Mladí ľudia sa pýtajú...

Interrupcia — je to východisko?

„Keď boli výsledky môjho tehotenského testu pozitívne,“ spomína si Judy, „môj priateľ ihneď žiadal, aby som si dala urobiť interrupciu. Dokonca mi na to dal peniaze.“ Judy mala vtedy 17 rokov.a

KEĎ 15-ročná Marta zistila, že je tehotná, porozprávala sa s poradkyňou na klinike pre interrupcie. „Všetko mi vysvetlila,“ hovorí Marta. „Povedala mi, že si môžem dať prerušiť tehotenstvo alebo mi nájde agentúru pre adopciu detí, alebo, ak chcem, pôrodnicu.“

Len v Spojených štátoch otehotnie ročne vyše milióna dospievajúcich dievčat. Patrí sem aj istý počet dievčat, ktoré napriek kresťanskej výchove neposlúchli Boží príkaz, aby „sa zdržiavali smilstva“ čiže predmanželského sexu. (1. Tesaloničanom 4:3) Výsledkom tejto nemravnosti je veľa zbytočného utrpenia. Mnohé z týchto dievčat však oľutujú svoj spôsob správania a chcú sa napraviť. Ale zoči-voči desivej vyhliadke, že budú mať nemanželské dieťa, niektoré sa môžu pýtať, či by interrupcia nemohla byť jednoduchým riešením ich problému. Napokon, každý rok sa takmer pol milióna tehotných dievčat v Spojených štátoch rozhodne pre interrupciu. Mohlo by to skutočne byť najlepšie riešenie pri neželanom tehotenstve?

Prečo niektoré podstúpia interrupciu

Je pochopiteľné, že svoju úlohu môžu hrať aj určité mocné, dokonca protichodné city. Mladá žena má zaiste prirodzenú materinskú náklonnosť k dieťaťu, ktoré sa v nej vyvíja, ale môže mať aj oprávnené obavy a úzkostlivé starosti.

Napríklad osemnásťročná Vicky „chcela ísť na vysokú školu a azda aj získať titul“. Podľa jej predstavy by však dieťa prekážalo jej plánom. (Časopis ’Teen, marec 1992) Podobne usudzovala Marta: „Keby som sa stala matkou, musela by som zostať doma s dieťaťom a so školou by bol koniec. Na to som nebola pripravená.“ Podľa jednej štúdie sa 87 percent dospievajúcich dievčat, ktoré sa rozhodli pre potrat, obáva, že keby mali dieťa, ich život by sa zmenil dramatickým spôsobom, a na to nie sú pripravené.

Strach z finančných ťažkostí a obavy, že azda nebudú schopné zvládnuť zodpovednosti slobodnej matky, sú takisto bežnými dôvodmi, prečo sa mnohé rozhodnú pre interrupciu. Vicky sa vyjadrila takto: „Pochádzam z rodiny, kde sa rodičia rozviedli a moja matka sama vychovávala tri deti. Pozorovala som, ako zápasila... Vedela som si predstaviť samu seba, že skončím ako osamelý rodič, podobne ako moja matka.“

Aj nátlak iných, najmä nátlak priateľa, môže nútiť dievča k prerušeniu tehotenstva. Judy dal jej priateľ ultimátum: „Ak nepôjdeš na interrupciu, nechcem ťa už nikdy viac vidieť.“ Na Nancy vyvíjala nátlak matka, ako aj ďalší príbuzní.

Mocným vplyvom pôsobí aj populárny názor, že interrupcia v skutočnosti neznamená zabitie dieťaťa. Vicky hovorí: „Nepripustila som si myslieť na to ako na dieťa... Čítala som, že do piateho týždňa tehotenstva je zárodok menší než necht na malíčku. Ani by ste neverili, ako som lipla na tejto predstave. Hovorila som si, že keď je to také malé ako necht na malíčku, nie je to skutočné dieťa. Snažila som sa v mysli si to urobiť nereálnym, aby som dokázala podstúpiť interrupciu.“

Niektorí tiež tvrdia — prinajmenšom vo vyspelých krajinách —, že prerušenie tehotenstva je pre tehotné dospievajúce dievča bezpečné — údajne bezpečnejšie než pôrod. Po zvážení toho všetkého sa interrupcia môže zdať prijateľná. Avšak fakty ukazujú, že mnohé, čo sa rozhodli pre interrupciu, mali neskôr výčitky svedomia. Jedna žena hovorí: „Keď som mala 20 rokov, podstúpila som interrupciu. Teraz mám 34 a ešte stále je pre mňa ťažké vyrovnať sa s tým, čo som urobila. Ja som to dieťa chcela, ale môj priateľ nie. Ešte stále pociťujem citovú traumu; tá bolesť vás sprevádza až do konca života.“

Citové jazvy

Namiesto jednoduchého východiska môže interrupcia problémy zhoršiť. Prinajmenšom protirečí nášmu vnútornému citu pre to, čo je správne a čo nesprávne — svedomiu, ktoré Boh vložil do ľudí. (Rimanom 2:15) Okrem toho interrupcia vyžaduje, aby mladá žena zavrela dvere svojho nežného súcitu pred maličkým životom, ktorý sa v nej vyvíja. (Porovnaj 1. Jána 3:17.) Aké podkopávanie morálky!

Marta hovorí: „Až keď uplynulo niekoľko týždňov [po interrupcii], začala som pociťovať vinu a trochu som sa hanbila za to, čo som urobila.“ Situácia bola ešte ťažšia, keď prišiel február — mesiac, v ktorom by sa bolo narodilo dieťatko. Eliasa spomína: „Pred pätnástimi rokmi som bola na interrupcii. Potom som trpela ťažkou depresiou a musela som sa niekoľko ráz liečiť v nemocnici. Dokonca som chcela spáchať samovraždu.“

Je pravda, že nie všetky mladé ženy reagujú takto. Mnohé úprimne veria, že zárodok nie je ľudským životom. Ale čo o tom hovorí „zdroj života“, náš Stvoriteľ? (Žalm 36:9) Biblia objasňuje, že pre Jehovu Boha je nenarodené dieťa vyvíjajúce sa v maternici oveľa viac než iba zárodočným tkanivom. Boh inšpiroval kráľa Dávida, aby napísal: „Tvoje oči videli i môj zárodok a v tvojej knihe boli zapísané všetky jeho časti.“ (Žalm 139:16) A tak Stvoriteľ považuje aj zárodok za samostatnú osobu, za živého človeka. Preto vyhlásil, že keď človek ublíži nenarodenému dieťaťu, bude volaný na zodpovednosť. (2. Mojžišova 21:22, 23) Áno, z hľadiska Boha je zabitie nenarodeného dieťaťa odňatím ľudského života. Dievča, ktoré sa chce páčiť Bohu, preto nemôže považovať interrupciu za prijateľné riešenie — bez ohľadu na to, akému tlaku je vystavené.b

Nájdi si podporu

Judy, ktorú sme spomenuli v úvode, sa nerozhodla pre interrupciu. Hovorí: „Moja staršia sestra to zistila a hneď od začiatku ma podporovala, najmä citovo. Povedala dokonca, že ma bude podporovať aj naďalej, keď sa dieťa narodí. Práve to som potrebovala počuť, aby som urobila, čo som cítila v hĺbke svojho srdca. Pokračovala som vo svojich plánoch a dieťa sa narodilo.“ To bolo pred deviatimi rokmi. Keď sa Judy pozerá na svojho osemročného syna, hovorí: „Keby som bola podstúpila interrupciu, bola by to najväčšia chyba, akú by som v živote urobila.“

Mladá žena Natisa spomína podobne: „Pred piatimi rokmi som sedela na klinike pre interrupcie a čakala na poradie. Namiesto toho, aby som vyčkala na poradie, rozmyslela som si to a z kliniky som odišla. Teraz mám krásneho štvorročného syna, ďalšie dieťa je na ceste a som vydatá za láskavého otca.“

Keď sa dievča musí vyrovnať s tehotenstvom mimo manželského zväzku, nemalo by sa rozhodovať unáhlene. Aj keď môže situácia vyzerať zle, nie je všetko stratené. Ale určite potrebuje podporu a skúsené vedenie. Keď sa hneď zverí rodičom, to je najlepší začiatok, najmä keď sú kresťania. (Príslovia 23:26) Pravda, spočiatku sa nepochybne budú cítiť zranení a nahnevaní. Napokon však budú pravdepodobne pohnutí k tomu, aby dievčaťu pomohli. Môžu mu napríklad zabezpečiť starostlivosť pred pôrodom. Môžu mu pomôcť aj využiť výhody nejakého sociálneho zabezpečenia, ktoré by prichádzalo do úvahy. A čo je najdôležitejšie, môžu ho povzbudiť, aby prijalo potrebnú duchovnú pomoc od starších zboru. — Jakub 5:14, 15.

Niektoré nevydaté matky sa rozhodli vzdať sa dieťaťa a dať ho adoptovať, pretože sa domnievali, že mu nemôžu poskytnúť to najlepšie. Hoci adopcia je určite lepšia než ukončenie života dieťaťa, Boh považuje rodiča za zodpovedného ‚starať sa o svojich vlastných‘. (1. Timotejovi 5:8) Osamelý rodič možno nie je schopný poskytovať dieťaťu po materiálnej stránke to najlepšie, ale môže mu dávať niečo oveľa dôležitejšie — lásku. (Príslovia 15:17) Vo väčšine prípadov by teda bolo lepšie, keby nevydatá matka vychovávala dieťa sama.

A ako je to s úlohou výchovy dieťaťa — a s drastickou zmenou životného štýlu, ktorú bude nepochybne potrebné urobiť? Toto všetko sa azda bude zdať zdrvujúce. Biblia však poskytuje praktické rady, ktoré môžu pomôcť zvládnuť tieto nároky. Kajúcne nevydaté matky môžu mať úžitok aj z duchovnej pomoci pevne založenej na Božom Slove. Áno, s láskavou podporou a správnym vedením môže dievča svoju situáciu zvládnuť najlepšie, ako sa dá.c Interrupcia jednoducho nie je východiskom!

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 26]

Chlapec sa často snaží donútiť dievča k interrupcii