Biblické hľadisko
Vypočúva Boh modlitby o víťazstvo v športe?
VZDUCH sa chveje vzrušením, keď na štadión prúdia tisíce fanúšikov a revú na povzbudenie svojho mužstva. Hráči práve ukončili zohrievaciu rozcvičku a píšťalka sa chystá oznámiť začiatok zápasu. Na jednej strane ihriska sa zhŕkli hráči a uprostred kľačí kapitán, ktorý sa modlí: „Požehnaj naše mužstvo, dopraj nám víťazstvo nad súperom a ochraňuj nás pred zranením. Amen.“ Skupinka sa s krikom rozpŕchne, hráči zaujmú postavenie v poli, píšťalka hvízdne a začína sa organizovaná ruvačka amerického futbalu.
Individuálna a skupinová modlitba pred športovým stretnutím, počas neho a po ňom, sa stala čímsi bežným. Ale počúva ju Boh? Alebo je to, ako vyhlasujú niektorí, výsmech modlitby?
„Rozdrv svojho blížneho“
Zdá sa, že všetky druhy športu po celom svete sú spojené s násilím — na ihrisku i na tribúnach. Jeden bývalý profesionálny hráč amerického futbalu v Spojených štátoch napísal: „Možno smelo povedať, že ničenie tela je práve to, o čo ide vo futbale, tak ako je zabíjanie a mrzačenie cieľom vojny.“ Ďalej poznamenáva: „Súťaživé, organizované ubližovanie patrí k nášmu spôsobu života a [americký] futbal je jedným z najzrozumiteľnejších zrkadiel... , [ktoré] nám ukazujú, aké vzrušujúce a oblažujúce je drviť svojho blížneho.“
Drviť svojho blížneho? Ale Ježiš hovoril, že svojho blížneho máme milovať. (Matúš 22:39) Je nemožné predstaviť si Boha lásky, ako je prítomný na niektorom zo súčasných športových podujatí, s ich dôrazom na víťazstvo za každú cenu, alebo ako im dokonca žehná. — 1. Jána 4:16.
Zúčastňuje sa Boh na športových podujatiach?
To, čo povzbudzuje ľudí k športovým modlitbám, je náboženská náuka, že Boh je všade prítomný, že Boh je vždy doslovne prítomný na všetkých existujúcich miestach a vo všetkých veciach. Napríklad v knihe God Goes to Football Games hovorí duchovný, bývalý kaplán športového družstva, L. H. Hollingsworth: „Každé formálne vyznanie viery obsahuje myšlienku, že Boh je všadeprítomný, myšlienku, ak chcete, že je istotne prítomný v tom, čomu hovoríme naša svetská skúsenosť... To znamená, že Boh chodí do kostola a že Boh chodí na futbalové zápasy.“
Ale Biblia neučí, že Boh je všadeprítomný. Kresťanský apoštol Pavol napísal: „Kristus vstúpil... do samého neba, aby sa teraz za nás zjavil pred osobou Boha.“ (Hebrejom 9:24) Text nám pomáha pochopiť dve veľmi dôležité myšlienky: že Boh je duchovná osoba a že má stále miesto bývania, nebo. (1. Kráľov 8:49; Ján 4:24) Nemôže teda byť zároveň niekde inde.
Boh počúva svojich priateľov
Teda ak Boh nenavštevuje športové stretnutia, vypočúva aspoň modlitby športovcov? Ak má modlitba dôjsť k počujúcim ušiam tohto nebeského Boha, pred ktorým sa objavil Ježiš, musí mať modliaci sa poznanie — poznanie o Božích predsavzatiach, o jeho osobnosti, o jeho vlastnostiach, o jeho cestách a o jeho mene. (Jakob 4:3) Ježiš zdôraznil potrebu poznania Boha, keď sa modlil: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu.“ — Ján 17:3.
Aby sme niekoho poznali, to si žiada myšlienkovú výmenu. Boh oznamuje človeku svoje myšlienky prostredníctvom Biblie. Biblia je prostriedkom, cez ktorý prijímame poznanie o nebeskom Bohu. Ona nám oznamuje jeho meno Jehova. (Žalm 83:18; 83:19, RP) Biblia hovorí aj to, že Boh tak veľmi miloval svet, že poslal svojho jednosplodeného Syna Ježiša na zem, aby človek dostal príležitosť získať večný život. (Ján 3:16) Ak čítame a študujeme Bibliu, Jehova sa stáva pre nás skutočným a sme k nemu priťahovaní prostredníctvom Ježiša. (Ján 6:44, 65; Jakob 4:8) A keďže Jehova je skutočný, môžeme si k nemu vypestovať blízky osobný vzťah.
Priateľstvo s Bohom si však vyžaduje obojstrannú myšlienkovú výmenu. Biblia hovorí, že Boh je „Ten, ktorý počúva modlitbu“, a že „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Žalm 65:2; 65:3, RP; Skutky 17:27) To však neznamená, že Boh počúva všetky modlitby. (Izaiáš 1:15–17) Čie modlitby je Boh ochotný vypočuť?
Žalmista Dávid povedal: „Dôverný vzťah k Jehovovi patrí tým, ktorí sa ho boja.“ (Žalm 25:14) V hebrejskom origináli koreň výrazu „dôverný vzťah“ (sohd) znamená „urobiť tesným“. Verš teda obsahuje myšlienku, že niekomu je povolený vstup do Jehovovho blízkeho kruhu čiže do priateľskej zmluvy s ním. Vpustení sú len tí, ktorí sa k nemu približujú s náležitou úctou. Teda naše dôverné priateľstvo s Bohom nás vedie k tomu, aby sme sa báli narušiť tento vzťah správaním, ktoré by sa mu nepáčilo, napríklad tým, že by sme modlitbu použili ako zaklínadlo na privolanie šťastnej náhody, ktorá nám má priniesť športové víťazstvo.
Jehova vypočúva modlitby ľudí s poctivým srdcom, ktorí sa usilujú o priateľstvo s ním, a nie je stranícky. Nemá obľúbencov, ani si nectí jednu národnostnú skupinu, rasu alebo športové družstvo viac ako iné. (Žalm 65:2; 65:3, RP; Skutky 10:34, 35) Keby Boh skutočne počúval modlitby športových súperov a obidve mužstvá by sa k nemu modlili o víťazstvo, ktorému by mal požehnať? Alebo keby sa hráč pri hre zranil, bol by tým vinný Boh?
Preto sa musíme modliť o správne veci. Apoštol Ján to vysvetľuje takto: „Počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ (1. Jána 5:14) Jehova vypočúva modlitby, ktoré sú v súlade s jeho vôľou. Treba nám poznať jeho vôľu a jeho predsavzatie, aby naše modlitby boli s ním v súlade.
Božia vôľa, jeho predsavzatie a jeho slávne meno, to nemá nič spoločné s dnešnými súťaživými a násilnými športmi. Boh nie je stranícky. A teda, keď sa pri takýchto príležitostiach predkladajú modlitby, počúva ich Boh? Rozhodne nie!