Biblické hľadisko
Kedy začína ľudský život?
21. SEPTEMBER 1989 bol neobyčajným dňom pre piaty súdny obvod v štáte Tennessee, USA. V tento deň obvodný súd vyjadril svoj postoj k diskusii o starostlivosti nad siedmimi „zmrazenými“ ľudskými embryami. Súd musel rozhodnúť, ktorému z rozvedených rodičov ich zveriť do starostlivosti. Najskôr však treba vyriešiť inú spornú otázku: Máme embryá považovať za majetok alebo za ľudské bytosti?
Profesor Jerome Lejeune z Paríža, svetoznámy genetik, vypovedal pred súdom, že každý človek je jedinečný, ktorým sa stáva v momente počatia, a že „človek sa stáva človekom v momente počatia“. Inými slovami, ako povedal súdu, počnúc od trojbunkového štádia [zygoty] zárodky sú „malé ľudské jedince!“ Kurzíva od nás.
Keď sa ho spýtali, či by potvrdil, že zygote by sa mali poskytnúť tie isté práva ako dospelým, dr. Lejeune odpovedal: „Nemôžem to tvrdiť, pretože nie som na to oprávnený. Hovorím vám, že zygota je ľudský tvor, a je vecou súdu rozhodnúť, či má mať také práva ako ostatní. Ak urobíte rozdiel, je na vás, aby ste odôvodnili príčiny, prečo robíte rozdiel. Ale ak sa ma pýtate ako genetika, či tento ľudský tvor je človek, povedal by som, že preto, že je to tvor a vo svojej podstate ľudský, je človekom.“
Tri význačné súdne rozhodnutia založené predovšetkým na nevyvrátiteľnom svedectve dr. Lejeune sú:
◻ „Od oplodnenia sú bunky ľudského embrya diferencované, jedinečné a špecializované až do najvyššieho stupňa rozlíšenia.“
◻ „Ľudské embryá nie sú majetok.“
◻ „Ľudský život začína počatím.“
A čo hovorí Biblia o začiatku ľudského života?
Život začína počatím
Boh Jehova je „zdroj života...“ (Žalm 36:9; Skutky 17:28) Čo povedal Stvoriteľ o tom, kedy začína život? Považuje život dieťaťa za vzácny už od najskorších štádií vývoja po počatí. Viac ako tritisíc rokov pred vyššie citovaným súdnym výrokom inšpiroval svojho proroka Dávida, aby napísal:
„Držal si ma zatieneného v bruchu mojej matky. Budem ťa chváliť, lebo som podivuhodne vytvorený spôsobom, ktorý vzbudzuje bázeň. Tvoje diela sú podivuhodné, ako to moja duša veľmi dobre vie. Moje kosti neboli pred tebou skryté, keď som bol v tajnosti tvorený [v maternici], keď som bol utkaný [narážka na žily a tepny, ktorými je popretkávané naše telo akoby farebnými niťami látky] v najhlbších častiach zeme [poetický popis tmy v lone]. Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ — Žalm 139:13–16.
Od momentu počatia vývoj života pokračuje podľa presného vzoru, akoby poslúchal pokyny zapísané v knihe, a to vo veľmi objemnej knihe. Dr. Lejeune hovorí: „Množstvo informácií v zygote, ktoré by pomohli počítaču vypočítať, čo sa stane ďalej, [ak by sme dokázali rozlíšiť informácie v zárodku a dať ich do počítača], je také veľké, že ho nikto nevie zmerať.“
Život nenarodeného je drahocenný
Preto nenarodené dieťa vyvíjajúce sa v lone treba považovať za čosi viac, ako len zhluk tkaniva. Má veľkú hodnotu a preto Boh povedal, že každý musí byť volaný na zodpovednosť, ak poraní nenarodené dieťa. Jeho zákon v 2. Mojžišovej 21:22, 23 varuje: „Keby sa chlapi pobili a pritom by udreli tehotnú ženu, takže by mala potrat, ale nestane sa smrteľná nehoda, páchateľ bude peňažne pokutovaný, ako mu určil manžel onej ženy; zaplatí podľa sudcovského rozhodnutia. Ak by však nastala smrteľná nehoda, vtedy dáš život za život.“ (EP)
Niektoré preklady Biblie uvádzajú tieto verše tak, akoby sa tento zákon týkal najmä ženy. Avšak pôvodný hebrejský text venuje pozornosť smrteľnej nehode tak matky ako aj dieťaťa.a Preto úmyselne navodený potrat za tým účelom, aby sa vyhlo narodeniu neželaného dieťaťa, je vedomé odňatie života.
Niektorí ľudia namietajú, že ľudské embryo nepredstavuje ešte ľudský život, pretože sa nemôže udržať mimo maternice. To je nesprávne uvažovanie. Nikto nepochybuje, že novorodenec — starý niekoľko minút — je ľudský tvor. Ak by sme však takéto dieťa ponechali nahé kdesi na poli, ako dlho by prežilo? Je úplne bezmocné a podobne ako embryo alebo zárodok nemá v sebe schopnosť samotné prežiť. Novonarodené dieťa potrebuje ochranu, teplo a stravu — podporu a pomoc dospelých, takú, ktorú môže poskytnúť matka.
Preto spomenuté súdne rozhodnutie súhlasí s biblickým postojom, že ľudský život začína pri počatí. Život nenarodeného dieťaťa nie je teda niečo malicherné, čo sa môže svojvoľne odstrániť ako nepohodlný cudzí predmet. Ľudský život nie je svätý až potom, ako opustí lono, ale aj vo vnútri maternice.
[Poznámka pod čiarou]
a Podstatné meno „smrteľná nehoda“ (hebr. ’a–sohn) nemá zvláštne spojenie s výrazom „ťarchavá žena“; preto smrteľná nehoda nie je obmedzená len na ženu, ale má zahŕňať aj „jej dieťa“ v lone.
[Prameň ilustrácie na strane 14]
Windsor Castle, Royal Library. © 1970 Her Majesty The Queen