16 Jób odpovedal:
2 „Už som sa dosť napočúval takýchto rečí.
Všetci ste mizerní tešitelia!+
3 Či týmto prázdnym slovám nebude konca?
Čo ťa dráždi, že takto hovoríš?
4 Veď aj ja by som mohol rozprávať ako vy.
Keby ste boli na mojom mieste,
mohol by som vás zasypať rečami
a krútiť nad vami hlavou.+
5 Nie, ja by som vás svojimi slovami posilnil
a svojimi perami utešil.+
6 Keď rozprávam, moja bolesť neutícha,+
neustáva, ani keď som ticho.
7 Ale Boh ma teraz vyčerpal,+
zničil celú moju domácnosť.
8 Schmatol ma a mám na to svedka,
je ním moja vychudnutosť, ktorá vstáva a svedčí proti mne.
9 V hneve ma roztrhal na kúsky a cíti ku mne nenávisť,+
keď ma vidí, škrípe zubami.
Môj protivník ma prebodáva pohľadom.+
10 Ľudia si na mňa otvárajú ústa+
a s posmechom ma bijú po tvári,
zástup sa zbieha proti mne.+
11 Boh ma vydáva napospas chlapcom
a vrhá ma do rúk zlých.+
12 Žil som pokojne, ale on mnou zatriasol,+
chytil ma za krk a roztrieskal ma,
urobil si zo mňa terč.
13 Jeho lukostrelci ma obkľúčili,+
prebodáva mi obličky+ a nemá zľutovanie,
moju žlč vylieva na zem.
14 Preráža ma ako múr, robí vo mne prielom za prielomom,
rúti sa na mňa ako bojovník.
15 Ušil som si odev z vrecoviny, aby som si zakryl telo,+
svoju dôstojnosť som pochoval v prachu.+
16 Tvár mi sčervenela od plaču+
a na viečkach mi leží hlboký tieň,
17 hoci moje ruky sa nedopustili násilia
a moja modlitba je úprimná.
18 Zem, nezakrývaj moju krv!+
Nech nezmĺkne môj krik!
19 Ale aj teraz je môj svedok v nebi,
vo výšinách je ten, čo ma obhajuje.
20 Priatelia sa mi vysmievajú,+
keď moje oči prelievajú slzy pred Bohom.+
21 Nech niekto rozsúdi medzi mnou a Bohom,
tak ako sa súdi medzi človekom a jeho blížnym.+
22 Moje roky sa chýlia ku koncu
a vydám sa na cestu, z ktorej niet návratu.+