Kazateľ
2 Potom som si povedal: „Budem sa zabávať* a vyskúšam, čo dobré to prinesie.“ Ale aj to bola márnosť.
2 O smiechu som povedal: „Je to šialenstvo!“
a o zábave:* „Načo je dobrá?“
3 Skúmal som, čo to prinesie, keď si doprajem víno,+ ale zachovám si jasnú myseľ. Venoval som sa aj bláznovstvu, aby som zistil, čo je pre ľudí najlepšie počas tých pár dní, čo žijú pod nebom. 4 Pustil som sa do veľkých diel:+ Postavil som si domy,+ vysadil vinice,+ 5 založil záhrady a parky a vysadil v nich najrôznejšie ovocné stromy. 6 Vybudoval som si vodné nádrže, aby som z nich zavlažoval háj,* v ktorom som vysadil mladé stromčeky. 7 Získal som sluhov a slúžky+ a mal som aj sluhov narodených v mojej domácnosti.* Nadobudol som veľké stáda dobytka, oviec a kôz,+ viac než všetci moji predchodcovia v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som striebro a zlato,+ poklady kráľov a provincií.*+ Zaobstaral som si spevákov a speváčky a veľké potešenie ľudských synov – spoločnosť ženy, dokonca mnohých žien.* 9 A stal som sa veľkým a prevýšil som všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.+ Ale múdrosť som si uchoval.
10 Svojim očiam som neodoprel nič, po čom zatúžili,+ srdcu som nebránil v nijakom potešení.* Moje srdce napĺňala radosť zo všetkej mojej práce a to mi bolo odmenou* za všetku tú námahu.+ 11 Ale keď som sa zamyslel nad všetkými dielami, ktoré som vytvoril, a nad všetkou tou námahou, ktorú som do nich vložil,+ uvedomil som si, že to všetko bola márnosť a honba za vetrom.+ Pod slnkom nebolo nič, čo by malo skutočnú hodnotu.*+
12 Potom som sa rozhodol porovnať múdrosť, šialenstvo a bláznovstvo.+ (Veď čo môže urobiť človek, ktorý príde po kráľovi? Iba to, čo už dávno urobili iní.) 13 A videl som, že múdrosť je užitočnejšia ako bláznovstvo,+ tak ako je užitočnejšie svetlo než tma.
14 Múdry má oči otvorené,*+ kým hlupák tápe v tme.+ Ale uvedomil som si, že oboch čaká rovnaký koniec.+ 15 Vtedy som si povedal: „Ak mám skončiť rovnako ako hlupák,+ čo mám z toho, že som tak zmúdrel?“ A tak som si povedal: „Aj to je márnosť.“ 16 Ani po múdrom, ani po hlúpom nezostane trvalá spomienka.+ Po čase sa na každého zabudne. A múdry zomiera takisto ako hlúpy.+
17 A tak som znenávidel život,+ lebo všetko, čo sa deje pod slnkom, mi pripadalo skľučujúce. Všetko to bola márnosť+ a honba za vetrom.+ 18 A znenávidel som všetko, na čom som pod slnkom tak tvrdo pracoval,+ lebo to zanechám tomu, kto príde po mne.+ 19 A ktovie, či bude múdry alebo hlúpy.+ Tak či tak získa všetko, na čo som pod slnkom vynaložil všetku tú námahu a múdrosť. Aj to je márnosť. 20 A tak som prepadol zúfalstvu nad všetkou tou prácou, ktorú som namáhavo konal pod slnkom. 21 Človek sa namáha a vkladá do práce múdrosť, poznanie a zručnosť, ale všetko, čo nadobudne,* musí aj tak zanechať človeku, ktorý na tom nepracoval.+ Aj to je márnosť a veľké nešťastie.
22 Veď čo má človek z toho, že usilovne pracuje a že ho poháňa nadšenie, aby sa namáhal pod slnkom?+ 23 Po všetky dni jeho života mu jeho námaha prináša bolesť a trápenie*+ a ani v noci si* neodpočinie.+ Aj to je márnosť.
24 Pre človeka nie je nič lepšie ako jesť, piť a tešiť sa zo svojej práce.+ Uvedomil som si, že aj to je od pravého Boha.+ 25 Veď kto je a pije lepšie ako ja?+
26 Boh dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie a radosť.+ Ale hriešnika necháva hromadiť a zhŕňať, aby potom všetko odovzdal tomu, kto sa páči pravému Bohu.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.