Hula — havajský tanec
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! NA HAVAJI
KEĎ sa spomenie Havaj, ľuďom často príde na myseľ tanec hula-hula. Hoci je tanec hula-hula spojený zvyčajne s Havajom, vznikol pred mnohými storočiami v južnom Pacifiku.
V starých dobách obyvatelia Havaja nemali písmo, preto používali piesne a spevy na opis svojej histórie a zvykov. Tieto spevy a piesne boli sprevádzané tancom hula-hula s pohybmi bokov, rúk a nôh spolu s určitými výrazmi tváre.
Nie je možné zdokumentovať nič, čo sa týka tanca hula-hula pred rokom 1778, keď sem priplával kapitán Cook so svojou posádkou. To, čo dnes poznáme, je z veľkej časti založené na zvykoch, piesňach a spevoch z konca 19. storočia.
Prvé tance hula-hula mohli byť náboženskými rituálmi. Nepredpokladá sa však, že všetky tance hula-hula boli aktmi uctievania alebo súčasťou náboženských obradov.
Vplyv misionárov
Tanec hula-hula bol predvádzaný cestovateľom a námorníkom na výletných lodiach v 18. a 19. storočí. Je možné, že títo platiaci zákazníci chceli, aby mal tanec hula-hula jednoznačne sexuálny charakter.
Keď sem v roku 1820 prišli misionári, mali vážny dôvod na to, aby tanec hula-hula odsúdili. Keď misionári dosiahli schválenie náčelníkov, napadli tanec hula-hula ako pohanský, vulgárny a ako Diablovo dielo. A dokonca už predtým, v roku 1819, vniesla kráľovná regentka Kaahumanu, vdova po kráľovi Kamehamehovi I., zmeny do starobylých náboženských zvykov. Patrilo k nim zničenie modiel a odstránenie zložitých rituálov. Nespočetné množstvo tancov a spevov sa navždy stratilo.
Kaahumanu bola prijatá do cirkvi v roku 1825. V roku 1830 vydala edikt zakazujúci verejné predstavenia tanca hula-hula. Po jej smrti v roku 1832 niektorí náčelníci tento edikt ignorovali. Na niekoľko rokov, keď mladý kráľ Kamehameha III. so svojimi spoločníkmi otvorene opovrhol morálnymi obmedzeniami, sa stal tanec hula-hula opäť na krátky čas populárnym. Ale v roku 1835 kráľ uznal, že jeho postup nebol správny a kráľovstvo sa vrátilo do rúk kalvínov.
Oživenie tanca hula-hula
Za vlády kráľa Kalakauu (1874–1891) došlo k opätovnému oživeniu tanca hula-hula a k jeho úplnému znovuprijatiu na verejných predstaveniach. Pri jeho korunovácii za kráľa v roku 1883 vyvrcholili mesiace nacvičovania a vzruchu verejným predvedením mnohých spevov a tancov hula-hula, pričom niektoré boli napísané zvlášť pre túto príležitosť. Do jeho smrti v roku 1891 prešiel tanec hula-hula mnohými zmenami, pokiaľ išlo o kroky a pohyby tela, ako aj o jeho sprievod na hudobných nástrojoch, ako je ukulele a gitara, ba začali sa používať aj husle.
Po zániku monarchie v roku 1893 tanec hula-hula znovu upadol. Do polovice 20. storočia však už tanec prekvital. Urobilo sa viacero zmien, aby sa páčil rôznorodejšiemu publiku. Keďže mnohí nerozumeli havajskému jazyku, použili sa anglické slová. Pri modernom tanci hula-hula sa kladie väčší dôraz na samotný tanec — na pohyby rúk a nôh, na krúživé pohyby bokov a na výraz tváre.
S postupným zvyšovaním počtu návštevníkov ostrovov sa tanec hula-hula stával stále populárnejším. Cestovatelia z pevniny si so sebou odniesli tance, ktoré sa tu naučili, a začali ich uvádzať ako hlavný bod programu v hollywoodskych filmoch s nehavajskými tanečníkmi. V roku 1935 dokonca myška Minnie tancovala tanec hula-hula pre myšiaka Mickeyho, ktorý hral na havajskej gitare.
Hula-hula dnes
S „havajskou renesanciou“ v sedemdesiatych rokoch nášho storočia sa poznanie niekoľkých spevákov, tanečníkov a tanečných majstrov stalo základom pre znovuoživenie starších foriem tanca hula-hula. Dnes existujú taneční majstri hula-hula, ktorí predvádzajú staré tance, a takí, ktorí vytvárajú nové. V oboch prípadoch ich pokusy viedli k extravagantným a efektným predvedeniam.
Duchovná spriaznenosť Havajčanov s ich mnohými bohmi sa preniesla v určitej miere do súčasnej doby. Každý rok pred začiatkom sviatku veselého monarchu, ktorý sa koná v Hile (na ostrove Hawaii), tanečné školy hula-hula usporadúvajú púte k ohňovej jame bohyne Pele alebo k miestam posledných prúdov lávy. Spievajú, tancujú a prinášajú jej ako obete kvety, bobuľovité plody a džin a prosia ju o požehnanie ich úsilia v súťaži. Skupiny z celého sveta sa zúčastňujú súťaže trvajúcej tri noci, ktorá sa považuje za olympiádu v tanci hula-hula.
Tanec hula-hula tvorí veľkú časť kultúrnej obrody na Havaji. Zahŕňa vážne tance, ktoré sprevádzajú spevy s vyjadrením úcty k bohom a bohyniam, ako aj jednoduché predvedenia z každodenného života na ostrovoch, ktoré nemajú žiaden náboženský význam.
Kresťania by si mali veľmi vyberať, pokiaľ ide o tancovanie alebo sledovanie niektorých druhov tanca hula-hula. Je potrebné, aby sa uistili, že nevzdávajú nevedomky česť nejakému bohu alebo bohyni. Treba tiež dávať pozor pri počúvaní alebo spievaní spevov. Mnohé z nich obsahujú slová so skrytým významom alebo dvojzmyselné výrazy. Ak na to pozorovateľ alebo účastník pamätá, môže mať pôžitok z tanca hula-hula ako zo zdravej formy zábavy.