Čo o tom hovorí Biblia?
„Prečo mi Boh vzal dieťa?“
SMRŤ dieťaťa zničujúco pôsobí na každého rodiča. Je to zdrvujúca skúška, ktorú nemožno zahladiť slovami. Ale ak ste utrpeli takú stratu a čudujete sa, prečo vám Boh vzal dieťa, potom ste obeťou nesprávneho chápania, ktoré môže iba zväčšiť vašu úzkosť. Potrebujete spoznať pravdu: Boh nevzal vaše dieťa.
Mnohí však veria pravému opaku. Napríklad, istá žena sa uprene a bezútešne pozerala do otvorenej rakvy; ležal v nej jej 17–ročný syn, vlasy riedke od liekov, ktoré nedokázali vyliečiť rakovinu. Obrátila sa na nejakého návštevníka a povedala chvejúcim sa hlasom: „Boh chcel, aby bol Tommy s ním v nebi.“ Bola rímsko–katolíčka a toto ju učili celé roky, čo chodila do kostola. Protestanti tiež dlho obviňovali Boha za smrť detí. Známy protestantský reformátor Ján Kalvín nariekal po smrti svojho dvojtýždňového syna: „Pán určite spôsobil trpkú ranu smrťou nášho malého syna.“
Podľa jednej starodávnej židovskej báje zomreli rabínovi chlapci–dvojčatá, kým bol preč. Keď sa vrátil a pýtal sa na synov, jeho žena povedala: „Ak by ti niekto požičal dva vzácne klenoty a povedal, že sa z nich môžeš tešiť tak dlho, kým ich máš, mohol by si namietať, keby ich majiteľ žiadal späť?“ Odpovedal: „Určite nie!“ Potom mu ukázala dvoch mŕtvych synov a jednoducho povedala: „Boh chcel späť svoje klenoty.“
Ani utešujúce, ani biblické
Je Stvoriteľ skutočne taký krutý, že by z vrtochu spôsobil smrť detí, vediac, že tým zlomí rodičom srdce? Nie, Boh Biblie nie; podľa 1. Jána 4:8 „Boh je láska“. Všimni si, že nehovorí, že Boh má lásku alebo Boh miluje, ale Boh je láska. Božia láska je taká mocná, čistá, taká dokonalá, tak dôkladne preniká Božiu osobnosť a konanie, že možno právom o ňom hovoriť ako o úplnom zosobnení lásky. To nie je Boh, ktorý zabíja deti, pretože ‚chce späť svoje klenoty‘.
Naopak, Boh miluje deti hlboko a nesebecky. Ježiš Kristus, ktorého každé slovo a čin odráža osobnosť jeho nebeského Otca, sa osobne vrelo zaujímal o deti. Raz objal malé dieťa a poučil svojich učeníkov, že musia byť podobne nevinní a poddajní ako deti. (Matúš 18:1–4; Marek 9:36) Už stáročia predtým učil Jehova svoj ľud, aby považovali svoje deti za drahocenné a podľa toho ich cvičili, učili a starali sa o ne. (5. Mojžišova 6:6, 7; Žalm 127:3–5) Chce, aby boli rodiny zjednotené životom, a nie rozdelené smrťou.
„Prečo potom moje dieťa zomrelo?“
Pretože Boh je všemohúci, mnohí si myslia, že musí byť za všetkým, čo sa deje, a ovláda všetko, čo sa vo svete stane, vrátane smrti detí. Nemusí to však byť tak. Keď stratil Jób všetkých desať detí v jedinej katastrofe, myslel si, že mu Jehova spôsobil toto hrozné nešťastie. Nevedel to, čo nám odhaľuje Biblia, totiž že nadľudský Boží odporca satan stál v skutočnosti za udalosťami, pokúšajúc sa prinútiť Jóba, aby sa vzdal svojej vernosti k Stvoriteľovi. — Jób 1:6–12.
Podobne dnes nemá väčšina ľudí predstavu o rozsahu satanovho vplyvu vo svete. Biblia odhaľuje, že satan, a nie Jehova, je panovníkom tohto skazeného systému vecí. Ako sa hovorí v 1. Jána 5:19: „Celý svet leží v moci toho zlého.“ Jehovu nemožno obviňovať za všetky tragické udalosti tohto sveta. On nevzal vaše dieťa.
Znamená to teda, že ho vzal satan? Nie, priamo nie. V Edene sa človek postavil pod satanovo vedenie, keď sa vzbúril proti Bohu. Takto stratil dar večného, zdravého života pre seba a pre všetky svoje deti. (Rimanom 5:12) Preto žijeme vo svetovom systéme, ktorý je odcudzený Bohu, vo svete, v ktorom sa musíme vyrovnávať s tým, čo Biblia nazýva „čas a nepredvídané udalosti“, nečakané a často tragické zvraty a životné údery. (Kazateľ 9:11) Satan „zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:9) Jeho hlavným záujmom je odvádzať ľudí od Boha. Rozširuje teda o Bohu podlé lži. Jednou takou lžou je to, že Boh usmrcuje deti, aby ich odtrhol od rodičov.
„Akú nádej má moje dieťa?“
Namiesto toho, aby obviňovali Boha, mali by trúchliaci rodičia hľadať útechu, ktorú Boh ponúka v Biblii. Falošné náboženstvo spôsobilo veľa zmätku v tom, kde sú a v akom stave sú mŕtve deti. Nebo, peklo, očistec, limbus — tieto rozličné osudy sa rôznia od nepochopiteľného až k strašnému. Na druhej strane nám Biblia hovorí, že mŕtvi sú bez vedomia, v stave, ktorý sa dá najlepšie prirovnať k spánku. (Kazateľ 9:5, 10; Ján 11:11–14) Takže rodičia si nemusia robiť starosti, čo musí ich dieťa podstúpiť po smrti, iste nie viac, ako keď vidia svoje dieťa hlboko spať. Ježiš hovoril o čase, keď „všetci v pamätných hrobkách vyjdú“ a budú znova žiť na rajskej zemi. — Ján 5:28, 29; Lukáš 23:43.
Je pravda, že táto žiarivá nádej úplne neodstráni tragédiu smrti. Sám Ježiš bol zarmútený a plakal nad smrťou svojho priateľa Lazara — a to iba niekoľko minút predtým, ako ho vzkriesil! Smrť teda nie je vždy definitívna. Ježiš a jeho Otec Jehova nenávidia smrť. Biblia nazýva smrť „posledným nepriateľom“ a hovorí, že bude „zničená“. (1. Korinťanom 15:26) V nastávajúcom raji, kde satanovo panstvo bude minulosťou, smrti už viac nebude. Jej nevinné obete budú navrátené k životu vzkriesením. Potom, keď sa rodičia znovu spoja s deťmi, ktoré stratili smrťou, budeme konečne môcť povedať: ‚Smrť, kde je tvoj osteň?‘ — Hozeáš 13:14.