Mladí ľudia sa pýtajú...

Prečo mi určujú čas vychádzok?

LEN rád zostával vonku dlho do noci so svojimi priateľmi. No jeho otec čoskoro zistil, že Lenove nočné výlety nie sú iba nevinnou zábavou. „Raz som sa dostal do takých veľkých nepríjemností,“ spomína si Len, „že som nesmel dva týždne vyjsť zo svojej izby — okrem jedenia a dochádzky do školy. Nesmel som sa dokonca pozerať von z okna! Po uplynutí vymeraného trestu som si vyšiel s niekoľkými priateľmi a zostal som vonku do polnoci. Keď som sa vracal autom príjazdovou cestou domov, videl som sedieť otca na verande. Čakal ma...“

Mnohí mladí neznášajú, keď rodičia kontrolujú ich príchody a odchody. Jedno mladé dievča hovorí: „Keď som sa dostala do puberty, rodičia mi začali ukladať všetky možné obmedzenia; musela som byť napríklad do polnoci doma. Skutočne ma to hnevalo.“ Ak mladí prejavujú zlosť a otvorene odporujú, výsledkom obyčajne nie je viac voľnosti, ale ešte väčšie obmedzenia.

Za menšie priestupky môže byť trestom jednoducho to, že budeš musieť byť doma ešte skôr. Za vážnejšie priestupky môže byť mladý človek zbavený niektorých výhod, alebo môže mať na určitý čas zakázané vychádzky. „Ak sa vrátim v sobotu večer neskoro domov,“ hovorí jedno dievča, „je možné, že nasledujúcu sobotu nebudem môcť ísť nikam.“ A potom je tu ‚domáce väzenie‘: žiadne návštevy, žiadne telefonáty, žiadna televízia. No pre niektorých mladých je najhorším trestom dohováranie. „Och, tie výčitky!“ zvolá jeden chlapec. „Začnú hovoriť o tom, ako veľmi sa o mňa obávali. Pocit previnenia je hrozný.“

No či nie je pravdou, že rodičia ťa milujú a majú právo žiadať, aby si bol v rozumnom čase doma? A keď nie si doma, veľmi pravdepodobne sú znepokojení, plní úzkosti, možno dokonca nemôžu zaspať. Mladý človek, ktorý skutočne miluje rodičov a záleží mu na nich, určite nebude chcieť byť zodpovedný za takú zbytočnú úzkosť. Nesvedčilo by to o mimoriadnom sebectve?

Mnohí mladí si však myslia, že rodičia im uložili zákazy, ktoré sú nespravodlivé alebo nerozumné. „Sú šialení, snažia sa so mnou zaobchádzať ako s pätnásťročným,“ protestuje 18-ročný Fred. „Jednoducho odmietam robiť to, čo otec hovorí; medzi ním a mnou je preto skutočný boj.“ No sú lepšie spôsoby, ako sa správať voči rodičom, než rozhodnúť sa pre neposlušnosť.

Spravodlivé či nespravodlivé?

Tak najprv, nakoľko nespravodlivé sú tvoje obmedzenia? Ako bolo ukázané v článku v predchádzajúcom čísle, tvoji rodičia majú pravdepodobne oprávnené príčiny, aby sa obávali o tvoju bezpečnosť a dobro.a Nemajú aj iní kresťanskí mladí v tvojom veku podobné obmedzenia? Ak áno, máš nejaké oprávnené dôvody, aby si spochybňoval úsudok svojich rodičov?

Mladý Len, ktorého sme spomenuli v úvode, nepochopil, že otec má na mysli iba jeho dobro. Spomínaš si, že prekročil určený čas a zistil, že otec ho čaká doma na verande? Lenovo riešenie? Ešte väčšia neposlušnosť. „Keď auto prišlo na príjazdovú cestu, skrčil som sa na sedadlo, aby ma otec nezbadal, a požiadal som priateľa, aby vycúval. Rozhodol som sa, že odídem z domu.“ Len skutočne opustil domov a začal sa stýkať s výstrednou spoločnosťou. Viedlo to k sexuálnej nemravnosti, krádežiam áut a zneužívaniu drog. Napokon sa ocitol vo väzení. Mimoriadny prípad? Možno. Ale dobre ukazuje pravdivosť Príslovia 1:32 (SPNV): „Veď odvrat nerozumných je ich smrť.“

Niektorí mladí v zásade nenamietajú proti časovému obmedzeniu, no rozčuľuje ich, keď majú ich súrodenci zdanlivo viac voľnosti. „Môj starší brat Marek si mohol zostávať vonku ako dlho chcel,“ sťažuje sa dievča menom Patricia, „a pritom nikdy nemal zakázané vychádzky. No ja — keď meškám čo len niekoľko minút, všetko je stratené! To je nespravodlivé!“ Dá sa pochopiť, prečo ťa takéto situácie rozčuľujú. No skôr ako zvoláš „to je nespravodlivé!“, uvažuj o biblických zásadách predložených v liste Galaťanom 6:4, 5: „Ale nech [každý] dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným. Lebo každý ponesie svoj vlastný náklad.“

Každý jednotlivec je iný. Skutočnosť, že starší súrodenec má určité výhody, ťa neoprávňuje nevyhnutne mať to isté. Tvoj starší brat alebo sestra museli dokázať počas určitého obdobia svoju spoľahlivosť. Ty ju budeš musieť dokázať tiež. Okrem toho, či ťa nerozčuľuje, keď ťa rodičia porovnávajú so starším bratom alebo sestrou? Prečo by si robil to isté porovnávaním vašich rozličných výhod? Dr. Louis Fine v knihe „After All We’ve Done for Them“ (Po všetkom, čo sme pre nich urobili) píše: „Rodičia často zaobchádzajú s deťmi diferencovane a trestajú ich rôznym spôsobom. Môže to byť preto, že hodnotia svoje deti ako jednotlivcov s odlišnými potrebami a schopnosťami, a preto ich treba posudzovať rôzne.“

Niekedy však mladí pociťujú, že musia pykať za chyby starších súrodencov. „Iba preto, že moja sestra si raz vzala auto a zostala vonku príliš dlho, je automaticky vylúčené, aby som ja zostala o niečo dlhšie vonku. Dokonca mi ani nedajú šancu, aby som ukázala, ako sa zachovám ja!“ To nemusí byť také nespravodlivé, ako sa zdá. Tvoji rodičia sú starší a múdrejší, ako boli v čase, keď vyrastal tvoj brat či sestra. Nechcú zopakovať svoje chyby, a preto sú k tebe azda trochu prísnejší.

No prečo byť potrestaný za to, že prídeš trochu neskôr? Nepochybne, zákaz vychádzok — to nie je žiaden žart. Takže si obyčajne dvakrát rozmyslíš, či prídeš domov zase neskoro. Mladý Marek hovorí: „Bol som mnohokrát potrestaný... Ak by nás rodičia netrestali, nikdy by sme sa nič nenaučili.“ Aj Biblia hovorí: „Ten, kto sa drží kázne, je chodníkom k životu.“ — Príslovia 10:17.

Príliš úzkostliví rodičia

Bezpochyby, niekedy sa zdá, že trest veľmi prevyšuje „zločin“. Rodičia môžu byť príliš úzkostliví a vo svojich požiadavkách azda nerozumní. No dobrou komunikáciou sa často predíde problémom hneď v zárodku. Ak povieš svojim rodičom kam ideš, čo tam budeš robiť, s kým tam budeš a kedy sa vrátiš, budú pravdepodobne ochotnejší poskytnúť ti určitú voľnosť. Ak sa ti zdá, že konajú nerozumne, pokús sa priblížiť k nim „v pravý čas“ — azda keď sú pokojní a odpočinutí. (Príslovia 25:11) Oceň si ich obavy a záujem. Uisti ich o svojej láske a o túžbe spolupracovať. Pomôž im, aby si uvedomili, že získanie väčšej voľnosti je súčasťou tvojho dospievania.

„Musíš im tiež presne objasniť situáciu,“ hovorí jedno mladé dievča. „Keď vysvetlíš, prečo nemôžeš byť pri nejakej príležitosti doma včas, obyčajne to pochopia.“ Keď si o veciach pohovoríte rozvážnym spôsobom, môžeš presvedčiť svojich rodičov, že si zodpovedný, že si niekto, komu možno dôverovať. Ak majú rodičia ešte nejaké pochybnosti, azda by si mohol navrhnúť rozumný ústupok.

A ak ti dajú na niečo súhlas? Potom ‚nech tvoje Áno znamená Áno‘ a buď doma včas! (Matúš 5:37) Je pravda, že aj najlepšie plány sa môžu zmariť. (Porovnaj Jakub 4:13, 14.) Môže nastať neočakávaná situácia alebo náhla zmena v plánoch. Keď k tomu dôjde, ak môžeš, zatelefonuj domov a informuj rodičov o tom, čo sa deje. „Pokiaľ moja matka vie, kde som a že som na ceste domov, je spokojná,“ hovorí jedno dospievajúce dievča.

Získať si dobrú povesť je ďalším dôležitým krokom. Príslovia 20:11 hovoria: „Už podľa jeho spôsobov sa na chlapcovi pozná, či je jeho konanie čisté a priame.“ Ak budeš príkladom v poslušnosti a čestnom správaní, tvoji rodičia azda zostanú pokojní, ak sa raz vrátiš trochu neskôr. A hoci mal Ježiš vďaka dokonalému správaniu dobrú povesť, jeho rodičia boli ‚v úzkosti‘, keď ho nemohli nájsť. (Lukáš 2:48) Nebuď teda prekvapený, ak budú tvoji rodičia rozrušení. Tak rozrušení, že ti spočiatku ani nedovolia vysvetliť, prečo si sa oneskoril.

Príslovia 29:11 hovoria: „Hlupák vypúšťa celého svojho ducha, ale ten, kto je múdry, ho udržuje pokojného až do konca.“ Nechaj, nech sa preženie búrka ich hnevu. Keď sa situácia trocha upokojí, predlož vysvetlenie. Ale ‚povedz pravdu‘. (Efezanom 4:25) Nevymýšľaj si nepravdepodobné výhovorky; tak by si iba dokázal, že ti nemožno dôverovať. Ak si nepozorný alebo zábudlivý, úprimne sa ospravedlň a prejav ochotu prijať trest. Rodičia azda nebudú považovať za potrebné ďalej sa vecou zaoberať. No ak áno, možno budú považovať za vhodné ďalšie obmedzenia, a ty si jednoducho budeš musieť znovu získať ich dôveru.

Obmedzovanie vychádzok ti nemusí vyhovovať, no sotva je krutým či mimoriadnym trestom. Vyrovnaj sa s tým. Ak budeš s rodičmi spolupracovať a vyhneš sa vzdorovitosti, môžu sa rozhodnúť, že budú menej prísni a poskytnú ti viac voľnosti.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 23]

Ak rodičom odporuješ, výsledkom sú ďalšie obmedzenia