Austrálski domorodci — jedinečný ľud

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii

AUSTRÁLIU s jej pozoruhodným vačkovcom kengurou a s rozkošnou koalou, ktorá sa cíti ako doma usadená vysoko na eukalyptových stromoch, ktorých je tu množstvo, možno opísať ako jedinečnú. No pôvodní obyvatelia, známi ako austrálski domorodci, sú ešte pozoruhodnejší ako sama krajina.

Keď sem koncom 18. storočia prišli prví európski usadlíci, odhadoval sa počet domorodých obyvateľov asi na 300 000 osôb. O dvesto rokov neskôr sa pri sčítaní ľudu v roku 1991 ukázalo, že z celkového počtu austrálskeho obyvateľstva dosahujúceho takmer 17 miliónov je pôvodných domorodcov menej než 230 000.

Kto sú títo pôvodní obyvatelia Austrálie? Odkiaľ prišli? Prečo ich možno označiť za jedinečných? A z akej nádeje do budúcnosti sa mnohí z nich dnes tešia?

Prví obyvatelia Austrálie

Väčšina antropológov sa zhoduje v tom, že austrálski domorodci prišli z Ázie. Posledný úsek svojej cesty z juhovýchodnej Ázie prekonali pravdepodobne na pltiach alebo na člnoch a pristáli na severnom pobreží Austrálie. „Neboli typickými kočovníkmi,“ píše Malcolm D. Prentis v knihe A Study in Black and White (Čierno-biela štúdia), „ale skôr polokočovníkmi: to znamená, že mali rôzne dočasné táboriská v rámci svojho známeho teritória.“

Títo domorodci boli pozoruhodnými ochranármi prírody, ktorí sa dobre starali o životné prostredie. Jedna domorodá žena povedala: „Obrábali sme svoju pôdu inak ako bieli muži. Snažili sme sa žiť s pôdou; a zdá sa, že oni ju zneužívajú. Učili ma chrániť, nikdy nie ničiť.“

Prentis v súlade s tým napísal: „Blahobyt flóry, fauny a skupiny domorodcov úzko súvisel: prosperita jedného znamenala prosperitu ostatných. Bolo to praktické: napríklad prosperujúce stáda kengúr znamenali pre domorodcov lepšie zásoby potravy, ale nadmerné zabíjanie kengúr v konečnom dôsledku nebolo pre domorodcov dobré.“

Domorodci vynikali aj inak. Jazykovedec R. M. W. Dixon napísal v knihe The Languages of Australia (Jazyky Austrálie) toto: „Pokiaľ ide o organizáciu spoločnosti, sú to práve Európania, ktorí sa v porovnaní s austrálskymi domorodcami javia primitívni; všetky austrálske kmene mali premyslené a úplne zrozumiteľné príbuzenské usporiadanie s presnými pravidlami týkajúcimi sa možností uzatvoriť manželstvo a s presným vymedzením činnosti pre každý druh spoločenskej príležitosti.“

Hudba a lov

Domorodci majú jedinečný hudobný nástroj, zvaný didgeridoo. Toto slovo doslovne znamená „basová píšťala“, čo dobre vystihuje zvuk, ktorý vydáva. Didgeridoo nehrá melódiu, ale vydáva istý druh basového tónu a rytmus určený pre slávnostné zhromaždenia a nočné tance známe ako corroborees. Tento nástroj zvyčajne slúži ako monotónny sprievod pre speváka s klopkajúcimi paličkami.

Didgeridoo sa zhotovuje zo starostlivo vybraných dutých vetiev. Najobľúbenejšia dĺžka je asi meter až 1,5 metra, ale niektoré nástroje sú dlhé až 4,5 metra. Jeden koniec nástroja obyčajne spočíva na zemi a sediaci hráč fúka cez druhý koniec, ktorý si oboma rukami pridržiava pri ústach.

Keďže hlboký, rezonujúci zvuk nástroja má znieť nepretržite, hráč musí stále fúkať do nátrubku a súčasne sa musí nadychovať nosom bez toho, aby sa zvuk prerušil. Podobá sa to obratnosti hudobníka, ktorý hrá na tube. Medzi hráčmi na dychových nástrojoch je tento spôsob hry známy ako komplementárny čiže nepretržitý dych, čo veru nie je jednoduché zvládnuť.

Pri love domorodci dobre využívajú ďalšiu jedinečnú vec — bumerang. Bol vyvinutý ako nástroj na lov a ako bojová zbraň domorodcov. Dnes je to však pre mnohých turistov ďalší veľmi známy symbol Austrálie. Najznámejšie bumerangy sú vyrezávané zbrane, ktoré sa vracajú k tomu, kto ich hádže, ak ich hádže správne. Existujú však aj rôzne druhy, ktoré sa nevracajú. Tie sú známe skôr ako kylies čiže palice na zabíjanie.

Domorodé umenie

Na začiatku treba povedať, že domorodá kultúra nemá nijakú písomnú formu dorozumievania. Kevin Gilbert, domorodý básnik a umelec, napísal: ‚Umenie bolo pre domorodcov najúčinnejším jazykom komunikácie, ktorému všade dobre rozumeli.‘ Povedal: „Umením sa komunikuje účinnejšie a má viac významov než písané slovo.“

Preto vizuálna komunikácia a komunikácia prostredníctvom interpretačného umenia sa stali vnútorne spätými so spôsobom života domorodcov. To znamená, že ich umenie slúžilo dvojakému účelu: Poskytovalo prostriedky na posilnenie slovnej komunikácie a slúžilo aj ako pomôcka pamäti pri spomínaní na príbehy z dejín kmeňa a na tradičné náboženské deje.

Keďže domorodci nemali plátno, papier a podobné veci, maľovali na skaly, na steny jaskýň a na kôru. V celom ich umení vynikajú farby súvisiace so zemou. Domorodci používali farby, ktoré prevažovali v oblasti, kde boli maľby vytvorené. Farby vyrábali z pôdnych materiálov.

Azda najneobyčajnejšou charakteristickou črtou ich umenia je to, že takmer všetky maľby pozostávajú z bodiek a čiar. Dokonca i pozadie, ktoré sa na prvý pohľad môže zdať jednofarebné, pri bližšom skúmaní odhalí zložitý vzor bodiek rôznych farieb.

Publikácia s názvom Marketing Aboriginal Art in the 1990s (Trh domorodého umenia v deväťdesiatych rokoch) hovorí, že v osemdesiatych rokoch „urobilo domorodé umenie prudký skok od ‚etnografického umenia‘ ku ‚komerčnému výtvarnému umeniu‘“. Iní hovoria o dopyte po tomto akrylovom bodkovom štýle maľby a s nadšením súhlasia s jeho stúpajúcou popularitou.

Jazyky austrálskych domorodcov

Bieli Austrálčania majú vo všeobecnosti nesprávnu predstavu o domorodých jazykoch. Napríklad niektorí si myslia, že existoval len jeden domorodý jazyk, ktorý bol veľmi primitívny a pozostával iba z niekoľkých zastenaní a zachrochtaní. No to ani zďaleka nie je pravda!

V skutočnosti v jednom období existovalo 200 až 250 domorodých jazykov. Vyše polovice z nich však zaniklo. Dnes je iba 50 takých jazykov, ktorými hovoria skupiny domorodcov, v ktorých je 100 alebo viac ľudí. A počet domorodých jazykov, ktorými hovorí 500 či viac osôb, je teraz menší než 20.

Jazyk, ktorým domorodci rozprávajú, nie je primitívny, naopak, po gramatickej stránke je veľmi rozvinutý. Profesor Dixon napísal v knihe The Languages of Australia: „Medzi asi 5000 jazykmi, ktorými sa dnes vo svete hovorí, neexistuje jazyk, ktorý by mohol byť označený ako ‚primitívny‘. Každý známy jazyk má zložitú štruktúru, takže opis hlavných prvkov jeho gramatiky by zabral niekoľko sto strán; každý jazyk má vo svojej slovnej zásobe tisíce slov, ktoré sa denne používajú.“

Barry J. Blake napísal o domorodých jazykoch podobne: „Sú vysoko rozvinutými prostriedkami komunikácie, každý je práve taký primeraný na opísanie zážitkov domorodca, ako je primeraná angličtina či francúzština na opísanie zážitkov Európana.“ Domorodý novinár Galarrwuy Yunupingu podporil tento záver vyhlásením: „Iba veľmi málo belochov sa pokúsilo naučiť sa náš jazyk a angličtina nedokáže opísať náš vzťah ku krajine našich predkov.“

V 19. storočí boli preložené časti Biblie do dvoch jazykov austrálskych domorodcov. Evanjelium Lukáša bolo preložené do jazyka awabakal a časti 1. a 2. knihy Mojžišovej a evanjelium Matúša boli preložené do jazyka narrinyeri. Je zaujímavé, že tieto preklady uvádzajú meno Všemohúceho Boha ako „Yehóa“ a „Jehovah“, s obmenami podľa toho, ako si to vyžaduje skladba jazyka.

Dnes sa kladie veľký dôraz na oživenie jazykov austrálskych domorodcov a na to, aby sa medzi nedomorodými obyvateľmi Austrálie vo väčšej miere vytvorilo povedomie hodnoty, bohatstva a krásy týchto jazykov. Mnohí sa preto tešia z informácie, že austrálsky minister pre záležitosti pôvodných domorodcov schválil vydanie slovníkov 40 domorodých jazykov. Nebudú obsahovať iba jazyky, ktorými sa hovorí v súčasnosti, ale aj mnohé, ktorými sa už nehovorí a treba o nich robiť výskum v archívoch a iných historických prameňoch.

Odozva na úžasnú nádej

Keď koncom 18. storočia prišli do Austrálie belosi, takmer úplne vyhladili domorodé obyvateľstvo. Dnes však existuje niekoľko vidieckych miest, v ktorých veľkú časť obyvateľstva tvoria pôvodní domorodci, a existuje aj niekoľko osád, v ktorých sú iba pôvodní domorodí obyvatelia, hlavne vo vnútrozemí. Život týchto ľudí je často smutný. „Nepatríme už do minulosti,“ napísala jedna domorodá žena, „ale ani v súčasnosti nemáme uspokojivé miesto.“ Dodala: „Mnohí z nás majú svoju nádej zameranú na budúcnosť.“

Dôvodom toho je skutočnosť, že mnohí pôvodní obyvatelia Austrálie sa teraz tešia, keď si čítajú v Biblii — azda vo svojom vlastnom jazyku — že zlo už čoskoro nebude a že zem bude daná ľuďom, ktorí sa budú o ňu dobre starať. (Žalm 37:9–11, 29–34; Príslovia 2:21, 22) Uskutoční to Božie Kráľovstvo. Toto Kráľovstvo, o ktoré nás učil modliť sa Ježiš Kristus, je skutočná nebeská vláda. (Matúš 6:9, 10) Mnohí domorodí muži a ženy teraz usilovne rozprávajú ďalším o veľkých požehnaniach, ktoré Božie Kráľovstvo prinesie ľudstvu. — Zjavenie 21:3, 4.

Jedna domorodá žena povedala o svojich austrálskych spoluobčanoch: „Rozpoznávajú, že názory, ktoré bežne majú bieli, domorodci i väčšina ľudí na zemi, sú mylné. Sú to názory, že Austrália právom patrí domorodcom, pretože ju objavili, alebo že patrí bielym, pretože ju dobyli. Obidva tieto názory sú nesprávne. Podľa práva patrí Jehovovi, ktorý ju stvoril.“ — Zjavenie 4:11.

Skutočne, nášmu Stvoriteľovi, Jehovovi Bohu, patrí Austrália i celý zvyšok zeme. A splní sa modlitba, ktorú učil Ježiš — Božie Kráľovstvo príde a celá zem sa zmení na celosvetový raj obývaný ľuďmi všetkých rás a národností, ktorí milujú pravého Boha a slúžia mu.

[Obrázok na strane 17]

Didgeridoo je jedinečný hudobný nástroj austrálskych domorodcov

[Obrázok na strane 17]

Výstava domorodého umenia

[Prameň ilustrácie]

S láskavým dovolením Australian Overseas Information Service

[Obrázok na strane 18]

Mnohí domorodci sa teraz delia o dobré posolstvo o Božom Kráľovstve s inými