Leopard — utiahnutá šelma
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KENI
SLNKO zapadalo. Deň sme strávili pozorovaním a fotografovaním prekrásnej divej zveri v kenskej prírodnej rezervácii Masai Mara. No kým sme sa v stanovom tábore uložili na odpočinok, mali sme zažiť ešte jedno vzrušujúce divadlo. Pripravovala sa scéna — jeden z pracovníkov stanového tábora prešiel cez povrazový most ponad rieku Talek s kozím stehnom prehodeným cez plece. Mäso priviazal vysoko na rozdvojenú vetvu akácie.
Keď sa farby krátkeho tropického súmraku nebadane stratili v tme, veľký leopardí samec sa nečujne vyšplhal na strom a začal mäso ťahať a trhať na kusy. Osvetľovali ho kužele svetla z terasy, odkiaľ sme ho pozorovali. Keď sme leoparda s rešpektom a údivom pozorovali, nevšímal si nás, pretože bol zaujatý jedlom, na ktorom si pochutnával. Neskôr nám povedali, že návšteva stromu s návnadou je jeho pravidelným nočným zvykom, ktorý zachováva už šesť rokov. Takže nasledujúcu noc sme sa mohli tešiť na reprízu.
Skutočne sme mohli pochopiť, prečo leoparda opisujú ako „najdokonalejšiu z veľkých mačkovitých šeliem, nádherného vzhľadu a ladných pohybov“. Váži 60 kilogramov alebo viac a patrí medzi zvieratá s najmocnejšími svalmi; v kohútiku meria priemerne viac ako 60 centimetrov a od nosa po špičku chvosta meria 2 metre. Keď pozorujeme jeho charakteristické čierne škvrny usporiadané v ružiciach na hnedožltej kožušine, pripomenie nám to otázku, ktorú raz položil prorok Jeremiáš: „Či môže Kúšita zmeniť svoju kožu alebo leopard svoje škvrny?“ — Jeremiáš 13:23.
Zvlášť nápadné sú jeho svietiace zelené oči. Sú vybavené špeciálnou vrstvou buniek zvanou tapetum, ktorá umožňuje pozoruhodné nočné videnie. Leopard vidí už pri šesťnásobne menšej intenzite svetla, než akú potrebujú ľudské oči. Táto vrstva buniek, ktorá odráža svetlo späť cez sietnicu, vytvára svietiaci efekt, ktorý vidíme, keď v noci na jeho oči dopadne svetelný lúč.
Keby ste pozorovali odpočívajúceho leoparda počas dňa, všimli by ste si, že dýcha tak prudko, ako keby bol na pokraji vyčerpania. Avšak jeho rýchle dýchanie je súčasťou účinného chladiaceho systému. Tým, že dýcha 150-krát za minútu, z jeho jazyka, tlamy a nosných priechodov sa môže odparovať vlhkosť.
Leopardy sú najprispôsobivejšie z veľkých mačkovitých šeliem a môžeme ich nájsť na púštiach i v lesoch, vysoko v horách aj v oblastiach malej nadmorskej výšky a tiež v takých rozmanitých krajinách, ako je Čína, India a Keňa. Napriek ľudským zásahom do väčšiny leopardích lokalít vedci odhadujú, že iba v Afrike a Ázii sa ich vyskytuje takmer milión. No aj tak leopard počas stáročí unikal vážnemu vedeckému štúdiu. Zoberme si napríklad sinajského leoparda. Tento leopard bol dlho považovaný za vyhynutého, a to až dovtedy, kým ho opäť neobjavili v pustatine v Judei.
Samotárska šelma
Ako leopard uniká ľudskej pozornosti? Tým, že je predovšetkým nočným živočíchom — a okrem toho je neobyčajne opatrný a utiahnutý. V oblastiach, kde človek pre leoparda predstavuje hrozbu, je obozretne ticho. Iba keď je nahnevaný, výstražne vrčí a pokašliava ako lev. Za normálnych okolností sú zvuky, ktoré vydáva, oveľa menej zastrašujúce: je to ostrý, škrípavý zvuk — skoro ako zvuk pílky režúcej drevo. Podľa knihy Animals of East Africa od C. T. Astley Maberlyho to znie ako „grnt he! grnt he! grnt he! grnt he! — a obyčajne sa to končí ostrým povzdychom“. V súlade so svojou záľubou v tajnostkárstve leopard vydáva tiež rozmanité zvuky nízkej intenzity, z ktorých väčšinu ľudia nemôžu počuť.
Okrem toho, leopard na rozdiel od družného leva nie je spoločenskou šelmou. Hoci z času na čas môžeme vidieť páry, leopardy sú samotárskymi lovcami. Aby k neočakávaným alebo k nepriateľským stretnutiam nedochádzalo príliš často, leopardy si svoje osobné teritórium značkujú. Toto územie môže zaberať od 25 do 65 kilometrov štvorcových. Na označenie hraníc svojho domáceho teritória leopard rozstrekuje sekrét zo zvláštnych žliaz. Pachová značka môže ostatné leopardy informovať o pohlaví, veku, sexuálnom stave, a možno aj o identite „pána domáceho“.
Lov prebieha s opatrnosťou, ktorá je pre leoparda charakteristická. V biblických časoch bol známy tým, že ležal blízko miest a čakal, pripravený s bleskovou rýchlosťou skočiť na domáce zvieratá. (Jeremiáš 5:6; Hozeáš 13:7; Habakuk 1:8) Aby uchránil svoju korisť pred zdochlinožravcami, ako sú hyeny a šakaly, uskladňuje si väčšie úlovky v korune stromu vo výške 9 až 12 metrov nad zemou. Ale ako dokáže odvliecť zabitú antilopu alebo jedenapolmetrové mláďa žirafy do takých výšok? Je to tajomstvo, ktorého sa leopard len tak ľahko nevzdá. No trpezliví pozorovatelia tvrdia, že leopard to dosiahne číro svojou zvieracou silou. Leopardy si pochutnávajú na koristi najradšej v pokoji, telo lenivo prevesené cez vetvy stromu, a v úplnom súkromí, zamaskované konármi a lístím.
Keď leoparda neprovokujeme, je skôr plachý a utiahnutý a bude sa vyhýbať konfrontácii s človekom. A hoci niektoré leopardy stratili strach pred ľuďmi a stali sa ľudožrútmi, väčšina predstavuje pre ľudí len malú hrozbu. Ak je však leopard zranený alebo zahnaný do úzkych, nemá strach pred nijakým nepriateľom. „Nahnevaný leopard,“ píše Jonathan Scott v knihe The Leopard’s Tale (Príbeh o leopardovi), „je stelesnením zúrivosti... schopný skoncentrovať všetku svoju značne veľkú energiu do krátkeho, bleskového útoku.“
Leopardie matky
Neprekvapuje teda, že leopardy vychovávajú svoje mláďatá v relatívnom ústraní. Novonarodené mláďatá prvé dva mesiace života ukrývajú, často v jaskyni. Hoci otec sa na výchove mláďat nepodieľa, matka si s nimi vytvára tesné puto, a to kŕmením, čistením a zohrievaním. Časom môže matka svoj vrh, 2 až 3 mláďatá, presťahovať do nového domova. Ak sú príliš drobné, prenáša ich v tlame, a ak sú väčšie, jednoducho ich zavolá, aby ju nasledovali.
Leopardia matka sa okrem toho snaží chrániť svoje mláďatá pred zrakom takých nepriateľov, ako sú napríklad paviány. Ak však paviány jej mláďatá napadnú, zaútočí, pričom sa sama vystaví nebezpečenstvu, aby jej mláďatá mohli uniknúť do bezpečia. Riskuje aj vtedy, keď chce svoje mláďatá nakŕmiť. Toto obyčajne samotárske zviera prejde aj cez stádo trúbiacich slonov, aby svojmu hladnému potomstvu prinieslo mäso.
Je zaujímavé, že mladé leopardy určitý čas neprejavujú nezávislého ducha. Mláďatá sú odstavené, keď majú asi šesť mesiacov, ale svoju vlastnú korisť nezačnú zabíjať skôr, než majú jeden rok. Samce sa stanú samotárskymi dospelými, až keď majú asi dva a pol roka. Mladé samičky môžu bývať v teritóriu svojej matky, aj keď dospejú.
Leopard — konečne pokojné zviera?
Tieto prítulné mačičky však vyrastú na zabijakov. Preto sa môže zdať ťažké uveriť tomu, že by sa vôbec niekedy mohli splniť slová proroka Izaiáša: „Vlk bude skutočne bývať s baránkom a leopard si ľahne s kozľaťom.“ — Izaiáš 11:6.
Posledné pokusy domestikovať leopardy mali iba okrajový úspech. Sieuwke Bisletiová-van der Laanová a jej manžel vychovali na svojej africkej farme jeden vrh mláďat. Mláďatá sa tešili z „úplnej voľnosti“ a často ich kŕmili z ruky. Ale nikdy neboli skutočne skrotené. Sieuwke Bisletiová píše: „Keď raz leopard úplne dospeje, ide si svojou cestou. Lev vás bude vždy milovať a poslúchať; leopard vás vždy rozpozná, ale sám sa rozhodne, ako bude v danom okamihu reagovať.“
Napokon bolo zrejmé, že nechať odrastené mláďatá pohybovať sa voľne po farme môže byť nebezpečné. Preto bolo rozhodnuté, že ich vrátia do voľnej prírody. Pokazilo mladé leopardy to, že boli vychovávané medzi priateľskými ľuďmi? Ani najmenej. Za tri dni po ich vypustení uvideli samca, ako sedí vedľa vodárky bielopásej, ktorú zabil.
Avšak takýto obmedzený úspech v krotení leopardov neruší platnosť Izaiášovho inšpirovaného proroctva o mieri medzi leopardom a kozľaťom. Táto prekvapivá udalosť sa neuskutoční ľudským úsilím, ale božským zásahom. Božia vláda však vykoná viac ako iba to, že do živočíšnej ríše vnesie mier. „Zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi,“ predpovedal Izaiáš. (Izaiáš 11:1–9) Potom aj ľudia zanechajú živočíšne správanie, ktoré podnecuje vojnu a rozdelenie. V tom čase sa zmení aj postoj ľudstva k ríši zvierat. Žiadne zvieratá už nebudú obeťami bezohľadného zabíjania. Ani ich žiaden človek neolúpi o ich prirodzený domov a neohrozí ich existenciu, pretože Jehova ,privedie skazu na tých, ktorí kazia zem‘. — Zjavenie 11:18.