Štvrtá Mojžišova

14 Všetok ľud začal nariekať. Ľudia kričali a plakali celú noc.+ 2 Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi+ a hovorili: „Prečo sme len nezomreli v Egypte? Prečo sme nezomreli v tejto pustatine? 3 Prečo nás Jehova privádza do tej krajiny?+ Aby sme padli mečom a aby sa naše manželky a deti stali korisťou?+ Nebolo by lepšie vrátiť sa do Egypta?“+ 4 A jeden druhému hovorili: „Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“+

5 Keď to Mojžiš a Áron počuli, pred všetkými zhromaždenými Izraelitmi padli tvárou k zemi. 6 Jozua,+ Nunov syn, a Káleb,+ Jefunneho syn, ktorí boli medzi vyzvedačmi, si roztrhli odevy 7 a celému izraelskému ľudu povedali: „Krajina, ktorou sme prešli a preskúmali ju, je veľmi, veľmi dobrá krajina.+ 8 Keď budeme mať Jehovovu priazeň, dovedie nás do nej a dá nám ju – krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom.+ 9 Len sa nebúrte proti Jehovovi a nebojte sa obyvateľov tej krajiny.+ Zhltneme ich ako kus chleba!* Oni nemajú ochrancu, ale s nami je Jehova.+ Nebojte sa ich!“

10 Ale celý ľud hovoril, že ich treba ukameňovať.+ Vtom sa nad stanom stretávania pred všetkými Izraelitmi objavila Jehovova sláva.+

11 A Jehova povedal Mojžišovi: „Dokedy sa tento ľud bude ku mne správať bez úcty?+ Dokedy mi nebude veriť, napriek všetkým zázrakom,* ktoré som medzi nimi vykonal?+ 12 Raním ich morom a zničím ich a z teba urobím väčší a mocnejší národ, než sú oni.“+

13 Ale Mojžiš povedal Jehovovi: „Keď sa o tom dopočujú Egypťania, spomedzi ktorých si vyviedol tento ľud,+ 14 povedia to obyvateľom tej krajiny. Oni už počuli, že ty, Jehova, si medzi týmto ľudom+ a zjavuješ sa mu tvárou v tvár.+ Počuli, že ty si Jehova a tvoj oblak stojí nad nimi. Cez deň ideš pred nimi v oblačnom stĺpe a v noci v ohnivom stĺpe.+ 15 Keby si tento ľud zrazu* vyhladil, národy, ktoré počuli o tvojej sláve, by povedali: 16 ‚Jehova nedokázal priviesť tento ľud do krajiny, o ktorej prisahal, že im ju dá, a tak ich pobil v pustatine.‘+ 17 Jehova, prosím, nech sa teraz ukáže tvoja veľká moc. Veď si sám povedal: 18 ‚Jehova je trpezlivý* a plný vernej lásky,*+ odpúšťa previnenie a priestupok, ale vinných určite nenecháva bez trestu. Trest za previnenie otcov privádza na ich synov, na vnukov a na pravnukov.‘*+ 19 Prejav, prosím, svojmu ľudu vernú lásku* a odpusť mu, tak ako si mu odpúšťal, odkedy bol v Egypte až doteraz.“+

20 Jehova povedal: „Dobre, odpustím im, tak ako ma prosíš.+ 21 Ale akože žijem a ako je isté, že celú zem naplní Jehovova sláva,+ 22 nikto z mužov, ktorí videli moju slávu a zázraky,*+ ktoré som vykonal v Egypte a v pustatine, a napriek tomu ma už desaťkrát skúšali+ a neposlúchali ma,+ 23 neuvidí krajinu, o ktorej som prisahal, že ju dám ich otcom. Nikto z tých, ktorí sa ku mne správali bez úcty, ju neuvidí.+ 24 Ale môjho služobníka Káleba+ vovediem do krajiny, ktorú bol preskúmať, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva, lebo prejavil iný postoj a bezvýhradne ma poslúchal.*+ 25 Keďže v údolí bývajú Amalekiti a Kanaánci,+ zajtra sa obráťte a vydajte sa do pustatiny cestou, ktorá vedie k Červenému moru.“+

26 Potom Jehova povedal Mojžišovi a Áronovi: 27 „Dokedy bude tento zlý ľud reptať proti mne?+ Počul som reptanie Izraelitov.+ 28 Povedz im: ‚„Akože žijem,“ vyhlasuje Jehova, „urobím vám presne to, čo som vás počul hovoriť!+ 29 Vaše mŕtvoly pohltí pustatina.+ Vy všetci, ktorí máte 20 rokov a viac a boli ste spísaní, vy všetci, ktorí ste reptali proti mne, zomriete.+ 30 Ani jeden z vás nevojde do krajiny, o ktorej som prisahal,* že v nej budete bývať,+ okrem Káleba, Jefunneho syna, a Jozuu, Nunovho syna.+

31 Vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú korisťou,+ tie do nej vovediem a uvidia krajinu, ktorou ste pohrdli.+ 32 Ale vaše mŕtvoly padnú v tejto pustatine. 33 Vaši synovia sa na 40 rokov+ stanú pastiermi v pustatine a budú niesť následky vašej nevernosti,* kým všetci do jedného nepomriete v pustatine.+ 34 Pretože ste krajinu skúmali 40 dní,+ budete 40 rokov+ pykať za svoje previnenia – za každý deň jeden rok. Pochopíte, čo to znamená postaviť sa proti mne.*

35 Ja, Jehova, som prehovoril. Toto urobím s celým týmto zlým ľudom, s tými, ktorí sa postavili proti mne: Všetci tu nájdu svoj koniec. Pomrú na tejto pustatine.+ 36 Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu a ktorí o nej po návrate šírili zlé správy a tak podnietili celý ľud k reptaniu proti nemu,+ 37 tí muži, ktorí podali zlú správu o krajine, budú potrestaní a zomrú pred Jehovom.+ 38 Ale Jozua, Nunov syn, a Káleb, Jefunneho syn, ktorí boli medzi vyzvedačmi, zostanú žiť.“‘“+

39 Keď Mojžiš oznámil tieto slová všetkým Izraelitom, veľmi sa zarmútili. 40 Skoro ráno vstali a vydali sa do hornatého kraja so slovami: „Zhrešili sme. Ale teraz sme pripravení vyjsť na miesto, o ktorom hovoril Jehova.“+ 41 No Mojžiš povedal: „Prečo porušujete Jehovov príkaz? Nepodarí sa vám to. 42 Nechoďte tam, lebo Jehova nie je s vami. Vaši nepriatelia vás porazia.+ 43 Narazíte tam na Amalekitov a Kanaáncov+ a padnete mečom. Odvrátili ste sa od Jehovu, a preto s vami Jehova nebude.“+

44 Oni sa však napriek tomu opovážili vydať do hornatého kraja.+ No truhla Jehovovej zmluvy a Mojžiš sa nepohli z tábora.+ 45 Vtedy zostúpili Amalekiti a Kanaánci, ktorí bývali v tom hornatom kraji, zaútočili na nich a rozháňali ich až po Chormu.+