30 A teraz sa mi vysmievajú+ –
muži mladší ako ja.
Ich otcovia neboli dobrí ani na to,
aby s mojimi psami strážili stáda.
2 Pomohla mi v niečom sila ich rúk?
Ich zdatnosť sa vytratila.
3 Sú vyčerpaní núdzou a hladom,
obhrýzajú vyprahnutú zem,
zničený kraj, ktorý spustol.
4 Z kríka otrhávajú slané listy,
kŕmia sa koreňom kručinky.
5 Ľudia ich od seba odháňajú,+
kričia na nich ako na zlodejov.
6 Bývajú na úbočiach roklín,
v jamách a skalných puklinách.
7 Z húštin počuť ich nárek,
v žihľave sa k sebe chúlia.
8 Synovia hlupákov a ľudí bez mena,
bičom boli vyhnaní z krajiny.
9 A takí sa mi teraz vysmievajú v piesňach,+
stal som sa pre nich terčom posmechu.+
10 Hnusím sa im a držia si odo mňa odstup,+
neváhajú napľuť mi do tváre.+
11 Pretože Boh ma odzbrojil a pokoril,
odhadzujú pri mne všetky zábrany.
12 Povstávajú po mojej pravici a útočia na mňa ako dav,
zaháňajú ma na útek
a do cesty mi stavajú prekážky, aby ma zničili.
13 Rozrývajú moje cesty
a pridávajú k môjmu trápeniu.+
Nemá ich kto zastaviť.
14 Prichádzajú ako cez široký prielom v hradbách,
valia sa na mňa uprostred spustošenia.
15 Zmocňuje sa ma hrôza.
Moja dôstojnosť sa stráca, akoby ju odniesol vietor,
a moja nádej na záchranu mizne ako mrak.
16 Môj život vyhasína,+
doliehajú na mňa biedne dni.+
17 V noci moje kosti prebodáva bolesť,+
hlodá vo mne a nikdy neustáva.+
18 Veľká sila mení môj odev na nepoznanie,
škrtí ma ako tesný golier.
19 Boh ma vrhol do blata,
zostal zo mňa len prach a popol.
20 Volám k tebe o pomoc, ale ty mi neodpovedáš,+
predstupujem pred teba, ale ty sa len pozeráš.
21 Zmenil si sa a si ku mne krutý,+
tvoja ruka na mňa útočí celou silou.
22 Dvíhaš ma do vetra a nechávaš ma ním odviať,
zmietaš mnou vo víroch búrky.
23 Viem, že ma vydáš smrti,
odvedieš ma do domu, kde sa raz stretnú všetci živí.
24 Kto by však ublížil zlomenému človeku,+
ktorý prežíva nešťastie a volá o pomoc?
25 Či som neľutoval tých, ktorých postihli zlé časy?
Nemal som súcit s chudobnými?+
26 Dúfal som v dobré, prišlo zlé,
čakal som na svetlo, no prišla tma.
27 Neprestajne to vo mne vrie,
doľahli na mňa biedne dni.
28 Chodím zachmúrený,+ ani slnečný svit nevidím,
pred všetkými vstávam a volám o pomoc.
29 Stal som sa bratom šakalov
a spoločníkom pštrosov.+
30 Koža mi sčernela a lúpe sa zo mňa,+
kosti mi spaľuje horúčava.
31 Moja harfa znie už len pri smútení
a moja flauta sprevádza hlas plačúcich.