Deň, keď pršal piesok

Od dopisovateľa Prebuďte sa! na Filipínach

SOBOTA 15. júna 1991 bude dňom, na ktorý väčšina obyvateľov centrálnej časti ostrova Luzon sotva zabudne. Hoci sa to môže zdať neuveriteľné, tohto dňa padal z oblohy na kopce pokryté bujnou zeleňou a na ryžové polia filipínskych provincií Tarlac, Pampanga a Zambales namiesto dažďa piesok. To, čo sa v tento deň udialo a ako to postihlo dva milióny obyvateľov tejto oblasti, vrátane 2 900 Jehovových svedkov, je jednak srdcervúce, ale aj nevšedné.

Len málo ľudí prišlo o život, pretože vulkanológovia sledujúci seizmickú aktivitu Mt. Pinatubo včas vystríhali. Tisíce domorodcov kmeňa Aeta opustilo svahy skôr, než nastali najväčšie výbuchy; a v okruhu 20 kilometrov od vrchu Pinatubo boli všetci obyvatelia vyzvaní, aby odišli na bezpečnejšie miesta v iných oblastiach. Iba dva dni pred prvým veľkým výbuchom 12. júna evakuovali príslušníci americkej leteckej základne Clark Air Base, nachádzajúcej sa na úpätí Mt. Pinatubo, väčšinu svojho osadenstva na námornú základňu neďaleko mesta Olongapo. Bola to najväčšia akcia tohto druhu od druhej svetovej vojny. Geológ Richard J. Purser vysoko ocenil včasné varovanie obyvateľstva, keď v otvorenom liste napísal obyvateľom Filipín: „Phivolcs [Filipínsky ústav vulkanológie a seizmológie] sa o vás až doteraz dobre staral a jeho rady boli jasné, rozumné a po vedeckej stránke správne.“

Správa očitých svedkov

Esther Manriqueová, Jehovova svedkyňa, ktorá slúži ako zvestovateľka celým časom a žije v Subicu (Zambales), asi 30 kilometrov od sopky Pinatubo, rozpráva, ako to vyzeralo v dňoch, keď pršal piesok. Hovorí: „Všetko začalo v stredu ráno 12. júna. Keď sme išli do zvestovateľskej služby, väčšina ľudí uprene pozorovala úžasný jav. Nad vrchom Pinatubo sa tvoril mrak hríbovitého tvaru ako po výbuchu atómovej bomby. Po niekoľkých minútach začalo pršať — ale nebol to dážď; namiesto dažďa padali zrnká piesku.

Vo štvrtok znova padal piesok. V piatok popoludní asi o druhej hodine sa náhle zotmelo a v celej tej oblasti padal piesok a blato. Zamestnanci a školáci boli ihneď poslaní domov. Tí, ktorí išli bez dáždnika, vyzerali ako chodiace kamene, pretože boli pokrytí pieskom a blatom.“

V sobotu ráno asi o siedmej hodine obloha približne na jednu hodinu stemnela. Celestino Layug z Poracu (Pampanga), hovoril o nezvyčajnom úkaze, ktorý pozoroval v tú noc: „Blýskanie počas sobotňajšej noci sa nepodobalo ničomu, čo som doposiaľ videl. Okrem zvyčajných bielych a modravých odtieňov bolo vidno aj červené a ružové. Súčasne bolo opakovane cítiť otrasy pôdy.“

Čo sa stalo

Geológ Richard Purser napísal: „Ak by Hollywood písal scenár, ktorý by obsahoval desať veľkých výbuchov, tri tektonické zemetrasenia a silný tajfún v priebehu jednej noci, nikto by ho neprijal ako hodnoverný. Pravda môže byť niekedy skutočne neobyčajnejšia ako fikcia.“ Riaditeľ vulkanologického a seizmologického ústavu Phivolcs uviedol vo svojom televíznom interview odhad, že súdiac podľa veľkosti krátera, do atmosféry boli vychŕlené približne dva kubické kilometre sopečného materiálu.

Aká sila bola potrebná na uvedenie tohto obrovského množstva hmoty do pohybu? Geológ Purser povedal: „Energia potrebná na vyvrhnutie dvoch miliárd kubických metrov materiálu (5 miliárd ton) kolmo hore, do výšky priemerne 17,5 kilometra, sa rovná energii nukleárnej zbrane o sile 25 megaton (čo je 1 500-krát viac, ako mala bomba zhodená na Hirošimu).“

Všetok prach a popol, pravdaže, nespadol iba na Filipíny. Jemný poprašok popola hlásili až z druhej strany Juhočínskeho mora — z Vietnamu a Kambodže, ako aj zo Singapúru a Malajzie. Ovplyvnilo to počasie dokonca až v Číne. „Meteorológovia, citovaní v stredu oficiálnou [čínskou] tlačou, uviedli, že normálny ráz počasia bol ovplyvnený dymom, popolom a atmosférickými plynmi, takže úrodným južným provinciám hrozí sucho, zatiaľ čo sever zaplavujú prívaly dažďa.“

Na Havajských ostrovoch malo byť 11. júla pozorované dlho očakávané zatmenie slnka. V dôsledku výbuchu sopky Pinatubo sa však v atmosfére nahromadil jemný prach, čo prinieslo niektorým vedcom sklamanie. Donald Hall, riaditeľ astronomického ústavu Havajskej univerzity povedal: „Je to zúfalé, že po 600 či 700 rokoch nečinnosti nemohla sopka počkať s výbuchom ešte týždeň alebo dva.“

Účinky výbuchu a pomoc postihnutým

Najmenej 18 mestečiek a 2 mestá v blízkosti sopky boli sužované neustálym spadom popola a piesku. Tisíce budov, vrátane ôsmich sál kráľovstva Jehovových svedkov, boli vážne poškodené, pretože strechy sa zrútili pod váhou piesku ako aj pod nápormi tajfúnu.a Filipínska prezidentka Corazon Aquinová vo svojom vyhlásení z 22. júla o situácii v krajine povedala: „Výbuch sopky Pinatubo je najväčším výbuchom v tomto storočí... Bol taký ničivý, že spustošil 80 000 hektárov úrodnej pôdy nášho poľnohospodárstva a rozvrátil obchod najmenej troch provincií... Mal takú silu, že zrovnal so zemou najväčšiu vojenskú základňu v Tichom oceáne.“

Tisíce ľudí, vrátane stoviek Jehovových svedkov, museli utiecť zo svojich domovov a opustiť svoje živobytie. Keď prišli do kancelárie odbočky Spoločnosti Strážna veža 15. júna navečer prvé žiadosti o pomoc, v neďalekých sálach kráľovstva a dvoch zjazdových sálach boli zriadené strediská pre utečencov. V pondelok ráno 17. júna sa vydali dva tímy svedkov z kancelárie odbočky na obhliadku zničených území. Keď nasledujúci deň podali správu, cestujúci služobníci dostali pokyny, aby podnikali dlhšie návštevy postihnutých svedkov a prinášali im ďalšie zásoby potravín, vody a liekov. Súčasne začala kancelária odbočky prijímať príspevky na podporu postihnutých z oblasti hlavného mesta Manily ako aj z ďalších oblastí krajiny, ktoré neboli postihnuté výbuchom. Ľudia, ktorí neboli Jehovovými svedkami, si všimli túto pomoc. Istý človek povedal: „Vy svedkovia ste skutočne pozorní, okamžite reagujete.“

Lahar — stále nebezpečenstvo

Obyvatelia centrálnej oblasti ostrova Luzon pohotovo pridali do svojej slovnej zásoby nové slovo „lahar“, čo znamená tečúce blato obsahujúce veľa sopečného odpadu. Na svahoch vrchu Pinatubo pramení nie menej ako 13 potokov a riek. Hoci to nie je veľmi vysoký vrch, má iba 1 760 metrov, nahromadenie približne dvoch miliárd kubických metrov piesku a popola na jeho svahoch znamenalo pre oblasti nachádzajúce sa pri brehoch vodných tokov zničenie. V sobotu 15. júna, v deň najväčšieho výbuchu, potoky blata už zaplavili obce Porac, Guagua a Bacolor a mesto Angeles. Lahar tečúci dole riekou Abacan strhol v Angeles tri mosty a zahatal diaľnicu, zatiaľ čo v Bacolore bola sála kráľovstva Jehovových svedkov ako aj stovky domov naplnené blatom. Koncom júla bolo zničených vyše 36 000 domov a ďalších 61 000 bolo poškodených, a koniec kalamity nebol ešte stále na dohľad.

Hoci zničenie postihnutej oblasti je obrovské a hrozí veľké nebezpečenstvo ďalšieho ničenia, je pozoruhodný duch obyvateľov Filipín, keď čelia takémuto nešťastiu s vyrovnanosťou. Noviny Manila Bulletin vo svojom úvodníku 29. júna 1991 napísali: „Napriek skutočnosti, že nikto neočakával výbuch sopky Pinatubo, ľudia z tejto oblasti, vládne úrady a verejnosť, zdá sa, sú schopní vyrovnať sa so situáciou. Tak ako pri poslednom zemetrasení, sme svedkami toho, ako sú naši ľudia schopní čeliť nešťastiu. Môžeme iba obdivovať ich odvahu a statočnosť.“

[Poznámka pod čiarou]

[Mapy na strane 15]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

FILIPÍNY

Čína

[Mapa]

FILIPÍNY

sopka Pinatubo

Olongapo

Manila

Juhočínske more

[Obrázky na strane 16]

Strecha sály kráľovstva sa zrútila pod váhou popola, piesku a dažďa