Jóbova odmena — zdroj nádeje
„Jehova... požehnal potom Jóbov koniec viac ako jeho začiatok.“ — JÓB 42:12.
1. Čo robí Jehova pre členov svojho ľudu, i keď ich skúšky veľmi oslabujú?
JEHOVA „sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebrejom 11:6) Okrem toho svoj oddaný ľud podnecuje, aby odvážne vydávali svedectvo, a to aj vtedy, keď sú v dôsledku skúšok takí slabí, akoby boli mŕtvi. (Jób 26:5; Zjavenie 11:3, 7, 11) Bolo to tak i v prípade trpiaceho Jóba. Hoci ho hanili traja falošní tešitelia, neumlčal ho strach z ľudí. Naopak, odvážne vydal svedectvo.
2. Ako vyšli Jehovovi svedkovia zo svojich skúšok, hoci znášali prenasledovanie a ťažkosti?
2 Mnohí Jehovovi svedkovia našich dní znášali také veľké prenasledovanie a ťažkosti, že boli blízko smrti. (2. Korinťanom 11:23) Avšak tak ako Jób prejavovali lásku k Bohu a konali spravodlivosť. (Ezechiel 14:14, 20) A zo svojich skúšok vyšli odhodlaní páčiť sa Jehovovi, posilnení odvážne vydávať svedectvo a naplnení pravou nádejou.
Jób odvážne svedčí
3. Aké svedectvo vydal Jób vo svojej záverečnej reči?
3 Vo svojej záverečnej reči Jób vydal ešte väčšie svedectvo než predtým. Svojich falošných tešiteľov úplne umlčal. S ostrým sarkazmom povedal: „Ó, ako veľmi si pomohol zoslabnutému!“ (Jób 26:2) Jób velebil Jehovu, ktorého mocou je naša zemeguľa zavesená v priestore na ničom a touto mocou necháva visieť nad zemou oblaky naplnené vodou. (Jób 26:7–9) Napriek tomu Jób povedal, že takéto divy sú ‚len okrajmi Jehovových ciest‘. — Jób 26:14.
4. Čo povedal Jób o rýdzosti a prečo sa tak mohol vyjadriť?
4 Jób si bol istý svojou nevinou, keď vyhlásil: „Kým neskonám, nedám sa pripraviť o svoju rýdzosť!“ (Jób 27:5) V protiklade k falošným obvineniam, ktoré boli proti nemu vznesené, neurobil nič, za čo by si zaslúžil to, čo ho postihlo. Jób vedel, že Jehova nepočúva modlitby odpadlíkov, ale odmení tých, čo si zachovávajú rýdzosť. To nám môže vhodne pripomenúť, že búrka Armagedonu čoskoro zmetie zlých z ich miesta moci a neuniknú Božej ruke, ktorá ich nebude šetriť. Až dovtedy bude Jehovov ľud chodiť vo svojej rýdzosti. — Jób 27:11–23.
5. Ako Jób definoval pravú múdrosť?
5 Predstav si tú svetsky múdru trojicu, ako počúvala, keď Jób ukázal, že človek využíva svoju zručnosť na hľadanie zlata, striebra a ďalších pokladov zeme a mora. „Ale,“ povedal ďalej, „vak plný múdrosti je cennejší ako vak plný perál.“ (Jób 28:18) Jóbovi falošní tešitelia si nemohli kúpiť pravú múdrosť. Jej zdrojom je Stvoriteľ vetra, dažďa, blesku a hromu. Úctivá „bázeň pred Jehovom — to je múdrosť, a odvrátiť sa od zlého je porozumenie“. — Jób 28:28.
6. Prečo Jób hovoril o skoršom období svojho života?
6 Jób napriek svojmu utrpeniu neprestal slúžiť Jehovovi. Neodvrátil sa od Najvyššieho; naopak, tento rýdzi muž túžil po tom, aby mal „dôverný vzťah k Bohu“ tak ako predtým. (Jób 29:4) Jób sa nevystatoval, keď rozprával, ako ‚zachraňoval strápeného, obliekal sa do spravodlivosti a bol skutočným otcom pre biednych‘. (Jób 29:12 až 16) Skôr uvádzal skutočnosti zo svojho života verného Jehovovho služobníka. Vybudoval si si aj ty takúto výbornú povesť? A pravdaže, Jób odhaľoval aj falošnosť obvinení, ktoré vzniesli tí traja svätuškárski podvodníci.
7. Akým človekom bol Jób?
7 Jóbovi sa vysmievali mladší muži, ‚ktorých otcov by nebol umiestnil ani k psom svojho stáda‘. Opovrhovali ním a pľuvali naňho. Hoci bol veľmi postihnutý, neprejavili mu nijaký ohľad. (Jób 30:1, 10, 30) Pretože však bol Jehovovi úplne oddaný, mal čisté svedomie a mohol povedať: „On ma odváži na presných váhach, a Boh zistí moju rýdzosť.“ (Jób 31:6) Jób nebol cudzoložníkom ani intrigánom a neopomínal pomôcť núdznemu. I keď bol bohatý, nikdy nevkladal dôveru v hmotné bohatstvo. Okrem toho, Jób sa nezapájal do modlárstva tým, že by prejavoval oddanosť neživým veciam, napríklad mesiacu. (Jób 31:26–28) Dôveroval Bohu, a tým dal výborný príklad v zachovávaní rýdzosti. Napriek všetkému svojmu utrpeniu a prítomnosti falošných tešiteľov sa Jób majstrovsky obhajoval a vydal výborné svedectvo. Keď dohovoril, vzhliadal k Bohu ako k svojmu Sudcovi a Darcovi odmeny. — Jób 31:35–40.
Hovorí Elíhu
8. Kto bol Elíhu a ako prejavil úctu i odvahu?
8 Mladý muž Elíhu, potomok Náchorovho syna Búza, a teda vzdialený príbuzný Jehovovho priateľa Abraháma, bol nablízku. (Izaiáš 41:8) Elíhu prejavil k starším mužom úctu tak, že si v tejto debate vypočul obe strany. Ale odvážne hovoril o veciach, v ktorých nemali pravdu. Jeho hnev vzplanul napríklad preto, že Jób ‚skôr vyhlasoval za spravodlivú vlastnú dušu než Boha‘. A Elíhu sa hneval najmä na falošných tešiteľov, ktorí svojimi výrokmi zdanlivo vyvyšovali Boha, ale v skutočnosti ho hanili, pretože sa v tomto spore postavili na Satanovu stranu. Elíhu, ‚naplnený slovami‘ a podnecovaný svätým duchom, bol nestranným svedkom Jehovu. — Jób 32:2, 18, 21.
9. Ako Elíhu naznačil obnovenie pre Jóba?
9 Jób sa viac staral o vlastné ospravedlnenie než o ospravedlnenie Boha. V skutočnosti s Bohom súperil. Ale keď sa Jóbova duša priblížila k smrti, bolo naznačené obnovenie. Ako to? Elíhu bol podnietený povedať, že Jehova prejavil Jóbovi priazeň týmto posolstvom: „Prepusť ho, aby nezostúpil do jamy. Našiel som výkupné. Jeho telo nech sa stane sviežejším ako za mlada; nech sa vráti do dní svojej mladistvej sily.“ — Jób 33:24, 25.
10. Do akej miery mal byť Jób skúšaný a čím si môžeme byť istí vzhľadom na 1. Korinťanom 10:13?
10 Elíhu napomenul Jóba za to, že povedal, že nachádzať záľubu v Bohu zachovávaním rýdzosti neprináša nijaký úžitok. Elíhu povedal: „Nech je to ďaleko od pravého Boha, aby konal zlo, a od Všemohúceho, aby si počínal protiprávne. Lebo on odmení pozemského človeka podľa spôsobu jeho konania.“ Jób konal unáhlene, keď zdôrazňoval svoju spravodlivosť, ale robil to bez primeraného poznania a porozumenia. Elíhu dodal: „Nech je Jób vyskúšaný až do krajnosti pre jeho odpovede medzi mužmi, ktorí škodia.“ (Jób 34:10, 11, 35, 36) Podobne naša viera a rýdzosť môžu byť úplne dokázané, iba ak sme v určitom smere ‚skúšaní až do krajnosti‘. Ale náš milujúci nebeský Otec nepripustí, aby sme boli pokúšaní viac, než môžeme zniesť. — 1. Korinťanom 10:13.
11. Na čo by sme mali pamätať, keď sme bolestne skúšaní?
11 Elíhu ďalej znovu ukázal, že Jób príliš zdôrazňoval svoju spravodlivosť. Pozornosť by sa mala zameriavať na nášho Vznešeného Tvorcu. (Jób 35:2, 6, 10) Boh „žiadneho zlého nezachová pri živote, ale súd strápených zaručí,“ povedal Elíhu. (Jób 36:6) Nikto nemôže volať Boha na zodpovednosť za jeho cesty a povedať, že bol nespravodlivý. Boh je viac vyvýšený, než môžeme vedieť, a jeho roky sú nepreskúmateľne nekonečné. (Jób 36:22–26) Keď sme bolestne skúšaní, pamätajme, že Boh je spravodlivý a za našu vernú činnosť na jeho chválu nás odmení.
12. Čo naznačujú záverečné Elíhuove slová o Božom vykonaní súdu nad zlými?
12 Zatiaľ čo Elíhu rozprával, schyľovalo sa k búrke. Keď sa priblížila, jeho srdce začalo poskakovať a chvieť sa. Hovoril o veľkých veciach, ktoré Jehova urobil, a povedal: „Nakloň k tomu predsa ucho, ó, Jób; postoj a venuj pozornosť obdivuhodným Božím dielam.“ Tak ako Jób, aj my musíme uvažovať o Božích obdivuhodných dielach a o jeho dôstojnosti, ktorá vzbudzuje bázeň. „Všemohúceho — toho sme neodhalili,“ povedal Elíhu. „Je vyvýšený v moci a právo a hojnosť spravodlivosti nezľahčí. Preto nech sa ho ľudia boja.“ (Jób 37:1, 14, 23, 24) Záverečné Elíhuove slová nám pripomínajú, že keď čoskoro bude Boh vykonávať súd nad zlými, nezľahčí právo a spravodlivosť a zachová nažive tých, ktorí sa ho boja a s úctou ho uctievajú. Akou výsadou je byť medzi tými, čo si zachovávajú rýdzosť a uznávajú Jehovu ako Univerzálneho Zvrchovaného Panovníka! Vytrvávaj tak ako Jób a nikdy nepripusti, aby ťa Diabol odtiahol z tvojho požehnaného miesta medzi týmito šťastnými zástupmi.
Jehova odpovedá Jóbovi
13, 14. a) Čoho sa týkali otázky, ktoré Jehova začal dávať Jóbovi? b) Aké poučenie môžeme získať z ďalších otázok, ktoré dal Boh Jóbovi?
13 Aký užasnutý musel byť Jób, keď k nemu z víchrice prehovoril Jehova! Táto víchrica bola Božím skutkom, na rozdiel od veľkého vetra, ktorý použil Satan, aby zvalil dom a zabil Jóbove deti. Jób mlčal, keď sa ho Boh pýtal: „Kde si sa nachádzal, keď som ja zakladal zem?... Jej rohový kameň — kto položil, keď ranné hviezdy spolu radostne kričali a všetci Boží synovia začali volať na chválu?“ (Jób 38:4, 6, 7) Jehova zahŕňal Jóba otázkami — o mori, o oblaku, ktorý more dostalo ako odev, o úsvite, o bránach smrti, o svetle a tme, o súhvezdiach. Jób nedokázal povedať nič, keď dostal otázku: „Spoznal si ustanovenia nebies?“ — Jób 38:33.
14 Ďalšie otázky naznačovali, že skôr ako bol človek stvorený a skôr ako mu bolo dané vládnuť nad rybami, vtákmi, divými zvieratami a plaziacimi sa tvormi, Boh sa o ne staral — bez akejkoľvek ľudskej pomoci či rady. Ďalšie Jehovove otázky sa zmieňovali o takých tvoroch, ako je divý býk, pštros a kôň. Jób dostal otázku: „Na tvoj povel vzlieta nahor orol a stavia si hniezdo tam vysoko hore?“ (Jób 39:27) Samozrejme, že nie! Predstav si Jóbovu reakciu, keď sa ho Boh pýtal: „Mal by sa ten, čo nachádza chyby, prieť so Všemohúcim?“ Nie div, že Jób povedal: „Hľa, stal som sa bezvýznamným. Čo ti odpoviem? Položil som si ruku na ústa.“ (Jób 40:2, 4) Jehova si vždy počína správne, a tak ak by sme azda boli niekedy v pokušení sťažovať sa naňho, mali by sme si ‚položiť ruku na ústa‘. Božie otázky vyzdvihovali tiež jeho nadradenosť, dôstojnosť a silu, ktoré vidno v stvorení.
Behemot a Leviatan
15. Aké zviera je podľa všeobecného názoru Behemot a aké sú jeho charakteristické vlastnosti?
15 Jehova sa ďalej zmienil o Behemotovi; všeobecne sa predpokladá, že je to hroch. (Jób 40:15–24) Tento bylinožravec, ktorý ‚žerie zelenú trávu‘, je pozoruhodný svojou obrovskou veľkosťou, veľkou hmotnosťou a tvrdou kožou. Zdroj jeho sily a energie je v jeho bokoch a v slabinách jeho brucha. Kosti jeho nôh sú pevné ako „medené rúry“. Behemot nepodlieha panike ani v divokých vodách; s ľahkosťou pláva proti prúdu.
16. a) Na akého tvora sa hodí opis Leviatana a aké fakty sú o ňom známe? b) Čo môže naznačovať sila Behemota a Leviatana v súvislosti so spĺňaním úloh v službe Jehovovi?
16 Boh sa opýtal Jóba aj toto: „Či môžeš vytiahnuť rybárskym háčikom Leviatana, alebo mu môžeš povrazom pridržať dolu jazyk?“ Opis Leviatana sa hodí na krokodíla. (Jób 41:1–34) Ten s nikým neuzavrie zmluvu pokoja a žiaden múdry človek nie je taký trúfalý, že by tohto plaza budil. Šípy ho nezaženú a „svišťaniu oštepu sa smeje“. Rozzúrený Leviatan spôsobuje, že hlbiny vrú ako hrniec s masťou. Skutočnosť, že Leviatan a Behemot sú oveľa silnejší než Jób, pomohla Jóbovi, aby sa pokoril. Aj my musíme pokorne uznať, že my sami nie sme silní. Potrebujeme múdrosť a silu, ktorú dáva Boh, aby sme mohli uniknúť jedovatým zubom Satana, Hada, a spĺňať si svoje úlohy v službe Jehovovi. — Filipanom 4:13; Zjavenie 12:9.
17. a) Ako Jób ‚uzrel Boha‘? b) Čo bolo dokázané otázkami, na ktoré Jób nevedel dať odpoveď, a ako nám to môže pomôcť?
17 Jób sa úplne pokoril a uznal, že jeho názor bol nesprávny a že hovoril bez poznania. Napriek tomu Jób vyjadril presvedčenie, že ‚uzrie Boha‘. (Jób 19:25–27) Ako sa to mohlo stať, keďže žiaden človek nemôže uvidieť Jehovu a ďalej žiť? (2. Mojžišova 33:20) Jób v skutočnosti videl prejav božskej moci, počul Božie slovo a jeho oči porozumenia sa otvorili, aby videl pravdu o Jehovovi. Preto Jób ‚odvolával a kajal sa v prachu a v popole‘. (Jób 42:1–6) Mnohé otázky, ktoré nedokázal zodpovedať, dokazovali Božiu absolútnu nadradenosť a ukazovali, aký je človek malý, i vtedy, keď je oddaný Jehovovi tak ako Jób. To nám pomáha chápať, že naše záujmy sa nemajú klásť nad posvätenie Jehovovho mena a ospravedlnenie jeho zvrchovanosti. (Matúš 6:9, 10) Naším prvoradým záujmom by malo byť zachovávať rýdzosť vo vzťahu k Jehovovi a ctiť jeho meno.
18. Čo museli urobiť Jóbovi falošní tešitelia?
18 A čo samospravodliví falošní tešitelia? Jehova mohol Elifaza, Bildada a Cófara oprávnene usmrtiť za to, že na rozdiel od Jóba o ňom nehovorili pravdu. „Vezmite si sedem býkov a sedem baranov a choďte k môjmu sluhovi Jóbovi,“ povedal Boh, „a obetujte zápalnú obeť za seba; a môj sluha Jób sa bude za vás modliť.“ Títo traja sa museli pokoriť, aby tomu vyhoveli. Jób, zachovávajúci si rýdzosť, sa mal za nich modliť a jeho modlitba bola Jehovovi prijateľná. (Jób 42:7–9) A čo Jóbova manželka, ktorá ho nabádala, aby preklial Boha a zomrel? Zdá sa, že vďaka Božiemu milosrdenstvu došlo medzi ňou a Jóbom k zmiereniu.
Sľúbená odmena nám dáva nádej
19. Ako Jehova ukázal v spojitosti s Jóbom svoju nadradenosť nad Diablom?
19 Len čo si Jób prestal robiť starosti so svojím utrpením a bol oživený v službe Bohu, Jehova zmenil jeho situáciu. Po tom, čo sa Jób modlil za tých troch, Boh ‚obrátil jeho stav zajatia‘ a dal mu „všetko, čo mal, v dvojnásobnom množstve“. Jehova ukázal svoju nadradenosť nad Diablom tak, že zastavil Satanovu ruku prinášajúcu chorobu a Jóba zázračne uzdravil. Boh tiež zahnal démonské hordy a držal ich v odstupe tak, že Jóba opäť ohradil svojím anjelským táborom. — Jób 42:10; Žalm 34:7.
20. Ako Jehova odmenil a požehnal Jóba?
20 K Jóbovi potom prichádzali jeho bratia, sestry a predošlí známi, aby s ním jedli, prejavili mu účasť a utešili ho v nešťastí, ktoré ho s Jehovovým pripustením postihlo. Každý z nich dal Jóbovi peniaze a zlatý prsteň. Jehova požehnal Jóbov koniec viac ako jeho začiatok, takže napokon mal 14 000 oviec, 6000 tiav, 1000 záprahov rožného statku a 1000 oslíc. Jób mal aj sedem synov a tri dcéry, teda rovnaký počet ako predtým. Jeho dcéry — Jemima, Kecia a Keren-hapuch — boli najkrajšími ženami v krajine a Jób im dal dedičstvo medzi ich bratmi. (Jób 42:11–15) Okrem toho Jób žil ešte 140 rokov a videl štyri generácie svojich potomkov. Správa sa končí slovami: „A napokon, starý a nasýtený dňami, Jób zomrel.“ (Jób 42:16, 17) Predĺženie jeho života bolo zázračným skutkom Jehovu Boha.
21. Ako nám pomáha biblická správa o Jóbovi a čo by sme mali byť odhodlaní robiť?
21 Biblická správa o Jóbovi nám umožňuje viac si uvedomiť Satanove plány a pomáha nám vidieť, ako súvisí univerzálna zvrchovanosť s rýdzosťou človeka. Všetci, ktorí milujú Boha, budú podobne ako Jób skúšaní. Ale tak ako Jób, aj my môžeme vytrvať. Jób vyšiel zo svojich skúšok s vierou a nádejou a jeho odmena bola hojná. Ako dnešní Jehovovi služobníci máme pravú vieru a nádej. A akú veľkolepú nádej predložil Veľký Darca odmeny každému z nás! Keď si pomazaní budú v mysli uchovávať nebeskú odmenu, pomôže im to lojálne slúžiť Bohu po celý zvyšok ich života na zemi. Mnohí s pozemskou vyhliadkou nikdy nezomrú a tí, ktorí zomrú, budú spolu s Jóbom odmenení vzkriesením do raja na zemi. Kiež všetci, ktorí milujú Boha, s takouto pravou nádejou v srdci a v mysli dokazujú, že Satan je luhár, tým, že budú pevne stáť na Jehovovej strane, zachovávať si rýdzosť a neochvejne podporovať jeho univerzálnu zvrchovanosť.
Ako by si odpovedal?
◻ Čo ukázal Jób vo svojej záverečnej odpovedi svojim falošným tešiteľom?
◻ Ako Elíhu dokázal, že je nestranným svedkom Jehovu?
◻ Napríklad aké otázky dal Boh Jóbovi a aký mali účinok?
◻ Aký úžitok máš z biblickej správy o Jóbovi?
[Obrázky na strane 18]
Jehovove výroky o Behemotovi a Leviatanovi pomohli Jóbovi, aby sa pokoril