Čo im prinesie budúcnosť?
ČEJENSKÝ mierový náčelník Lawrence Hart v interview pre časopis Prebuďte sa! povedal, že jedným z problémov, ktoré postihujú Indiánov, „je to, že sme pod tlakom, aby sme splynuli s inou kultúrou a prispôsobili sa. Napríklad strácame svoj jazyk. Jeden čas to bola zámerná politika vlády. Vynakladalo sa veľké úsilie, aby nás prostredníctvom vzdelania ‚scivilizovali‘. Posielali nás do internátnych škôl a zakázali nám hovoriť naším rodným jazykom.“ Sandra Kinlacheenyová si spomína: „Keď som v škole hovorila jazykom navajo, učiteľ mi vypláchol ústa mydlovou vodou!“
Náčelník Hart pokračuje: „Jedným povzbudzujúcim faktorom v poslednom čase je, že rôzne kmene sa začali prebúdzať. Uvedomujú si, že ich jazyky sa stanú mŕtvymi, ak nevynaložia úsilie na ich zachovanie.“
Ostalo len desať ľudí, ktorí hovoria jazykom karok, čo je jazyk jedného z kalifornských kmeňov. V januári 1996 zomrel vo veku 76 rokov Červený Hromový Oblak (Carlos Westez), posledný Indián, ktorý hovoril jazykom catawba. Už mnoho rokov nemal nikoho, s kým by mohol hovoriť v svojom jazyku.
V sálach Kráľovstva Jehovových svedkov v rezerváciách Navajov a Hopiov v Arizone skoro všetci hovoria jazykom navajo alebo hopi a po anglicky. Aj neindiánski svedkovia sa učia jazyk navajo. Svedkovia potrebujú vedieť tento jazyk kvôli svojmu biblickému vzdelávaciemu dielu, pretože mnohí Navajovia hovoria plynulo len svojím vlastným jazykom. Jazyky hopi a navajo sú ešte stále živé a mladí ľudia sú povzbudzovaní, aby ich v škole používali.
Vzdelanie domorodých Američanov
V Spojených štátoch existuje 29 indiánskych stredných škôl so 16 000 študentmi. Prvá bola otvorená v Arizone v roku 1968. „To je jeden z najúžasnejších prevratov v krajine Indiánov — právo na vzdelanie v podmienkach, ktoré sme si sami stanovili,“ povedal Dr. David Gipp z Komisie pre vyššie vzdelanie amerických Indiánov. Na univerzite Sinte Gleska je lakotský jazyk povinným predmetom.
Podľa Rona McNeila (z kmeňa Hunkpapa Lakotov), prezidenta Fondu stredných škôl amerických Indiánov, nezamestnanosť postihuje 50 až 85 percent domorodých Američanov a Indiáni majú v porovnaní s ktoroukoľvek inou skupinou v Spojených štátoch najnižšiu priemernú dĺžku života a najvyšší pomer ochorení na cukrovku a tuberkulózu a tiež najvyšší pomer alkoholikov. Lepšie vzdelanie je len jedným z opatrení, ktoré im môžu pomôcť.
Svätá pôda
Pre mnohých domorodých Američanov je pôda ich predkov svätá. Ako povedal Biely Hrom jednému senátorovi: „Naša pôda, ktorá je tu, je pre nás tou najdrahšou vecou na zemi.“ Pri zmluvách a dohodách Indiáni často predpokladali, že sa týkajú len toho, či belosi môžu používať ich krajinu, nie úplného zabratia alebo vlastníctva ich krajiny. V 80. rokoch 19. storočia stratili siuxské indiánske kmene cennú pôdu v Black Hills v Dakote, keď tam začali prúdiť zlatokopi. V roku 1980 Najvyšší súd Spojených štátov nariadil vláde Spojených štátov zaplatiť približne 105 miliónov dolárov ako odškodné ôsmim siuxským kmeňom. Kmene dodnes odmietajú prijať vyplatenie — chcú, aby im vrátili ich svätú pôdu, Black Hills v Južnej Dakote.
Mnohí siuxskí Indiáni neradi vidia na vrchu Rushmore v Black Hills vytesané tváre bielych prezidentov. Na neďalekom vrchu sochári vytesávajú ešte väčší obraz. Je to zobrazenie Bláznivého Koňa, vojenského vodcu oglalských Siuxov. Bude dokončené v júni 1998.
Súčasné problémy
Aby mohli domorodí Američania v modernom svete prežiť, museli sa prispôsobiť v rozličných ohľadoch. Dnes majú mnohí dobré vzdelanie a absolvovali strednú školu, kde sa naučili veci, ktoré môžu dobre využiť v svojich kmeňových podmienkach. Jedným z nich je Burton McKerchie s jemným hlasom, ktorý je z Michiganu z kmeňa Čipevajov. Natáčal dokumentárne filmy pre Public Broadcasting Service a teraz pracuje na strednej škole v rezervácii Hopiov v Arizone a koordinuje stretnutia s videoprogramami pre triedy stredných škôl v celom štáte. Ďalší je Ray Halbritter, ktorý vyštudoval na Harvardskej univerzite a je kmeňovým vodcom oneidského národa.
Arlene Youngová-Hatfieldová, ktorá prispieva do novín Navajo Times, uviedla, že mladí Navajovia nemajú také skúsenosti, aké mali ich rodičia a starí rodičia, keď vyrastali, ani neprinášajú obete, ako to robili oni. Napísala: „Pre [dnešné] vymoženosti nikdy nezbierali ani nerúbali drevo, nenosili vodu ani sa nestarali o ovce ako ich predkovia. Neprispievajú k živobytiu našich rodín, ako to oddávna deti robili.“ Prichádza k záveru: „Je nemožné vyhnúť sa mnohým spoločenským problémom, ktoré budú celkom iste vplývať na naše deti. Nemôžeme izolovať svoje rodiny alebo rezervácie od ostatného sveta ani sa nemôžeme vrátiť k životu, akým žili naši predkovia.“
Teda problém domorodých Američanov spočíva v tom, ako si udržať jedinečné kmeňové tradície a hodnoty, zatiaľ čo sa prispôsobujú okolitému rýchlo sa meniacemu svetu.
Boj proti drogám a alkoholu
Alkohol dodnes pustoší spoločenstvá domorodých Američanov. Dr. Lorraine Lorchová, ktorá 12 rokov slúžila hopijskému a navajskému obyvateľstvu ako detská a všeobecná praktická lekárka, v interview pre časopis Prebuďte sa! povedala: „Alkoholizmus je vážnym problémom u mužov aj u žien. Mocní ľudia sa stávajú obeťami cirhózy, smrti následkom nehody, samovrážd a vrážd. Je smutné vidieť, že alkohol má prednosť pred deťmi, manželským partnerom a dokonca aj pred Bohom. Smiech sa mení na slzy, jemnosť na násilie.“ Dodáva: „Aj niektoré obrady, pre Navajov a Hopiov kedysi sväté, sú dnes niekedy zneuctievané opitosťou a obscénnosťou. Alkohol okráda týchto pekných ľudí o zdravie, inteligenciu, tvorivosť a o ich skutočnú osobnosť.“
Philmer Bluehouse, mierový sprostredkovateľ na Ministerstve spravodlivosti navajského národa vo Window Rocku (Arizona), zjemňujúco opísal zneužívanie drog a alkoholu ako „samoliečbu“. Toto zneužívanie slúži na utápanie žiaľu a pomáha uniknúť tvrdej realite života bez práce a často bez zmyslu.
No mnohí domorodí Američania viedli úspešný boj s „démonským“ pitím, ktoré priniesli belosi, a bojovali, aby zvíťazili nad závislosťou od drog. Dvoma príkladmi sú Clyde a Henrietta Abrahamsonovci zo spokanskej indiánskej rezervácie v štáte Washington. Clyde je územčistej postavy, s tmavými vlasmi a očami. Pre časopis Prebuďte sa! vysvetľoval:
„Väčšinu života sme vyrastali v rezervácii a potom sme sa presťahovali do mesta Spokane, kde sme navštevovali strednú školu. Nepáčil sa nám náš spôsob života, ku ktorému patril alkohol a drogy. Takýto život bol všetkým, čo sme poznali. Keď sme vyrastali, nenávideli sme tieto dva vplyvy, pretože sme videli, aké problémy spôsobujú rodinám.
Potom sme sa stretli s Jehovovými svedkami. Predtým než sme prišli do mesta, sme o nich nikdy nepočuli. Náš pokrok bol pomalý. Možno to bolo preto, že sme v skutočnosti nedôverovali ľuďom, ktorých sme nepoznali, zvlášť belochom. Asi tri roky sme nepravidelne študovali Bibliu. Najťažšie pre mňa bolo skoncovať s návykom fajčiť marihuanu. Fajčil som od 14 rokov a mal som 25, keď som sa pokúšal prestať. Ako dospelý, hoci ešte mladý, som bol takmer stále pod vplyvom drog. V roku 1986 som v časopise Prebuďte sa! z 22. januára čítal článok s názvom „Každý fajčí marihuanu — prečo by som ja nemal?“ To ma priviedlo k uvažovaniu, aké hlúpe je fajčenie marihuany — zvlášť keď som si prečítal Príslovia 1:22, ktoré hovoria: ‚Vy neskúsení, ako dlho budete milovať neskúsenosť, a vy posmievači, ako dlho budete pre seba túžiť po otvorenom posmechu, a vy hlupáci, ako dlho budete nenávidieť poznanie?‘
Zanechal som tento zvyk a na jar 1986 sme sa s Henriettou zobrali. V novembri 1986 sme boli pokrstení. V roku 1993 som sa stal starším v zbore. Obe naše dcéry boli pokrstené ako svedkyne v roku 1994.“
Sú kasína a hazardné hry riešením?
V roku 1984 neboli v Spojených štátoch žiadne herne obsluhované Indiánmi. Podľa novín The Washington Post v tomto roku má 200 kmeňov 220 herní v 24 štátoch. Nápadnými výnimkami sú Navajovia a Hopiovia, ktorí doteraz odolávajú tomuto lákadlu. Ale sú kasína a herne binga pre rezervácie cestou k prosperite a väčšej zamestnanosti? Philmer Bluehouse pre časopis Prebuďte sa! povedal: „Hazardné hry sú dvojsečný meč. Otázka je: Bude viac tých, ktorým prinesú úžitok, alebo tých, ktorým ublížia?“ Jedna správa hovorí, že indiánske kasína vytvorili v celom národe 140 000 pracovných miest, ale ukazuje sa, že len 15 percent z nich je obsadených Indiánmi.
Čejenský náčelník Hart vyjadril pre časopis Prebuďte sa! svoj názor na to, ako kasína a hazardné hry ovplyvňujú rezervácie. Povedal: „Mám zmiešané pocity. Jedinou dobrou vecou je to, že prinášajú kmeňom pracovné miesta a príjmy. Na druhej strane, spozoroval som, že mnohí návštevníci sú naši vlastní ľudia. Viem, že niektorí sú závislí od binga a odchádzajú z domu zavčasu, ešte predtým ako sa deti vrátia zo školy. Potom sú deti doma samy, až kým ich rodičia nedohrajú bingo a nevrátia sa domov.
Veľkým problémom je, že rodiny si myslia, že vyhrajú a zvýšia si svoj príjem. Obyčajne však nevyhrajú, ale prehrajú. Videl som ich utrácať peniaze, ktoré si odložili nabok na nákup potravín alebo oblečenia pre deti.“
Čo prinesie budúcnosť?
Tom Bahti vysvetľuje, že na otázku budúcnosti kmeňov na juhozápade existujú vo všeobecnosti dva pohľady. „Prvým sú jasné predpovede hroziaceho zániku domorodých kultúr v prevládajúcom americkom spôsobe života. Druhý je menej zreteľný... Jemne hovorí o procese splynutia s novou kultúrou a navrhuje premyslené zladenie ‚toho, čo je najlepšie v starom, s tým, čo je najlepšie v novom‘, určitý druh zlatej kultúrnej éry, v ktorej môže Indián zostať jedinečný svojím umením, zaujímavý svojím náboženstvom a múdry v svojej filozofii — ale predsa dosť rozumný v svojom vzťahu k nám (k lepšej kultúre [belochov]), aby sa na veci pozeral naším spôsobom.“
Bahti potom položil otázku. „Zmena je nevyhnutná, ale kto sa zmení a za akým účelom?... My [belosi] máme nepríjemný zvyk pozerať sa na všetky ostatné národy ako na také, ktoré ešte nedosiahli americkú úroveň. Usudzujeme, že musia byť nespokojné so svojím spôsobom života a že sa musia úzkostlivo snažiť žiť a myslieť tak ako my.“
Pokračuje: „Jedno je isté — príbeh amerických Indiánov sa ešte neskončil, ale ako sa skončí alebo či sa skončí, to uvidíme. Možno ešte stále je čas začať považovať naše zostávajúce spoločenstvá Indiánov radšej za cenné kultúrne zdroje než jednoducho za zložité spoločenské problémy.“
Život v Novom svete súladu a spravodlivosti
Jehovovi svedkovia vedia z pohľadu Biblie, aká môže byť budúcnosť domorodých Američanov a ľudí zo všetkých národov, kmeňov a jazykov. Jehova Boh sľúbil, že vytvorí „nové nebesia a novú zem“. — Izaiáš 65:17; 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:1, 3, 4.
Tento sľub neznamená novú planétu. Ako si domorodí Američania veľmi dobre uvedomujú, táto zem je klenotom, keď si ju ľudia vážia a keď sa s ňou správne zaobchádza. Biblické proroctvo skôr poukazuje na novú nebeskú vládu, ktorá nahradí vykorisťujúce ľudské vlády. Zem bude premenená na raj s obnovenými lesmi, prériami, riekami a zverinou. Všetci ľudia sa budú nesebecky podieľať na spravovaní pôdy. Vykorisťovanie a chamtivosť už nebude nikdy existovať. Bude hojnosť dobrého jedla a budujúcej činnosti.
A vzkriesením mŕtvych bude vymazaná všetka predchádzajúca nespravodlivosť. Áno, aj Anasaziovia (navajský výraz pre „ľudí starých čias“), predkovia mnohých pueblanských Indiánov, ktorí bývajú v Arizone a Novom Mexiku, sa vrátia a budú mať príležitosť žiť večne tu na obnovenej zemi. Aj tí preslávení vodcovia v indiánskych dejinách — Geronimo, Sediaci Býk, Bláznivý Kôň, Tekumseh, Manuelito, náčelníci Joseph a Seattle — a mnohí iní — sa môžu vrátiť pri sľúbenom vzkriesení. (Ján 5:28, 29; Skutky 24:15) Akú nádhernú vyhliadku poskytujú Božie sľuby im a všetkým, ktorí dnes Bohu slúžia!
[Obrázok na strane 15]
Typický navajský hogan, vyrobený z trámov pokrytých zemou
[Obrázok na strane 15]
Model Bláznivého Koňa, podľa ktorého je vytesávaný do vrchu v pozadí
[Prameň ilustrácie]
Fotografia Robba DeWalla, s láskavým dovolením Crazy Horse Memorial Foundation (nonprofit)
[Obrázok na strane 15]
Hopijskí a navajskí svedkovia v kaňone Keams (Arizona), stretávajúci sa v tejto sále Kráľovstva, budove bývalej obchodnej stanice
[Obrázok na strane 16]
Obydlia Anasaziov spred viac ako 1000 rokov (Mesa Verde, Colorado)
[Obrázok na strane 16]
Geronimo (1829–1909), slávny náčelník Apačov
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Mercaldo Archives/Dictionary of American Portraits/Dover