Praví kresťania a vojna

JEŽIŠ povedal svojim učeníkom: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali, tak ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ (Ján 13:34) Môžu si praví kresťania vzájomne prejavovať takúto lásku a zároveň mať účasť vo vojne a zabíjať jeden druhého?

Zamyslite sa aj nad otázkou, ktorú položil apoštol Pavol: „Je Kristus rozdelený?“ (1. Korinťanom 1:13, Preklad Svätého písma podľa Novej vulgáty) Spýtajte sa sami seba: ‚Mohlo by existovať nejaké väčšie rozdelenie než to, ktoré má za následok vzájomné zabíjanie medzi členmi toho istého náboženstva?‘

Naozaj, nemali by sme byť prekvapení, keď sa dozvedáme, že raní kresťania sa nezúčastňovali na vojne. Známa Hastingsova Encyclopædia of Religion and Ethics uviedla: „V ranej Cirkvi bol všeobecne prijímaný názor, že vojna je organizované zlo, s ktorým Cirkev a nasledovníci Krista nemôžu mať nič spoločné.“

Raní kresťania žili podľa Ježišovho príkazu, aby milovali jeden druhého. Nemecký teológ Peter Meinhold vysvetľoval: „Zatiaľ čo Nový Zákon mlčí, pokiaľ ide o otázku, či kresťania smú alebo nesmú byť vojakmi, a či vojaci musia vystúpiť z armády, keď sa stanú kresťanmi, staroveká cirkev v tejto spornej otázke zaujala postoj. Byť kresťanom a zároveň vojakom sa považovalo za nezlučiteľné.“ Zaujíma dnes niekto taký postoj, aký zaujímala „staroveká cirkev“?

Sú tu dnes dajakí praví kresťania?

Encyclopedia Canadiana hovorí: „Dielo Jehovových svedkov je oživením a opätovným zavedením prvotného kresťanstva, ktoré praktizoval Ježiš a jeho učeníci počas prvého a druhého storočia nášho letopočtu... Všetci sú bratmi.“

Čo to znamená v praxi? „Jehovovi svedkovia si v čase vojny zachovávajú prísnu neutralitu,“ uvádza Australian Encyclopædia. Zatiaľ čo sa ako jednotlivci môžu rozhodnúť pre tento postoj, nezasahujú do záležitostí vlády, pod ktorou žijú. Preto Jehovovi svedkovia nepodporovali Hitlerovu vojnu, a tak nikto z nich nebol počas Norimberského procesu súdne stíhaný ako vojnový zločinec.

Jedným Nemcom, ktorý bol uznaný za vinného a popravený, bol Alfred Rosenberg, šéf ministerstva zahraničných vecí nacistickej strany. Keď Rosenberg pri svojom procese obhajoval nacistický postup posielať Jehovových svedkov do koncentračných táborov, vypovedal: „Istý americký kaplán mi v cele veľmi láskavo dal jedny cirkevné noviny z Columbusu [Ohio]. Vyvodil som z nich záver, že aj Spojené štáty počas vojny zatýkali Jehovových svedkov a že až do decembra 1945 bolo 11 000 z nich ešte stále v táboroch.“ Naozaj, Jehovovi svedkovia boli prísne neutrálni a v politických sporoch sa nestavali na žiadnu stranu. Nepreliali nijakú krv, a to ani v druhej svetovej vojne, ani v žiadnej inej vojne.

V Maďarsku istý pisateľ napísal v časopise Ring zo 4. novembra 1992 o Jehovových svedkoch toto: „Zvolili by si radšej zomrieť, než niekoho zabiť. Preto som si istý, že keby na zemi žili iba Jehovovi svedkovia, už nikde by nevypukla vojna.“ Reo M. Christenson, profesor politických vied, rozoberal v časopise The Christian Century otázku, či by sa pravý kresťan mohol zúčastniť vojny, a dospel k tomuto záveru:

„Naozaj si niekto dokáže predstaviť Ježiša, ako vrhá ručné granáty na svojich nepriateľov, ako strieľa z guľometu, manipuluje s plameňometom, zhadzuje nukleárne bomby, alebo ako odpaľuje interkontinentálne balistické strely, ktoré by zabíjali či mrzačili tisíce matiek a detí? Táto otázka je natoľko absurdná, že si sotva zasluhuje odpoveď. Ak by to Ježiš nemohol urobiť, a zostať pritom verný svojmu charakteru, ako to potom môžeme robiť my, a zostať pritom verní Ježišovi?“ To je otázka na zamyslenie.

A predsa náboženstvá sveta naďalej podporujú bojujúce strany. Katolíci pokračujú v zabíjaní katolíkov a ľudia iných náboženstiev zabíjajú buď príslušníkov svojej vlastnej viery, alebo členov iných cirkví. Riadiť sa učením Ježiša Krista si vyžaduje pevné presvedčenie a odvahu, ako ukazuje nasledujúci pravdivý príbeh.

[Obrázok na strane 7]

Naozaj si niekto dokáže predstaviť Ježiša, ako vo vojne strieľa z guľometu?

[Prameň ilustrácie]

U.S. National Archives photo