Africký dromedár — univerzálny dopravný prostriedok
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Čade
KEĎ človek prvýkrát uvidí ťavu, ako kráča pohupujúc sa na vysokých nohách, s nosom hore a hrbom, ktorý sa kolíše zo strany na stranu, skutočne užasne. Niektorí majú dokonca dojem, že ťava je vytvorená z častí, ktoré k sebe nepatria, ktoré zvýšili po stvorení ostatných zvierat!
Prečo ten čudný hrb, dlhý krk, neprimerane vysoké nohy a veľké okrúhle laby, nehovoriac už o dlhých, vytočených mihalniciach? Nech už ťava vyzerá akokoľvek neohrabane, ľudia si ju celé stáročia veľmi cenia.
Užitočné stvorenie vtedy...
Zdá sa, že už za čias Abraháma sa vo veľkom používali dromedáre čiže ťavy jednohrbé. Niekoľko ich získal aj Abrahám počas svojho pobytu v Egypte. (1. Mojžišova 12:16) Je celkom možné, že aj svoju známu cestu z chaldejského Uru do krajiny Kanaan absolvoval na chrbte ťavy.
Aj Jób vlastnil ťavy. Mal stádo asi 3 000 tiav, čo prispievalo k tomu, že bol považovaný za najbohatšieho človeka v krajine, kde žil. (Jób 1:3) Ťavy si teda človek cení v Egypte aj inde už najmenej 4 000 rokov.
Do ostatných častí severnej Afriky sa ťavy dostali v druhom storočí nášho letopočtu. To umožnilo vlastníkom tiav začať nomádsky spôsob života na Sahare, čo by bolo bez tiav nemožné.
Nakoniec si títo nomádi vytvorili cez púšť určité trasy a začali obchodovať s otrokmi. Otrokov získavali v subsaharskej Afrike a nechali ich pracovať na osamelých oázach, z ktorých nikdy nemohli sami uniknúť.
Dlhé karavány tiav dopravovali cez púšť soľ na miesta, kde bol tento tovar vzácny, a preto veľmi žiadaný. Hoci ťavy už svoju úlohu pri obchodovaní s otrokmi dohrali a ich význam pri obchodovaní so soľou značne poklesol, ešte ani zďaleka nie sú zastaraným dopravným prostriedkom.
... a dnes
V Afrike sú dnes karavány tiav v saharskej oblasti Sahel bežné — je to spôsob dopravy, ktorý sa od čias Abraháma nezmenil. Kmene nomádov sú do veľkej miery závislé od tiav, stále tak životne dôležitých pre ich spôsob života, ako počas predchádzajúcich tisícročí.
Pre nomádov je doprava prvoradou potrebou — doprava osôb, vody, zásob potravín a všetkého, čo potrebujú pre domácnosť. Svoje ťavy tiež doja a starostlivo odkladajú aj všetku srsť a vyrábajú z nej odevy, prikrývky a stany. Spracúvajú aj kožu, a mäso jedia.
Karavány prejdú denne asi 40 kilometrov. Ale v prípade nutnosti niektoré ťavy dokážu prejsť až 160 kilometrov za deň. To je dôležitý fakt, pretože zdroje vody môžu byť vzdialené mnoho kilometrov.
Ich použitie nie je obmedzené iba na odľahlé oblasti púšte. Ťavu možno tiež bežne vidieť a jej mručanie, stenanie a vrčanie možno bežne počuť na mnohých trhoch tu v Saheli. Ťavy sa používajú na nosenie ľudí a tovaru z vidieka na trh a unesú náklad 200 kilogramov i viac.
Chovanie tiav na mäso sa podporuje ako praktická alternatíva dobytka, pretože dobytok sa chová oveľa ťažšie pre stále sa rozširujúcu púšť. V roku 1990 sa skonzumovalo v N’Djamene, hlavnom meste Čadu, asi 1 300 tiav a neznáme množstvo vo vidieckych oblastiach. Nejeden neskúsený západniar bol prekvapený, keď sa dozvedel, že lacné „hovädzie“, ktoré videl na trhoch, bolo vlastne ťavie mäso.
V tom istom meste nie je nezvyčajné stretnúť na uliciach jedno alebo viac zvierat, naložených veľkými vrecami zrna, s pohoničom. Pohonič dopravuje možno nejakú dodávku do domu alebo jednoducho hľadá zákazníkov.
V niektorých dedinách v suchých oblastiach na vidieku používajú ťavy na čerpanie vody z veľmi hlbokých studní. Veľké vedro alebo kožené vrece sa upevní na koniec dlhého povrazu a spustí sa do studne. Druhý koniec povrazu sa natiahne cez kladku asi meter nad otvorom studne a potom sa priviaže na ťavu. Chlapec sediaci na chrbte ťavy dáva povely na ťahanie a vedro so vzácnou tekutinou sa vynorí a vytiahne zo studne.
Zvyšné časti?
Krátka štúdia vzhľadu ťavy ukazuje, že jednotlivé časti boli zrejme vytvorené tak, aby jej umožnili prispôsobiť sa horúcemu, suchému podnebiu. Tieto časti nie sú iba náhodnými javmi prírody. Dávajú ťave očividnú výhodu v tejto časti sveta, kde je život ťažký.
Prečo má taký dlhý krk? Pre ťavu je to podobne výhodné ako dlhý krk pre žirafu — umožňuje jej kŕmiť sa listami zo stromov. Podobne ako žirafa, často sa živí tŕnitými konárikmi stromov, ako sú akácie, ktoré sú v Saheli bežné. Väčšinu roka tu neprší, preto je na zemi často málo vegetácie; stromy prežívajú, lebo majú hlboké korene, a pre ťavy sú ľahko dostupnou potravou.
Prečo má také dlhé nohy a čudné laby? Dlhé nohy majú pre ťavu nielen výhodu pri získavaní potravy, ale umožňujú jej tiež zvyšovať rýchlosť. Z určitého odstupu sa zdá, akoby si ťava pomaly, pohodlne vykračovala, no ak chce s ňou chodec držať krok, čoskoro si uvedomí, že ťava robí dlhé kroky.
Veľké, okrúhle laby sú celkom mäkké, a keď ťava došliapne, zdá sa, akoby sa rozťahovali. To jej umožňuje bez námahy chodiť po piesku. Malé, tvrdé kopytá kravy alebo koňa sa zvyčajne do piesku zaboria, avšak nohy ťavy zostávajú na povrchu. Spodná časť laby je od narodenia pokrytá hrubou mozoľnatou poduškou, a tá chráni nohu pred horúcim pieskom púšte.
Ťavám sa však ťažko kráča v blate; preto počas obdobia dažďov sa z južného Sahelu vytratia. Majitelia ich odvedú do púšte, aby sa nepošmykli a nezlomili si nohy alebo sa nejako inak nezranili.
A čo charakteristický hrb? Niekto vám azda povie, že ťava si v ňom zadržiava vodu, ale v skutočnosti pozostáva z tuku a je zásobou potravy. Podvyživená ťava má často malý hrb, ktorý niekedy visí dole alebo sa kláti zo strany na stranu, no po niekoľkých týždňoch dobrého kŕmenia sa hrb opäť zväčší.
Navyše, ťava dvojhrbá, ktorá je lepšie prispôsobená pre život v chladnejších púšťach strednej Ázie, sa celkom ľahko kríži s ťavou jednohrbou. To znamená, že tieto dve plemená sú jednoducho variáciami toho istého „druhu“. — 1. Mojžišova 1:24; pozri aj Prebuďte sa! z 8. decembra 1988, str. 25, angl.
A načo má tie dlhé, vytočené riasy? Oveľa skôr ako móda vynašla dlhé, falošné riasy, ťavy mali skutočné, a nie iba pre krásu. Chránia im oči pred poletujúcim pieskom, a tak ťave umožňujú pokračovať v ceste aj vtedy, keď by boli iné zvieratá oslepené a museli by zastať. Okrem toho má ťava dlhé, uzatvárateľné nozdry, ktoré zachytia piesok pri vdychu a obmedzujú stratu vody tým, že pri výdychu zadržiavajú vlhkosť.
Tieto i ďalšie vlastnosti dávajú ťave dobre známu schopnosť kráčať niekoľko dní bez vody. Bez ťažkostí môže prežiť stratu vody až do tretiny hmotnosti svojho tela. No keď pije, pripravte sa. Ťavy sú známe tým, že vypijú až 135 litrov vody za desať minút, aby si nahradili vodu, ktorú stratili. Preto sa Rebeka podujala vykonať poriadnu prácu, keď sa ponúkla, že napojí desať tiav! — 1. Mojžišova 24:10, 19.
Hoci sa to zdá ľuďom, ktorí nie sú privyknutí na ťavy, nezvyčajné, ťava nie je žiaden nepodarok ani dodatočný nápad stvorenia. Nie je žiadnou čudnou zmesou zvyšných častí, ktoré by iné zvieratá nemohli použiť. Nie je azda taká elegantná ako kôň alebo pestrá ako páv, no obyvatelia severnej Afriky si ťavu veľmi cenia ako požehnanie od Boha, ako dôkaz existencie inteligentného Stvoriteľa. — Zjavenie 4:11.
[Obrázky na strane 23]
S dlhým krkom, hrbom na chrbte, zvláštnymi labami a dlhými riasami je ťava dobre vybavená pre život v púšti