Jób
40 Jehova pokračoval a povedal Jóbovi:
2 „Môže človek obviňovať Všemohúceho? Smie sa s ním prieť?+
Nech odpovie ten, kto karhá Boha.“+
3 Jób odpovedal Jehovovi:
Veď som úplne bezvýznamný.
Dávam si ruku na ústa.+
5 Raz som prehovoril, ale už sa neozvem,
ba aj druhýkrát, ale viac to neurobím!“
6 Nato Jehova povedal z víchrice Jóbovi:+
8 Chceš spochybňovať moju spravodlivosť?
Odsúdiš ma, aby si ty mal pravdu?+
9 Je tvoja ruka taká silná ako Božia?+
Dokážeš zahrmieť takým hlasom ako on?+
10 Ozdob sa slávou a vznešenosťou,
odej sa do dôstojnosti a nádhery.
11 Vylej svoj blčiaci hnev,
pohliadni na všetkých pyšných a poníž ich.
12 Pozri na všetkých povýšených a pokor ich
a na mieste zašliapni zlých.
15 Pozri na behemota,* ktorý je mojím stvorením tak ako ty.
Žerie trávu ako býk.
16 Len sa pozri, akú silu má v stehnách
a aké mocné svaly má na bruchu!
17 Vystiera svoj chvost, pevný ako céder,
šľachy na stehnách má pevne prepletené.
18 Jeho kosti sú ako medené rúry
a jeho nohy ako železné koly.
20 Vrchy, kde sa hrajú všetky divé zvieratá,
mu poskytujú potravu.
21 Líha si pod tŕnistými krami,
skrýva sa v tŕstí močariny.
24 Kto by ho dokázal chytiť, keď je v strehu,
a preraziť mu nos hákom?