Piata Mojžišova
32 „Počúvajte, nebesia, budem rozprávať
a zem nech načúva slovám mojich úst.
2 Moje poučenie bude padať ako dážď,
moje slová sa budú znášať ako rosa na zem,
ako jemný dážď na trávu
a ako výdatné lejaky na rastlinstvo.
3 Budem oznamovať Jehovovo meno.+
Hovorte o vznešenosti nášho Boha!+
4 On je Skala, to, čo robí, je dokonalé.+
Všetky jeho cesty sú spravodlivé.+
5 To oni sa správali skazene.+
Nie sú jeho deťmi, je to ich vlastná chyba.+
Pokrivená a skazená generácia!+
Nie je azda tvojím Otcom, vďaka ktorému si tu?+
Nie je tým, ktorý ťa vytvoril a upevnil?
7 Pamätaj na dávne dni,
uvažuj o tom, čo zažili minulé generácie.
Spýtaj sa svojho otca a povie ti o tom,+
svojich starcov a vyrozprávajú ti to.
8 Keď Najvyšší dával národom ich dedičstvo,+
keď rozdeľoval Adamových synov,*+
určil národom hranice,+
stanovil ich podľa počtu synov Izraela.+
11 Ako orol učí svoje mladé lietať,
vznáša sa nad nimi,
rozprestrie krídla, zachytí ich
a nesie na svojich perutiach,+
12 tak aj Jehova viedol Jakoba,+
nebol s ním nijaký cudzí boh.+
Živil ho medom zo skaly
a olejom z tvrdého kameňa,*
14 kravským maslom a ovčím mliekom,
tými najlepšími ovcami,*
bášanskými baranmi a capmi,
najlepšou pšenicou+
a dával mu piť víno, krv* hrozna.
15 Keď Ješurun* stučnel, začal sa vzpínať.
(Stučnel si, vykŕmil si sa a vypásol.)+
Opustil Boha, ktorý ho vytvoril,+
pohrdol Skalou svojej záchrany.
17 Obetovali démonom, nie Bohu,+
bohom, ktorých predtým nepoznali,
novým božstvám, ktoré sa nedávno objavili
a o ktorých vaši predkovia nič nevedeli.
21 Oni vo mne vyvolávali zúrivosť* uctievaním toho, čo ani nie je bohom,+
urážali ma svojimi bezcennými modlami.+
22 Z môjho hnevu vzplanul oheň,+
ktorý prenikne až do hlbín hrobu,*+
strávi zem a jej úrodu
a zapáli základy hôr.
23 Zahrniem ich pohromami,
vystrieľam na nich svoje šípy.
Pustím na nich divú zver+
a jedovaté hady, ktoré sa plazia v prachu.
26 Povedal by som: „Rozoženiem ich
a ľudia si na nich už nespomenú,“
Len tak, že by ich predala ich Skala+
a Jehova by ich vydal napospas nepriateľom.
Ich hrozno je plné jedu
a ich strapce sú horké.+
33 Ich víno je hadím jedom,
smrteľným jedom kobier.
Deň ich pohromy je blízko,
to, čo ich čaká, príde rýchlo.‘
36 Jehova bude súdiť svoj ľud+
a zľutuje sa nad svojimi služobníkmi,+
lebo uvidí, že ich opustili sily
a že zostali len tí, čo sú bezmocní a slabí.
Nech vstanú a pomôžu vám.
Nech vám poskytnú útočisko.
a hovorím, akože som večne živý,+
41 že keď naostrím svoj blýskavý meč
a prikročím k vykonaniu súdu,+
pomstím sa svojim protivníkom+
a odplatím tým, ktorí ma nenávidia.
42 Svoje šípy opojím krvou,
krvou zabitých a zajatcov,
a môj meč bude jesť mäso
a hlavy vodcov nepriateľa.‘
43 Radujte sa, národy, s jeho ľudom,+
lebo pomstí krv svojich služobníkov,+
odplatí svojim protivníkom+
a vykoná zmierenie za krajinu* svojho ľudu.“
44 Mojžiš a Hošea,*+ Nunov syn, šli a predniesli ľudu všetky slová tejto piesne.+ 45 Keď to Mojžiš dohovoril, celému Izraelu 46 povedal: „Vezmite si k srdcu všetky slová, ktorými vás dnes varujem,+ a prikážte svojim synom, aby svedomito zachovávali všetky slová tohto Zákona.+ 47 Nie sú to pre vás prázdne slová, ale závisí od nich váš život+ a vďaka nim budete dlho žiť v krajine za Jordánom, ktorú sa chystáte obsadiť.“
48 V ten istý deň Jehova povedal Mojžišovi: 49 „Vyjdi na vrch Nebo+ v pohorí Abárim,+ ktorý je v moábskej krajine naproti Jerichu, a pozri sa na kanaánsku krajinu, ktorú dávam Izraelitom do vlastníctva.+ 50 Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu,* tak ako tvoj brat Áron zomrel na vrchu Hor+ a bol pripojený k svojmu ľudu, 51 pretože obaja ste mi boli neverní. Keď ste boli s Izraelitmi pri vodách Meriby+ pri Kádeši v pustatine Cin, nevyzdvihli ste pred nimi, že som svätý.+ 52 Krajinu, ktorú dávam izraelskému ľudu, z diaľky uvidíš, ale nevojdeš do nej.“+