Riečna slepota — úspešný boj s desivou pohromou

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NIGÉRII

BOLA to scéna typická pre mnohé dediny pri riekach západnej Afriky. Skupinka ľudí sedí na lavičkách pod veľkým stromom, ktorý ich chráni pred spaľujúcim slnkom. Piati z nich — štyria muži a jedna žena — sú úplne a trvalo slepí.

„Nevedia, prečo v tejto starej dedine oslepli,“ povedal náčelník dediny, oblečený v splývavom bielom rúchu. „Väčšina tunajších starých ľudí umrela slepá... Mysleli si, že nejaký démon mal niečo proti nim. Úpenlivo prosili svoje fetiše, žiadajúc o ochranu. Ich predkovia im povedali, aby dali fetišom potravu. Ako obete im teda zabili kurčatá a ovce. Oni sú však naďalej slepí.“

Napokon prišli lekári a vysvelili im, že neoslepli pôsobením nadprirodzenej sily. Bol to následok choroby onchocercosis alebo riečnej slepoty, pomenovanej podľa drobných štípajúcich mušiek, ktoré ju šíria kladením vajíčok do rýchlo tečúcich riek.

Našťastie však riečnu slepotu nie je možné dostať tak rýchlo ako iné tropické choroby. Nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre obyvateľov mesta ani pre tých, ktorí infikovanú oblasť navštívia na krátky čas. Slepota sa objavuje iba po opakovaných infekciách počas mnohých rokov.

Ale napriek tomu riečna slepota je strašná tropická choroba, ktorá ničí životy miliónov ľudí. Hoci zúri v niektorých oblastiach Stredného východu a Strednej a Južnej Ameriky, najviac postihuje tých, ktorí pracujú a žijú v rovníkovej Afrike blízko riek zamorených muškami. V niektorých dedinách trpí na túto chorobu prakticky každý. Podľa odhadov Carterovho centra v Atlante (Georgia, USA) je nebezpečenstvom nákazy ohrozených asi 126 miliónov ľudí. Ďalších 18 miliónov ľudí sú nositeľmi parazitických červíkov, ktoré riečnu slepotu vyvolávajú. Počet ľudí, ktorí už sčasti alebo úplne prišli o svoj zrak, sa odhaduje na jeden až dva milióny.

Teraz sa nad touto stáročia starou pohromou víťazí, a to spojeným úsilím Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a iných inštitúcií spolu s vládami rôznych krajín. Napriek vojnovému stavu a beznádeji v mnohých častiach Afriky je tento program na kontrolu choroby účinný. Tento program je s nadšením opisovaný ako „jeden z veľkých triumfov lekárstva a rozvoja v dvadsiatom storočí“.

Desivá choroba

Riečnu slepotu prenáša niekoľko druhov samičiek mušiek rodu Simulium. Pri uštipnutí človeka nakladie infikovaná muška do rany larvy parazitického červíka (Onchocerca volvulus). Larvy pod kožou infikovaných ľudí pomaly dospievajú a vyvinú sa na červíky dlhé až 60 centimetrov.

Po oplodnení začnú samičky červíkov plodiť drobné červíky, ktoré sa nazývajú mikrofilárie; robia to neustále 8 až 12 rokov, pričom ich splodia milióny. Mikrofilárie nedorastú na dospelé jedince, pokiaľ si ich mušky nezoberú späť, kde sa v ich vnútri vyvíjajú a potom sú presunuté späť do tela človeka. Tieto malé, nevyvinuté červíky sa hemžia v koži a eventuálne môžu napadnúť aj oči. V jednej obeti sa ich môže nahromadiť až 200 miliónov. Je ich také veľké množstvo, že pri diagnostikovaní stačí odštiknúť len malý kúsok kože na vyšetrenie. Pod mikroskopom môže vzorka kože odhaliť stovky zvíjajúcich sa mikročervíkov.

Tieto parazity trýznia svoje ľudské obete. Počas rokov infekcie koža infikovanej osoby zhrubne a zošupinatie. Často sa objavujú depigmentačné škvrny. Obetiam sa vytvorí koža, ktorá sa názorne opisuje ako krokodília, jašteričia alebo leopardia koža. Svrbenie je také intenzívne, že to niektorých údajne doviedlo k samovražde. Ak mladé červíky napadnú oči, zrak sa časom zhoršuje a obeť ostane úplne slepá.

V chudobných vidieckych oblastiach, kde sa tieto mušky hojne vyskytujú, je slepota obzvlášť ťažkým bremenom. Jedným z dôvodov je poverčivá viera mnohých vidiečanov, že slepota je božský trest a že slepí ľudia sú pre spoločenstvo neužitoční. Ďalším dôvodom je, že neexistujú žiadne sociálne výhody od štátu, následkom čoho obete ostanú úplne závislé od svojich rodín. Sata, obeť riečnej slepoty v Burkina Faso, povedala: „Slepý človek trpí rovnako, či už je to muž alebo žena. Ak je mladá žena slepá a slobodná, nenájde si manžela. Ja som sa vydala predtým, než som oslepla, môj manžel však zomrel. Môj brat oslepol, keď bol ešte mladý, a tak si nemohol nájsť manželku. Oboch nás podporuje rodina — stravou, všetkým. Je to strašné.“

V oblastiach, kde je riečna slepota bežná, ľudia často opúšťajú svoje dediny, pretože sú nútení utiecť pred muškami a chorobou. Úrodná zem popri vode trpí tým, že sa o ňu nikto nestará, a preto ostáva spustnutá. To zase prispieva k chudobe a hladomoru.

Boj s muškami

Medzinárodné úsilie na zvládnutie riečnej slepoty v siedmich afrických krajinách sa začalo vynakladať na začiatku 70. rokov. Armáda helikoptér, malých lietadiel a nákladných áut, vyzbrojená biologicky rozložiteľnými larvicídami, čo sú insekticídy, ktoré zabíjajú larvy, začala ofenzívu proti muškám, prenášačom tohto ochorenia. Cieľom bolo napadnúť a zabiť mušky, keď sú najzraniteľnejšie — počas ich larválneho štádia.

Nebolo nutné použiť jed na celé rieky. Odborníci vedeli, že samičky mušiek kladú svoje vajíčka na vodu a že vajíčka sa prichytávajú na konáre a kamene tesne pod hladinou vody v perejach riek. Iba rýchlo tečúce vody poskytnú vynárajúcim sa larvám hojnosť kyslíka, ktorý potrebujú na prežitie. To znamená, že počet liahnisk pozdĺž riek bol obmedzený a dali sa identifikovať.

Cieľom postrekovania liahnisk nebolo úplne vyhubiť mušky, to by bola nemožná úloha. Vedci však verili, že znížením počtu mušiek by sa mohla pretrhnúť reťaz prenosu parazitov. Menej mušiek by predstavovalo menej nových infekcií. Teoreticky, ak by sa dalo zabrániť rozšíreniu mušiek v čase, kým existujúce parazity v už infikovaných ľuďoch pozvoľna nevymrú, prišiel by čas, keď by už nezostali žiadne parazity. Takže ak by muška uštipla nejakú osobu, nezozbierala by žiadne parazity, ktoré by mohla preniesť do iných ľudí.

Projekt bol veľmi náročný. Mušky sa liahnu na tisíckach miest, ku ktorým sa ťažko dostať. A keďže môžu letieť stovky kilometrov, bolo treba s nimi bojovať na rozľahlom území. Okrem toho bola nevyhnutná mimoriadna ostražitosť, pretože keby sa postrekovanie zanedbalo iba na jeden mesiac, mohlo by to viesť k oživeniu populácie mušiek, čo by zmarilo roky práce.

Na začiatku 70. rokov letectvo postriekalo viac ako 19 000 kilometrov vybraných vzdialených vodných tokov. Výsledkom bolo, že túto chorobu vyhladili na 80 percent z infikovaných území v krajinách, ktoré sa zúčastnili projektu.

Jedna alebo dve tabletky za rok

Potom, na začiatku roku 1987, bola vyvinutá ďalšia zbraň na boj proti riečnej slepote. Tentoraz to nebol útok na mušky, ale terčom boli parazity vnútri ľudského tela. Bola to bezpečná a účinná zbraň nazvaná Mectizan (ivermectin), ktorú vyvinuli v laboratóriách jednej americkej farmaceutickej spoločnosti.

Aby sa zabránilo postupu tejto choroby, musí infikovaná osoba užiť každý rok jednu alebo dve tabletky — teda jednu dávku. Mectizan nezabíja dospelé parazitické červíky v tele, ale mikročervíky, a u dospelých jedincov potláča plodenie mikrofilárií. To zabraňuje vývoj choroby u obete a spomaľuje prenos choroby na druhých. Tento liek odstraňuje tiež počiatočné poškodenie očnej rohovky a pri väčšom poškodení zabráni zhoršovaniu. Nemôže však napraviť staršie poškodenia očnej rohovky, ani odvrátiť slepotu, ktorá sa už prejavila.

Problémom však bola distribúcia — dopraviť liek k ľuďom, ktorí ho potrebujú. K množstvu ľudí, ktorí bývajú v odľahlých a izolovaných dedinách, bolo možné dostať sa iba pešo. Používanie dopravných prostriedkov si často vyžaduje klčovanie krovia, ba dokonca stavbu mostov. Niekedy k problémom distribúcie prispievajú aj občianske nepokoje, nedostatok finančných zdrojov a miestna politická situácia. Napriek týmto prekážkam však bolo na začiatku roku 1995 distribuovaných asi 31 miliónov tabletiek Mectizanu, a to hlavne do Afriky.

Vyhliadky do budúcnosti

Za uplynulých 20 rokov Program na kontrolu ochorenia onchocercosis bojoval s riečnou slepotou v 11 krajinách západnej Afriky na ploche trikrát väčšej ako Francúzsko. S akými výsledkami? Podľa čísiel WHO kombinované použitie larvicídov a Mectizanu účinne ochránilo viac ako 30 miliónov ľudí, ktorí boli predtým touto starovekou a strašnou pohromou ohrození. Viac ako 1,5 milióna ľudí, ktorí boli týmito parazitmi vážne infikovaní, sú teraz úplne uzdravení. Okrem toho, zdolanie riečnej slepoty umožňuje, aby sa asi 25 miliónov hektárov ornej pôdy mohlo znovu využiť na osídlenie a kultiváciu — čo je dosť pôdy na uživenie asi 17 miliónov ľudí ročne.

Táto vojna sa však ani zďaleka ešte neskončila. V afrických národoch, kde sa bojuje s prekonaním riečnej slepoty, je takmer polovica ľudí, ktorí sú touto chorobou ohrození.

V posledných rokoch sa úsilie v boji proti tejto chorobe zintenzívnilo. Iba za dva roky, od roku 1992 do roku 1994, sa počet ľudí liečených Mectizanom viac než zdvojnásobil, z 5,4 na 11 miliónov. Ku koncu roka 1994 asi 32 krajín Afriky, Latinskej Ameriky a Stredného východu začalo s programom na liečbu Mectizanom, ktorý môže časom ochrániť pred slepotou až 24 miliónov ľudí.

Zdravotnícka organizácia Pan American dúfa, že túto chorobu, ktorá na americkom kontinente ohrozuje verejné zdravie, odstráni do roku 2002. Pravdaže, v Afrike je táto úloha náročnejšia. Detský fond OSN napriek tomu poznamenáva: „Je už jasné, že v oblasti, kde bola strata zraku normálnou súčasťou starnutia, nepredstavuje slepota pre teraz dorastajúcu generáciu tú strašnú hrozbu do budúcnosti ako kedysi.“

Vedomie, že sa vyvíja úsilie na pomoc ľuďom ohrozeným slepotou, hreje pri srdci. Aj Ježiš Kristus počas svojej pozemskej služby preukázal láskyplný záujem o ľudí tak, že mnohým slepým zázračne vrátil zrak. (Matúš 15:30, 31; 21:14) To v malom meradle ukázalo, čo sa bude diať na zemi pod Božím Kráľovstvom. Skutočne, prichádza doba, keď už nebude nikto pre nijakú príčinu slepý. Božie Slovo predpovedá: „V tom čase sa otvoria oči slepých.“ — Izaiáš 35:5.

[Zvýraznený text na strane 25]

„Zo slepoty mali vo zvyku obviňovať duchov. Teraz vedia, že sú to červíky“

[Zvýraznený text na strane 27]

Riečnej slepote sa dá predchádzať jednou alebo dvoma tabletkami za rok