľ na utešujúce sľuby, o ktorých sa učia. Nakoniec oddávajú svoj život Jehovovi a dávajú sa pokrstiť ako učeníci jeho Syna, Ježiša Krista. (Matúš 28:19, 20; Marek 8:34) Súženie, pravda, neprestane, keď sa kresťan dá pokrstiť. Napríklad pre človeka s nemravnou minulosťou môže byť ťažkým zápasom zachovať si cudnosť. Iní musia zápasiť so stálym odporom neveriacich členov rodiny. Nech je súženie akékoľvek, všetci, ktorí verne žijú životom oddanosti Bohu, si môžu byť istí jednou vecou. Zažijú veľmi osobne Božiu útechu a pomoc.

„Boh každej útechy“

 5. Čo zažíval Pavol popritom, že znášal mnohé skúšky?

⁵ Jedným z tých, čo si veľmi cenili útechu, ktorú poskytuje Boh, bol apoštol Pavol. Po období mimoriadnych skúšok v Ázii a Macedónii bolo preňho veľkou úľavou, keď sa dozvedel, že korintský zbor dobre zareagoval na jeho karhajúci list. Podnietilo ho to, aby im napísal ďalší list, ktorý obsahuje nasledovné vyjadrenie chvály: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec nežného milosrdenstva a Boh každej útechy, ktorý nás teší vo všetkom našom súžení.“ — 2. Korinťanom 1:3, 4.

 6. Čo sa učíme z Pavlových slov v 2. Korinťanom 1:3, 4?

⁶ V týchto inšpirovaných slovách je povedané veľa. Rozoberme si ich. Keď Pavol vo svojich listoch vyjadruje chválu alebo vďaku Bohu, alebo keď ho o niečo prosí, zvyčajne zistíme, že pritom vyjadruje aj hlboké ocenenie pre Ježiša, Hlavu kresťanského zboru. (Rimanom 1:8; 7:25; Efezanom 1:3; Hebrejom 13:20, 21) Preto Pavol adresuje toto vyjadrenie chvály ‚Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša Krista‘. Potom po prvý raz vo svojich spisoch používa grécke podstatné meno preložené ako „nežné milosrdenstvo“. Toto podstatné meno pochádza zo slova používaného na vyjadrenie ľútosti nad utrpením iného. Pavol teda opisuje Božie nežné city ku každému z Božích verných služobníkov, ktorí znášajú súženie — nežné city, ktoré Boha podnecujú, aby milosrdne konal v ich prospech. Napokon, Pavol sa pozeral na Jehovu ako na zdroj tejto žiaducej vlastnosti, keďže ho nazval „Otcom nežného milosrdenstva“.

 7. Prečo možno povedať, že Jehova je „Boh každej útechy“?

⁷ Božie „nežné milosrdenstvo“ prináša úľavu tomu, kto znáša súženie. Preto Pavol ďalej opisuje Jehovu ako ‚Boha každej útechy‘. Teda akúkoľvek útechu azda dostávame z láskavosti spoluveriacich, za jej zdroj môžeme považovať Jehovu. Neexistuje žiadna skutočná, trvalá útecha, ktorá by nepochádzala od Boha. Navyše, je to on, kto stvoril človeka na svoj obraz, a tak nám umožnil, aby sme boli utešovateľmi. A je to Boží svätý duch, ktorý Božích služobníkov podnecuje, aby prejavovali nežné milosrdenstvo tým, ktorí potrebujú útechu.

Školení za utešiteľov

 8. I keď Boh nie je pôvodcom našich skúšok, aký užitočný vplyv môže na nás mať naša vytrvalosť v súžení?

⁸ I keď Jehova Boh pripúšťa rôzne skúšky, ktoré prichádzajú na jeho verných služobníkov, nikdy nie je pôvodcom týchto skúšok. (Jakub 1:13) Ale útecha, ktorú poskytuje, keď znášame súženie, nás môže vyškoliť, aby sme boli citlivejší voči potrebám druhých. Prečo? „Aby sme mohli potešiť tých, ktorí sú v akomkoľvek súžení útechou, ktorou nás samých potešuje Boh.“ (2. Korinťanom 1:4) Teda Jehova nás školí, aby sme sa účinne delili o jeho útechu so spoluveriacimi a s tými, s ktorými sa stretávame v našej službe, keď napodobňujeme Krista a ‚utešujeme všetkých smútiacich‘. — Izaiáš 61:2; Matúš 5:4.

 9. a) Čo nám pomôže znášať utrpenie? b) Ako to ostatných uteší, keď budeme vo vernosti vytrvávať v súžení?

⁹ Pavol zniesol svoje mnohé utrpenia vďaka hojnej úteche, ktorú dostal od Boha prostredníctvom Krista. (2. Korinťanom 1:5) Takisto my môžeme pocítiť hojnú útechu, keď budeme rozjímať o Božích drahocenných sľuboch, keď sa budeme modliť o podporu jeho svätého ducha a keď zažijeme, ako Boh vypočúva naše modlitby. Tak budeme posilnení, aby sme ďalej podporovali Jehovovu zvrchovanosť a dokazovali, že Diabol je luhár. (Jób 2:4; Príslovia 27:11) Keď sme s vernosťou zniesli akúkoľvek formu súženia, mali by sme tak ako Pavol pripísať všetku zásluhu za to Jehovovi, ktorého útecha kresťanom umožňuje, aby v skúške zostali verní. Vytrvalosť verných kresťanov má utešujúci účinok na bratstvo a dodáva ostatným odhodlanie ‚vytrvať v rovnakých utrpeniach‘. — 2. Korinťanom 1:6.

10. 11. a) Napríklad aké veci spôsobovali utrpenie zboru v starovekom Korinte? b) Ako Pavol utešil korintský zbor a akú nádej vyjadril?

¹⁰ Korinťania zažili svoj diel utrpení, aké postihujú všetkých pravých kresťanov. Okrem toho potrebovali radu, aby vylúčili nekajúcneho smilníka. (1. Korinťanom 5:1, 2, 11, 13) Tým, že nepodnikli tento krok, a tým, že neodstránili spory a rozdelenia, uviedli na zbor pohanu. Nakoniec však Pavlovu radu uplatnili a prejavili pravé pokánie. Preto ich Pavol vrúcne pochválil a povedal, že ich výborná reakcia na jeho list ho utešila. (2. Korinťanom 7:8, 10, 11, 13) Je zjavné, že aj vylúčený sa kajal. Preto im Pavol radil, aby mu „odpustili a potešili ho, aby taký človek nebol nejako pohltený svojím prílišným smútkom“. — 2. Korinťanom 2:7.

¹¹ Pavlov druhý list istotne potešil korintský zbor. A to bolo jedným z Pavlových zámerov. Vysvetlil: „Naša nádej vzhľadom na vás nekolíše, lebo vieme, že rovnako ako ste účastníkmi utrpení, takisto budete mať účasť aj na úteche.“ (2. Korinťanom 1:7) V závere svojho listu Pavol nabádal: „Vytrvávajte... v tom, aby ste boli... utešovaní... a Boh lásky a pokoja bude s vami.“ — 2. Korinťanom 13:11.

12. Čo potrebujú všetci kresťania?

¹² Aké dôležité poučenie z toho môžeme získať! Všetci členovia kresťanského zboru potrebujú „mať účasť na úteche“, ktorú Boh poskytuje prostredníctvom svojho Slova, svojho svätého ducha a svojej pozemskej organizácie. Dokonca aj vylúčení možno potrebujú útechu, ak sa kajali a napravili svoje nesprávne konanie. „Verný a rozvážny otrok“ preto zaviedol milosrdné opatrenie, aby im pomohol. Raz za rok môžu dvaja starší navštíviť určitých vylúčených. Títo vylúčení už možno neprejavujú spurný postoj a nezapletajú sa do vážneho hriechu a možno potrebujú pomoc, aby urobili nevyhnutné kroky, aby mohli byť znovu prijatí. — Matúš 24:45; Ezechiel 34:16.

Pavlovo súženie v Ázii

13. 14. a) Ako Pavol opísal obdobie veľkých strastí, ktoré zažil v Ázii? b) Akú udalosť mal Pavol možno na mysli?

¹³ Súženie, ktoré korintský zbor dovtedy zažil, sa nedalo porovnať s mnohými súženiami, ktoré musel znášať Pavol. Preto im mohol pripomenúť: „Neželáme [si], bratia, aby ste boli v nevedomosti o súžení, ktoré nás postihlo v oblasti Ázie, že sme boli pod krajným tlakom nad našu silu, takže sme si neboli istí dokonca ani svojím životom. Naozaj, cítili sme na sebe, že sme prijali rozsudok smrti. Bolo to preto, aby sme sa nespoliehali sami na seba, ale na Boha, ktorý kriesi mŕtvych. Zachránil a zachráni nás dokonca z takej veľkej veci, ako je smrť; a dúfame v neho, že nás bude aj naďalej zachraňovať.“ — 2. Korinťanom 1:8–10.

¹⁴ Niektorí biblickí bádatelia si myslia, že Pavol sa zmieňoval o nepokojoch v Efeze, pri ktorých on i jeho dvaja macedónski cestujúci spoločníci, Gájus a Aristarchus, mohli prísť o život. Títo dvaja kresťania boli násilím vzatí do divadla, ktoré bolo zaplnené davom ľudí, ktorí „kričali... asi dve hodiny...: ‚Veľká je Artemis [bohyňa] Efezanov!‘“ Nakoniec sa mestskému úradníkovi podarilo dav upokojiť. Toto ohrozenie Gájovho a Aristarchovho života Pavla iste veľmi znepokojilo. Chcel tam ísť a diskutovať s fanatickým davom, ale bolo mu zabránené, aby takto riskoval svoj život. — Skutky 19:26–41.

15. Akú extrémnu situáciu možno opisuje 1. Korinťanom 15:32?

¹⁵ Je ale možné, že Pavol opisoval oveľa extrémnejšiu situáciu, než bola táto. Vo svojom prvom liste Korinťanom sa pýtal: „Ak som ako ľudia bojoval s divokými zvieratami v Efeze, na čo mi je to dobré?“ (1. Korinťanom 15:32) Môže to znamenať, že Pavlov život bol ohrozovaný nielen ľuďmi podobnými šelmám, ale aj doslovnými divými zvieratami na štadióne v Efeze. Zločinci boli niekedy trestaní tak, že boli prinútení bojovať s divými zvieratami, zatiaľ čo krvilačné davy ľudí sa na to pozerali. Ak mal Pavol na mysli to, že čelil doslovným divým šelmám, musel byť v poslednej chvíli zázračne ušetrený od krutej smrti, práve tak ako bol Daniel zachránený z tlám doslovných levov. — Daniel 6:22.

Novodobé príklady

16. a) Prečo sa mnohí Jehovovi svedkovia dokážu vžiť do súžení, ktoré znášal Pavol? b) Čím si môžeme byť istí, pokiaľ ide o tých, čo zomreli pre svoju vieru? c) Aký dobrý účinok to má, keď kresťania tesne uniknú pred smrťou?

¹⁶ Veľa dnešných kresťanov sa dokáže vžiť do súžení, ktoré znášal Pavol. (2. Korinťanom 11:23–27) Aj v súčasnosti boli kresťania „pod krajným tlakom nad [ich] silu“ a mnohí boli v situáciách, v ktorých ‚si neboli istí svojím životom‘. (2. Korinťanom 1:8) Niektorí boli usmrtení rukou masových vrahov a krutých prenasledovateľov. Môžeme si byť istí, že Božia utešujúca moc im umožnila vytrvať a že zomreli so srdcom a mysľou pevne zameranými na splnenie ich nádeje, či už nebeskej alebo pozemskej. (1. Korinťanom 10:13; Filipanom 4:13; Zjavenie 2:10) V ďalších prípadoch Jehova riadil veci tak, že naši bratia boli zachránení pred smrťou. Tí, ktorí zažili takú záchranu, nepochybne nadobudli väčšiu dôveru v „Boha, ktorý kriesi mŕtvych“. (2. Korinťanom 1:9) Mohli potom hovoriť s ešte väčším presvedčením, keď sa s druhými delili o Božie utešujúce posolstvo. — Matúš 24:14.

17–19. Aké skúsenosti ukazujú, že naši bratia v Rwande sa delili o Božiu útechu?

¹⁷ Nedávno mali naši drahí bratia v Rwande podobnú skúsenosť ako Pavol a jeho spoločníci. Mnohí prišli o život, ale Satanove snahy zničiť ich vieru zlyhali. Naši bratia v tejto krajine v mnohých ohľadoch osobne pocítili Božiu útechu. Počas genocídy Tutsiov a Hutuov žijúcich v Rwande tam boli Hutuovia, ktorí riskovali svoj život, aby chránili Tutsiov, a Tutsiovia, ktorí chránili Hutuov. Niektorí boli zabití extrémistami za to, že chránili svojich spoluveriacich. Napríklad Gahizi, hutuský svedok, bol zabitý po tom, čo skryl tutsijskú sestru, ktorá sa volá Chantal. Chantalinho manžela Jeana, Tutsia, skrývala na inom mieste hutuská sestra Charlotte. Jean bol spolu s ďalším tutsijským bratom 40 dní skrytý vo veľkom komíne, z ktorého vychádzal von len na chvíľu cez noc. Celý ten čas im Charlotte poskytovala potravu a ochranu, hoci bývala blízko vojenského tábora Hutuov. Na tejto strane môžete vidieť obrázok, na ktorom sú Jean a Chantal opäť spolu; sú vďační za to, že ich hutuskí spoluveriaci kvôli nim „vydali do nebezpečenstva vlastný krk“, práve tak ako to urobili Priska a Akvila kvôli apoštolovi Pavlovi. — Rimanom 16:3, 4.

¹⁸ Ďalšieho hutuského svedka, Rwakabubua, chválili noviny Intaremara za to, že chránil tutsijských spoluveriacich.a Písalo sa v nich: „Aj Rwakabubu, Jehovov svedok, stále skrýval ľudí na rôznych miestach medzi svojimi bratmi (tak nazývajú spoluveriaci jeden druhého). Celé dni trávil tým, že im nosil potravu a pitnú vodu, hoci je astmatik. Boh mu dal neobyčajnú silu.“

¹⁹ Uvažuj tiež o hutuských záujemcoch, Nicodemovi a Athanasii. Pred vypuknutím genocídy títo manželia študovali Bibliu s tutsijským svedkom Alphonsom. Skryli Alphonsa vo svojom dome, čím riskovali, že prídu o život. Neskôr si uvedomili, že dom nie je bezpečným miestom, lebo ich susedia Hutuovia vedeli o ich priateľovi, Tutsiovi. Preto Nicodeme a Athanasie ukryli Alphonsa v jame na ich dvore. Bol to dobrý ťah, lebo susedia k nim začali chodiť a hľadať Alphonsa a robili to takmer každý deň. Alphonse ležal v tej jame 28 dní a rozjímal o biblických správach, ako je napríklad správa o Rachab, ktorá ukryla dvoch Izraelitov na streche svojho domu v Jerichu. (Jozua 6:17) V súčasnosti Alphonse pokračuje v svojej službe v Rwande ako kazateľ dobrého posolstva a je vďačný hutuským záujemcom, ktorí s ním študovali Bibliu, že kvôli nemu riskovali svoj život. A čo Nicodeme a Athanasie? Sú už pokrstenými Jehovovými svedkami a vedú vyše 20 biblických štúdií so záujemcami.

20. Akým spôsobom Jehova utešoval našich bratov v Rwande a čo mnohí z nich naďalej potrebujú?

²⁰ V čase, keď sa v Rwande začala genocída, tam bolo 2500 hlásateľov dobrého posolstva. I keď stovky z nich prišli o život alebo boli nútení utiecť z tejto krajiny, počet svedkov tam vzrástol na viac než 3000. To je dôkaz, že Boh naozaj utešoval našich bratov. A čo mnohé siroty a vdovy medzi Jehovovými svedkami? Ony, samozrejme, ešte stále znášajú súženie a naďalej potrebujú útechu. (Jakub 1:27) Ich slzy budú úplne zotreté až vtedy, keď sa uskutoční vzkriesenie v Božom novom svete. Predsa si však vďaka starostlivosti svojich bratov a vďaka tomu, že uctievajú „Boha každej útechy“, dokážu v živote poradiť.

21. a) Kde ešte naši bratia veľmi potrebujú Božiu útechu a čo je jedným zo spôsobov, ako im všetci môžeme pomáhať? (Pozri rámček „Útecha počas štyroch rokov vojny“.) b) Kedy bude naša potreba útechy úplne uspokojená?

²¹ Na mnohých ďalších miestach, napríklad v Eritrei, v Singapure a v bývalej Juhoslávii, naši bratia napriek súženiu naďalej verne slúžia Jehovovi. Kiež týmto bratom pomáhame pravidelnými pokornými prosbami o to, aby dostali útechu. (2. Korinťanom 1:11) A kiež verne vytrvávame až do času, keď nám Boh prostredníctvom Ježiša Krista „zotrie... každú slzu z očí“ v tom najplnšom zmysle. Vtedy v úplnej miere zažijeme útechu, ktorú poskytne Jehova vo svojom novom svete spravodlivosti. — Zjavenie 7:17; 21:4; 2. Petra 3:13.

[Poznámka pod čiarou]

Vieš to?

◻ Prečo sa Jehova nazýva „Bohom každej útechy“?

◻ Ako by sme sa mali pozerať na súženia?

◻ S kým sa môžeme deliť o útechu?

◻ Ako bude naša potreba útechy úplne uspokojená?

[Obrázok na strane 17]

Jean a Chantal, svedkovia, ktorých, hoci sú Tutsiovia, skrývali na rôznych miestach svedkovia Hutuovia počas genocídy v Rwande

[Obrázok na strane 17]

Jehovovi svedkovia v Rwande sa naďalej delia so svojimi blížnymi o Božie utešujúce posolstvo