5 Syn môj, venuj pozornosť mojej múdrosti,
pozorne počúvaj, čo učím o rozumnosti.+
2 Tak si zachováš rozvážnosť
a tvoje pery sa neodchýlia od poznania.+
3 Lebo pery hriešnej ženy sú sladké ako med+
a jej ústa sú hladšie ako olej,+
4 ale zostáva po nej horkosť ako po paline+
a bolesť ako po zásahu dvojsečným mečom.+
5 Jej nohy zostupujú do hlbín smrti,
jej kroky vedú do hrobu.
6 Na chodník života ani nepomyslí,
blúdi na svojej ceste, ide, ani nevie kam.
7 Preto, synovia, počúvajte ma
a neodvracajte sa od toho, čo hovorím.
8 Drž sa od nej ďaleko,
nepribližuj sa k dverám jej domu,+
9 aby si nestratil dobré meno+
a po zvyšok života netrpel+
10 a aby z tvojho majetku nežili cudzí+
a plody tvojej ťažkej práce neskončili v dome cudzinca.
11 Inak budeš na konci života nariekať,
keď ťa opustí sila a tvoje telo schradne.+
12 Povieš: „Prečo som len nenávidel usmerňovanie?
Prečo moje srdce pohŕdalo karhaním?
13 Nepočúval som svojich učiteľov,
nevenoval som pozornosť tým, čo ma poučovali.
14 Pred očami celého zboru
som sa dostal na pokraj úplnej skazy.“+
15 Pi vodu z vlastnej studne,
vodu vyvierajúcu z tvojej studničky.+
16 Prečo by sa mali tvoje pramene vylievať von
a tvoje potoky tiecť po námestiach?+
17 Nech sú len pre teba,
nedeľ sa o ne s cudzími.+
18 Nech je tvoj prameň požehnaný
a raduj sa s manželkou svojej mladosti,+
19 ľúbeznou laňou a pôvabnou srnkou.+
Jej prsia nech ťa po celý čas opájajú,
jej láska nech ťa stále rozochvieva.+
20 Syn môj, prečo by si sa mal nechať očariť hriešnicou
a zvierať v náručí nemravnú ženu?+
21 Veď Jehova vidí cesty každého človeka,
skúma všetky jeho chodníky.+
22 Zlého dobehnú jeho previnenia,
zamotá sa do povrazov vlastného hriechu.+
23 Zomrie, lebo sa nedal usmerniť,
zíde na scestie pre svoju veľkú hlúposť.