Čo robí život hodnotným?

„Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania.“ — KAZ. 12:13.

1, 2. Aký úžitok môžeme mať z úvahy nad knihou Kazateľ?

PREDSTAV si človeka, ktorý má zdanlivo všetko. Je známym štátnikom, jedným z najbohatších ľudí na zemi a najväčším vzdelancom svojej doby. Ale napriek tomu všetkému, čo dosiahol, kladie si otázku: ‚Čo robí život hodnotným?‘

² Taký človek naozaj žil — asi pred 3 000 rokmi. Volal sa Šalamún a jeho hľadanie uspokojenia je opísané v knihe Kazateľ. (Kaz. 1:13) Z jeho skúseností sa môžeme veľa naučiť. Múdrosť, ktorú nachádzame v knihe Kazateľ, nám pomôže dať si také ciele, ktoré dajú nášmu životu skutočný zmysel.

„Honba za vetrom“

 3. Akú závažnú skutočnosť o ľudskom živote musíme všetci brať do úvahy?

³ Šalamún hovorí, že Boh vytvoril na zemi množstvo nádherných vecí, ktoré budeme obdivovať a skúmať po celú večnosť, a táto činnosť nám nikdy neprestane prinášať radosť. Ale to, čo Boh vytvoril, ešte ani nezačneme poriadne skúmať a už musíme skončiť, lebo náš život je veľmi krátky. (Kaz. 3:11; 8:17) Je to tak, ako sa píše v Biblii: našich dní je málo a rýchle sa pominú. (Jób 14:1, 2; Kaz. 6:12) Táto závažná skutočnosť by nás mala podnietiť, aby sme život využívali múdro. To však nie je jednoduché, lebo Satanov svet nás môže ľahko nasmerovať nesprávnym smerom.

 4. a) Čo znamená hebrejské slovo preložené ako „márnosť“? b) O akých činnostiach budeme uvažovať?

⁴ Šalamún chce poukázať na to, že by sa ľahko mohlo stať, že premárnime svoj život, a preto v knihe Kazateľ asi 30-krát používa slovo „márnosť“. Hebrejské slovo preložené výrazom „márnosť“ označuje niečo prázdne, bezvýznamné, niečo, čo nemá trvalú hodnotu. (Kaz. 1:2, 3) Šalamún niekedy používa toto slovo paralelne s vyjadrením „honba za vetrom“. (Kaz. 1:14; 2:11) Každému je zrejmé, že snažiť sa chytiť vietor je márne. Nikto, kto sa o to pokúša, nič nechytí. Rovnaké sklamanie zažijeme, aj keď sa snažíme dosahovať nesprávne ciele. Život v tomto systéme je príliš krátky na to, aby sme ho premrhali. Aby sme sa tomu vyhli, pozrime sa na niekoľko činností, o ktorých Šalamún písal, na ktoré sa ľudia bežne zameriavajú. Najskôr budeme hovoriť o oddychových činnostiach a získavaní hmotných vecí. Potom sa budeme venovať tomu, akú hodnotu má práca.

Môže nás život zameraný na oddychové činnosti urobiť šťastnými?

 5. V čom hľadal Šalamún uspokojenie?

⁵ Podobne ako mnoho dnešných ľudí, aj Šalamún sa snažil nájsť uspokojenie v oddychových činnostiach. Hovorí: „Nezdržiaval som svoje srdce pred radovaním akéhokoľvek druhu.“ ​(Kaz. 2:10) V čom hľadal potešenie? Podľa 2. kapitoly Kazateľa „svoje telo obveseľoval i vínom“ — pričom prejavoval sebaovládanie — a venoval sa takým veciam, ako je vysádzanie záhrad, navrhovanie palácov, hudba a dobré jedlo.

 6. a) Prečo nie je nesprávne potešiť sa v živote z niektorých dobrých vecí? b) Čo znamená byť vyrovnaný v oddychových činnostiach?

⁶ Odsudzuje Biblia príjemné posedenie s priateľmi? Vôbec nie! Napríklad Šalamún uvádza, že takéto posedenie pri jedle po tvrdej práci je dar od Boha. (Prečítajte Kazateľa 2:24; 3:12, 13.) Okrem toho aj sám Jehova hovorí mladým, aby sa ‚radovali a nech im ich srdce pôsobí dobro‘, ale aby pamätali, že za svoje konanie musíme niesť zodpovednosť. (Kaz. 11:9) Oddych a zdravé oddychové činnosti potrebujeme. (Porovnaj Marka 6:31.) Ale tieto veci by nemali byť hlavnou náplňou života. Mali by byť skôr ako dezert po jedle, nie ako hlavné jedlo. Iste budeš súhlasiť s tým, že bez ohľadu na to, ako veľmi máš rád dezerty, rýchlo by sa ti prejedli, keby si okrem nich nejedol nič iné. A navyše dezert by ti nedal veľa výživných látok. Podobne Šalamún zistil, že život zameraný na oddychové činnosti je „honba za vetrom“. — Kaz. 2:10, 11.

 7. Prečo by sme si mali oddychové činnosti vyberať pozorne?

⁷ Okrem toho nie všetky druhy oddychovej činnosti sú zdravé. Mnohé sú výslovne škodlivé — tak duchove, ako aj morálne. Koľko miliónov ľudí si zničilo život drogami, alkoholom alebo hazardnými hrami len preto, lebo sa chceli zabávať? Jehova nás láskavo vystríha, že ak svojmu srdcu alebo svojim očiam dovolíme, aby nás viedli k škodlivým veciam, budeme musieť niesť následky. — Gal. 6:7.

 8. Prečo je múdre zamýšľať sa nad tým, ako žijeme?

⁸ A ak budú v našom živote na prvom mieste oddychové činnosti, nebudeme venovať primeranú pozornosť dôležitejším veciam. Pamätajme na to, že život je krátky a nemáme žiadnu záruku, že budeme vždy zdraví a nebudeme mať ťažkosti. Preto Šalamún ďalej hovorí, že je užitočnejšie zúčastniť sa na pohrebe — možno na pohrebe verného kresťanského brata alebo sestry — než ísť do ‚domu radovania‘. (Prečítajte Kazateľa 7:2, 4.) Prečo? Lebo keď budeme počúvať prejav na pohrebe a zamyslíme sa nad životom verného Jehovovho služobníka, ktorý zomrel, môže nás to podnietiť zamyslieť sa aj nad vlastným životom. Potom azda dospejeme k záveru, že potrebujeme urobiť určité úpravy, aby sme zvyšok svojho života využili múdro. — Kaz. 12:1.

Prinesú nám hmotné veci uspokojenie?

 9. Čo Šalamún zistil o bohatstve?

⁹ Keď Šalamún písal knihu Kazateľ, bol jedným z najbohatších ľudí na zemi. (2. Par. 9:22) Mohol si dovoliť všetko, po čom zatúžil. „Čokoľvek si zažiadali moje oči, neodoprel som im to,“ napísal. (Kaz. 2:10) Zistil však, že hmotné veci samy osebe neprinášajú uspokojenie. Vyjadril takýto záver: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom.“ — Kaz. 5:10.

10. Ako možno získať skutočné uspokojenie a bohatstvo?

¹⁰ Bohatstvo môže i napriek svojej prchavosti ľudí veľmi priťahovať. Nedávno sa v Spojených štátoch medzi všetkými študentmi prvého ročníka vysokých škôl uskutočnil prieskum, v ktorom sa 75 percent z nich vyjadrilo, že ich hlavným cieľom v živote je „byť veľmi bohatý“. Boli by naozaj šťastní, aj keby sa im to podarilo? Pravdepodobne nie. Výskumníci uviedli, že dôraz kladený na hmotné veci je v skutočnosti prekážkou v dosiahnutí šťastia a uspokojenia. K tomu istému záveru už dávno dospel aj Šalamún. Napísal: „Nahromadil som si aj striebro a zlato a majetok, aký patrí kráľom... hľa, bola to všetko márnosť a honba za vetrom.“a (Kaz. 2:8, 11) Naproti tomu, ak sa v živote celým srdcom zameriame na službu Jehovovi, on nám požehná, a tak nadobudneme skutočné bohatstvo. — Prečítajte Príslovia 10:22.

Aká práca prináša skutočné uspokojenie?

11. Čo sa z Písma dozvedáme o hodnote práce?

¹¹ Ježiš povedal: „Môj Otec stále pracuje až dosiaľ, i ja stále pracujem.“ ​(Ján 5:17) Niet pochýb, že Jehovu a Ježiša práca uspokojuje. V Biblii sa píše, že Jehova nachádzal v stvoriteľskej práci uspokojenie: „Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré.“ ​(1. Mojž. 1:31) Anjeli „začali volať na chválu“, keď videli, čo všetko Boh vytvoril. (Jób 38:4–7) Aj Šalamún si uvedomoval hodnotu zmysluplnej práce. — Kaz. 3:13.

12, 13. a) Ako dvaja ľudia vyjadrili uspokojenie z poctivej práce? b) Prečo môže svetská práca niekedy viesť ku sklamaniu?

¹² Mnoho ľudí si uvedomuje hodnotu poctivej práce. Napríklad úspešný maliar José hovorí: „Keď sa vám podarí preniesť na plátno obraz, ktorý máte v predstavách, máte pocit, akoby ste zdolali vysoký vrch.“ Podnikateľ Miguelb hovorí: „Práca uspokojuje, lebo umožňuje postarať sa o rodinu. Okrem toho dáva pocit sebarealizácie.“

¹³ Na druhej strane mnoho zamestnaní je jednotvárnych a nie je v nich veľa príležitostí na tvorivosť. Niekedy už samo pracovné prostredie frustruje a dokonca môže byť miestom, kde sa deje nespravodlivosť. Ako poukázal Šalamún, lenivý človek — možno vďaka svojim stykom — azda dostáva odmenu za prácu, ktorú vykonáva usilovný človek. (Kaz. 2:21) Ku sklamaniu môžu viesť aj ďalšie veci. Nejaké podnikanie sa môže začať ako „úžasná“ podnikateľská príležitosť, ale môže stroskotať pre zmeny v ekonomike alebo iné nepredvídané udalosti. (Prečítajte Kazateľa 9:11.) Často sa stáva, že človek, ktorý sa veľmi usiluje dosiahnuť úspech, napokon zatrpkne a sklame sa, pričom si uvedomí, že sa ‚namáhal pre vietor‘. — Kaz. 5:16.

14. Aká práca vždy prináša skutočné uspokojenie?

¹⁴ Existuje aj taká práca, ktorá nikdy nevedie ku sklamaniu? Spomínaný José hovorí: „Obraz sa môže v priebehu rokov poškodiť alebo stratiť. To sa ale nestane s tým, čo robíme v službe Bohu. Vďaka tomu, že poslúcham Jehovu a kážem dobré posolstvo, prispel som k vytvoreniu niečoho trvalého — vynikajúcich bohabojných kresťanov. Také niečo má obrovskú hodnotu.“ ​(1. Kor. 3:9–11) Aj Miguel hovorí, že zvestovanie posolstva o Kráľovstve ho uspokojuje oveľa viac ako svetská práca: „Radosť, ktorú pociťujem z toho, že sa môžem s niekým podeliť o biblickú pravdu, a keď vidím, ako pravda pôsobí na jeho srdce, nemožno ničím nahradiť.“

„Posielaj svoj chlieb“

15. Čo robí život naozaj hodnotným?

¹⁵ Čo teda robí život naozaj hodnotným? Skutočné uspokojenie pociťujeme vtedy, keď svoj krátky život v tomto systéme využívame na to, aby sme konali dobro a robili radosť Jehovovi. Môžeme si rozvíjať blízky vzťah k Bohu, môžeme viesť k duchovným hodnotám svoje deti, môžeme druhým ľuďom pomáhať spoznať Jehovu a môžeme si vytvárať trvalé priateľstvá s bratmi a sestrami. (Gal. 6:10) To všetko má trvalú hodnotu a prináša požehnania ľuďom, ktorí to robia. Šalamún použil na opis robenia dobra veľmi zaujímavé prirovnanie: „Posielaj svoj chlieb po vodnej hladine, lebo po mnohých dňoch ho opäť nájdeš.“ ​(Kaz. 11:1) Ježiš svojich učeníkov povzbudil: „Dávajte a ľudia budú dávať vám.“ ​(Luk. 6:38) A navyše, sám Jehova sľúbil, že odmení ľudí, ktorí robia dobro druhým. — Prísl. 19:17; prečítajte Hebrejom 6:10.

16. Kedy je najlepší čas na plánovanie života?

¹⁶ Biblia nás nabáda, aby sme múdre rozhodnutia o tom, ako využijeme svoj život, urobili, kým sme ešte mladí. Tak sa vyhneme sklamaniam v neskorších rokoch života. (Kaz. 12:1) Aké smutné by bolo premárniť najlepšie roky honbou za lákadlami tohto sveta a potom zistiť, že nie sú o nič viac ako vietor!

17. Čo ti pomôže vybrať si najlepší spôsob života?

¹⁷ Ako každý milujúci otec, aj Jehova chce, aby si sa tešil zo života, aby si robil dobré veci a vyhol sa zbytočnej bolesti. (Kaz. 11:9, 10) Čo ti v tom pomôže? Daj si duchovné ciele a potom sa zo všetkých síl usiluj dosiahnuť ich. Takmer pred 20 rokmi si Javier musel vybrať medzi sľubnou kariérou lekára a službou celým časom. „Hoci práca lekára môže byť uspokojujúca, nič by mi nemohlo dať takú radosť, akú som pociťoval, keď som niekoľkým ľuďom pomohol spoznať pravdu,“ hovorí. „Služba celým časom napĺňa môj život radosťou. Ľutujem len to, že som nezačal už skôr.“

18. Prečo môžeme povedať, že Ježiš prežil na zemi veľmi hodnotný život?

¹⁸ Čo je teda tou najcennejšou vecou, o ktorú by sme sa mali snažiť? V knihe Kazateľ sa píše: „Meno je lepšie ako dobrý olej a deň smrti ako deň narodenia.“ ​(Kaz. 7:1) Na žiadnom príklade to nevidno lepšie než na Ježišovom živote. Ježiš si jednoznačne urobil u Jehovu vynikajúce meno. Keď verný zomrel, obhájil zvrchovanosť svojho Otca a zabezpečil výkupnú obeť, vďaka ktorej môžeme byť zachránení. (Mat. 20:28) Za ten krátky čas, ktorý strávil na zemi, nám dal dokonalý príklad, ktorý sa snažíme napodobňovať — príklad skutočne hodnotne prežitého života. — 1. Kor. 11:1; 1. Petra 2:21.

19. Akú múdru radu nám dal Šalamún?

¹⁹ Aj my si chceme urobiť u Boha dobré meno. Dobrá povesť u Jehovu má pre nás oveľa väčšiu hodnotu než bohatstvo. (Prečítajte Matúša 6:19–21.) Každý deň môžeme nájsť spôsob, ako urobiť niečo, čo je dobré v Jehovových očiach, a to obohatí náš život. Môžeme sa napríklad s niekým podeliť o dobré posolstvo alebo môžeme posilniť svoje manželstvo či rodinu alebo posilniť svoju duchovnosť osobným štúdiom a účasťou na zhromaždení. (Kaz. 11:6; Hebr. 13:16) Teda chceš, aby bol tvoj život naozaj hodnotný? Ak áno, potom stále poslúchaj Šalamúnovu radu: „Boj sa pravého Boha a dodržuj jeho prikázania. Lebo to je celá povinnosť človeka.“ — Kaz. 12:13.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Čo by nás malo podnietiť vážne sa zamyslieť nad svojimi cieľmi?

• Ako by sme sa mali pozerať na život zameraný na oddychovú činnosť a hmotné veci?

• Aká práca nám prinesie trvalé uspokojenie?

• O aké hodnotné veci by sme sa mali usilovať?

[Obrázok na strane 23]

Aké miesto by mali mať v našom živote oddychové činnosti?

[Obrázok na strane 24]

Prečo zvestovanie prináša hlboké uspokojenie?