Pásový opar — ako sa vyrovnať s bolesťou
„Prudká bolesť za okom ma vyľakala,“ spomína si Ann. „Bála som sa, že sa mi tvorí mozgový nádor.“
„Keď som sa prebudila s takou nezvyčajnou bolesťou v boku, pomyslela som si, že to iste musí byť zápal slepého čreva,“ hovorí Jean.
„Aj predtým som mával vyrážky,“ rozpráva Dilip, „no čudoval som sa, prečo ma tieto tak veľmi bolia pod kožou.“
ČO JE vlastne pásový opar? Tento názov choroby zrejme pochádza zo starého anglického slova sengles (čo znamená „opasok“ alebo „pás“) odvodeného z latinského slova cingulum, ktoré znamená „opasok“. A tak názov choroby má určitú súvislosť s opaskom či pásom, ktorý sa používa ako odevný doplnok.
Lekárska veda ho pozná pod názvom herpes zoster (z gréckeho slova herpes, ktoré je odvodené zo slovesa herpo znamenajúce „plaziť sa“, a zoster, čo znamená „opasok“). V súlade so svojím názvom sa herpesvírus, ktorý vyvoláva pásový opar, kradmo plazí pozdĺž senzorických nervov a často poznačí trup svojou krivolakou stopou bolestivých vyrážok. Intenzívna bolesť zapáleného nervu môže byť často mučivá; odtiaľ názov „akútna bolesť“, ktorý používajú niektorí lekári.
Počiatočné príznaky pásového oparu, napríklad horúčka, zimnica a celková nevoľnosť, sa často podobajú chrípke alebo môžu byť mylne pokladané aj za príznaky srdcového záchvatu, mozgového nádoru alebo iného vážneho stavu. Malátnosť, štípanie pokožky a silný pocit pálenia či svrbenia prechádzajúci do intenzívnej, mučivej bolesti sú najčastejšími príznakmi, na ktoré sa postihnutí sťažujú.
Približne týždeň po nástupe príznakov sa pozdĺž siete senzorických nervov postihnutých vírusom objaví pás pálčivej červenej vyrážky, obyčajne nad pásom a iba na jednej strane tela. Typickými miestami sú hrudný kôš, dolná časť chrbta, hruď, krk, čelo alebo oči, podľa toho, ktorý nervový uzol je postihnutý. Vyrážky sa zakrátko zmenia na skupiny pľuzgierikov čiže vodnatých mechúrikov, ktoré klamlivo vyzerajú ako tie, čo sa objavia po dotyku škumpy jedovatej. Tie sa asi o desať dní zmenia na chrasty a začnú odpadávať, pričom v mnohých prípadoch zanechávajú po sebe jazvy a dlho doznievajúcu bolesť ako spomienku na stretnutie s pásovým oparom.
Príčiny, rozšírenie a prognóza
Ako dostane človek pásový opar? Je pravdepodobné, že pacient infikuje sám seba. Lekári výskumníci určili takmer s istotou, že herpesvírus (varicella zoster), ktorý zapríčiňuje pásový opar, je ten istý ako veľmi nákazlivý vírus spôsobujúci ovčie kiahne. To vysvetľuje, prečo môže človek s pásovým oparom nakaziť niekoho (obyčajne dieťa) ovčími kiahňami. Aby však niekto dostal opar, musel mať najprv ovčie kiahne.
Po prekonaní ovčích kiahní, obyčajne v ranom detstve, imunitný systém nezbaví telo úplne vírusu varicella zoster. Ten sa presunie do neprístupného nervového centra (výskumníci predpokladajú, že je to oblasť chrbtice alebo lebky) a tam zostáva nečinný dovtedy, kým nenastanú priaznivé okolnosti na opätovný úder, často po rokoch, keď je imunitný systém oslabený.
Hoci 10 až 20 percent všetkého obyvateľstva dostane niekedy pásový opar, najviac sú náchylní ľudia nad 50 rokov. Výskumníci odhadujú, že polovica z tých, ktorí dosiahnu vek 85 rokov, mala túto chorobu. Muži a ženy sú postihovaní približne rovnako. Choroba sa môže vrátiť, ale určitou útechou je vedomie, že asi len 2 až 4 percentá pacientov mávajú recidívu.
Príhodný čas pre pásový opar často nastáva po prekonaní vážnej choroby, neobyčajného stresu, dlhotrvajúcej únavy alebo po iných traumatických zážitkoch. Môže sa objaviť po chemoterapii, ožarovaní alebo inej liečbe, ktorá potláča alebo oslabuje imunitný systém. Tento druhý útok vírusu ovčích kiahní nespôsobí recidívu ovčích kiahní, ale pásový opar, ktorý má niektoré všeobecné charakteristické rysy ovčích kiahní. K týmto charakteristickým rysom patrí štádium vyrážok, pľuzgierikov a chrást, no pásový opar je nepochybne samostatnou chorobou.
Nakoľko vážnou chorobou je opar a ako dlho trvá? Hoci opar je veľmi bolestivý, choroba zriedkakedy ohrozuje život. Ale keď ju raz dostanete, pripravte sa na niekoľko týždňov ustavičnej bolesti, zatiaľ čo si telo vytvára obranné látky na zdolanie tejto zápalovej vírusovej infekcie. Trvanie choroby je rôzne, vo väčšine prípadov je to od sedem do desať dní, hoci to môže trvať až štyri týždne, kým sa pľuzgieriky zahoja. U pacientov s pásovým oparom nie je nezvyčajné, že ich niekoľko týždňov, niekedy aj mesiacov po zahojení pľuzgierikov sužujú bolesti nervov nazývané postherpetická neuralgia.
Keď sa infekcia rozšíri do oka, môže vážne postihnúť zrak a zapríčiniť slepotu. Teda keď je postihnutá oblasť tváre, odporúča sa okamžite navštíviť očného lekára. Včasnou liečbou možno často predísť vážnym očným komplikáciám.
Liečba
Čo možno urobiť v záujme účinnej liečby pásového oparu? Hoci od staroveku do dnešných čias boli vyskúšané mnohé lieky, pravdivou odpoveďou je to, že lekárska veda ešte neobjavila takú liečbu, ktorá by dokázala viac než iba trochu zmierňovať účinky a bolesť, kým choroba prirodzene nedoznie.
Nedávny výskum, pri ktorom pacienti užívali na liečbu rôznych infekcií herpesu antivírusové lieky, priniesol v liečbe oparu isté sľubné výsledky. Napríklad acyclovir, i keď nesporne nemá liečebné účinky, spomaľuje rozmnožovanie vírusu a u niektorých pacientov zmenšuje bolesť a skracuje obdobie liečby. Výskumníci hovoria, že najlepšie je začať s liečbou včas.
Pri štúdii uskutočňovanej lekárskou fakultou univerzity v Colorade dostávali pacienti s oparom až 800 miligramov acycloviru orálne, päťkrát denne počas desiatich dní, a tvorilo sa im podstatne menej raniek, chrást a mali menšie bolesti než pacienti, ktorí dostávali placebo. Výskumníci sa nezhodujú v názore, či acyclovir pomáha znižovať aj intenzitu postherpetickej neuralgie. Určitý úspech sa dosiahol pri liečbe pásového oparu aj ďalším antivírusovým liekom, vidarabínom. Na výskume vakcíny sa pracuje, ale všetko je ešte v štádiu experimentov.
Mnohí, čo mali pásový opar, hovoria, že bolesť by bola znesiteľnejšia, keby nebola taká nepoľavujúca. Trvá vo dne i v noci a vyčerpáva pacienta duševne i telesne.
V dňoch, keď má pacient veľmi veľké bolesti, môžu lekári uvažovať o podávaní silnejších liekov proti bolesti počas niekoľkých dní, tieto lieky však mávajú nežiaduce vedľajšie účinky. Ak to pacient môže zniesť, úľavu prinesie prikladanie studených vlhkých obkladov. Zvonku možno niekoľko ráz denne aplikovať krém s 1-percentným sulfadioxidom, čo môže niektorým pomôcť. Pľuzgieriky nechajte na pokoji; neškrabte si ich, ani ich nezakrývajte obväzmi.
Ranky sa postupne zahoja, ale pre mnohých postihnutých niet žiadnej úľavy od bolesti, keď vírus zaútočí druhý raz. Nastúpi postherpetická neuralgia, ktorá vysiľuje najmä starších ľudí a pacientov s potlačenou imunitou. Znášať túto pulzujúcu, pálčivú bolesť je ťažké. Boli vyskúšané kortikosteroidy, ale čo sa týka účinnosti a neškodnosti týchto silných liekov, lekárske údaje nie sú jednoznačné. Keď bolesť trvá veľmi dlho, lekári niekedy predpisujú antidepresívum amitriptylín, no aj ten môže problém skomplikovať, najmä pri dlhodobom užívaní.
Je zvláštne, že celkom sľubné výsledky, čo sa týka zmiernenia bolesti, boli dosiahnuté s masťou obsahujúcou kapsicín, ktorý sa získava z červených paprík používaných na výrobu chili korenia. Ale táto masť nemôže byť aplikovaná skôr, ako sa prasknuté pľuzgieriky zahoja. Jean, spomenutá v úvode, našla v boji s veľmi bolestivým pásovým oparom úľavu tak, že niekoľko týždňov nosila vo dne v noci TENS (Transcutaneous Electrical Nerve Stimulation — transkutánny elektrický stimulátor nervov). Slabé elektrické impulzy prekrývali intenzitu vnútornej bolesti a umožnili Jean voľnosť pohybu.
Zoznam domácich liečebných prostriedkov je dlhý, väčšina z nich zahŕňa diétu prospešnú zdraviu (s nízkym obsahom arginínu) doplnenú napríklad vitamínom B a C a L-lyzínom. Niektorí tvrdia, že im pomáha natieranie jablčným octom; iní užívajú vitamín E, aby pomáhal pri hojení kožných erupcií.
Keď dostanete pásový opar, je pravdepodobné, že nepotrvá dlho a priatelia zblízka i zďaleka vám budú bez pýtania posielať svoje obľúbené domáce liečebné prostriedky. Niektoré návrhy môžu pomôcť, väčšina nepomôže. Ich rady možno vnesú do vašej bolesti trocha veselosti. Prinajmenšom sa vaši priatelia o vás zaujímali a toto vedomie vám azda pomôže viac ako ich lieky.
V boji s pásovým oparom môžu pacient i lekár urobiť niečo pre to, aby priebeh choroby nebol taký prudký a aby bolesť bola znížená na minimum. Ale keď vám lekár hovorí: „Vyzerá to tak, že sa potrápite s pásovým oparom,“ môže jednoducho povedať, že najlepšie je snažiť sa prejavovať trpezlivosť a vytrvalosť, kým obranný systém, ktorý Stvoriteľ vložil do nášho organizmu, chorobu nezdolá.