Hynúce koralové útesy — sú za to zodpovední ľudia?

MEDZINÁRODNÉ sympózium o koralových útesoch, ktoré sa konalo roku 1992, uverejnilo správu, že ľudia priamo alebo nepriamo spôsobili úhyn 5 až 10 percent živých útesov sveta a v nasledujúcich 20 až 40 rokoch môže uhynúť ďalších 60 percent útesov. Podľa Cliva Wilkinsona z Austrálskeho inštitútu pre morský výskum sú úplne zdravé iba útesy v odľahlých oblastiach. Noviny USA Today napísali, že oblasti s poškodenými „útesmi sa nachádzajú v Ázii pri brehoch Japonska, Tchaj-wanu, Filipín, Indonézie, Singapuru, Srí Lanky a Indie, v Afrike pri brehoch Tanzánie, Mozambiku a Madagaskaru a v Amerike pri brehoch Dominikánskej republiky, Haiti, Kuby, Jamajky, Trinidadu, Tobaga a Floridy. Príčiny tohto hynutia koralových útesov sú rôzne, ale vysoký počet obyvateľov na pobrežiach a prudký rozvoj pobrežných oblastí sú činitele spoločné pre všetky krajiny.“

Normálne sa koralovým útesom dobre darí v morskej vode s teplotou 25–29 °C podľa toho, kde sa nachádzajú. No tento malý rozsah teploty, pri ktorej je koralovec zdravý, je veľmi blízko smrtiacej teploty. Zvýšenie teploty o jeden či dva stupne nad zvyčajné letné maximum môže byť osudné. Zatiaľ čo na jednotlivých miestach, kde k blednutiu koralov a ich následnému hynutiu dochádza, možno určiť rôzne príčiny, mnohí vedci predpokladajú, že spoločnou celosvetovou príčinou môže byť globálne otepľovanie. Časopis Scientific American priniesol správu o takomto závere: „Správy o blednutí koralov z roku 1987 sa časovo zhodovali s rastúcimi obavami z globálneho otepľovania. Teda vôbec neprekvapilo, keď niektorí vedci a ďalší pozorovatelia dospeli k záveru, že koralové útesy poslúžili ako kanáriky v uhoľnej bani — ako prvý ukazovateľ zvýšenia teploty vody vo svetových oceánoch. Hoci sa zdá, že blednutie koralov zapríčiňuje miestne zvýšenie teploty morskej vody, spojenie tohto javu s globálnym otepľovaním nemôže byť v súčasnosti definitívne.“

Časopis U.S.News & World Report napísal: „Posledné štúdie Karibského mora podporili predpoklad, že abnormálne teplé oceány vyvolali nedávne rýchle hynutie koralov.“ Thomas J. Goreau, ktorý predsedá Celosvetovému zväzu na ochranu koralových útesov, pesimisticky porovnal nepriaznivý stav útesov so zmenšujúcou sa plochou amazonských dažďových pralesov. „O päťdesiat rokov tu ešte nejaké dažďové pralesy budú,“ povedal, „ale pri rýchlosti, akou teraz hynú koralové útesy, tu o päťdesiat rokov nebudú nijaké.“

Celosvetová skaza — mnoho príčin

Pozdĺž tichomorského pobrežia Strednej Ameriky uhynulo roku 1983 až 95 percent koralov. K podobnému, no menej ničivému hynutiu došlo v tom istom čase v strednom a západnom Tichomorí. Vážne hynutie koralov postihlo aj austrálsku Veľkú útesovú bariéru a oblasti v Tichom a Indickom oceáne. Aj Thajsko, Indonézia a Galapágy hlásili škody. Potom došlo k rozsiahlemu hynutiu v blízkosti Bahám, Kolumbie, Jamajky, Portorika, ako aj južného pobrežia Texasu a pri pobrežiach Floridy (USA).

Naraz sa ukázal celosvetový rozsah skazy útesov. Časopis Natural History uviedol: „V pomerne krátkom čase, v ktorom bol ekosystém útesov skúmaný, nebolo nikdy pozorované hynutie v takom rozsahu, k akému došlo nedávno. Peter Glynn, biológ z Miamskej univerzity, preskúmal 400-ročné koraly v najviac postihnutých oblastiach východného Tichomoria a nenašiel žiadne doklady podobných katastrof v minulosti. Rozsiahle hynutie naznačuje, že celkové otepľovanie počas osemdesiatych rokov mohlo mať drastický účinok na koralové útesy a môže naznačovať, čo sa s útesmi stane, keď skleníkový efekt spôsobí ďalšie zvýšenie teploty. Žiaľ, globálne otepľovanie a ničenie životného prostredia bude takmer naisto pokračovať a stane sa ešte kritickejším, čo ešte zvýši počet celosvetových cyklov hynutia útesov.“

Časopis U.S.News & World Report poukázal na to, čo by mohlo byť ďalšou príčinou: „Aj stenčovanie ozónovej vrstvy, ktorá chráni živé organizmy pred škodlivým ultrafialovým žiarením, môže byť príčinou nedávneho hynutia útesov.“

Keďže vyše polovice obyvateľstva sveta žije v pobrežných oblastiach, ľudská nezodpovednosť má veľmi nepriaznivý vplyv na koralové útesy. Štúdia Svetového ochranárskeho zväzu a Programu OSN pre životné prostredie odhalila, že ľudia poškodili alebo zničili značné množstvo útesov v 93 krajinách. Mnohé rozvojové oblasti vypúšťajú neupravené splašky priamo do oceánu, a tým ho znečisťujú.

Mangrovy, ktoré žijú v slanej vode a zachytávajú nečistotu, sa vytínajú na rezivo a palivo. Útesy sa ničia trhavinami a ťažia ako stavebný materiál. Na Srí Lanke a v Indii boli celé časti útesov zomleté na cement. Lode, veľké i malé, spúšťajú kotvy do útesov alebo na ne dosadnú, drviac ich na kúsky.

Časopis National Geographic opísal, čo sa deje vo floridskom Štátnom parku koralových útesov Johna Pennekampa: „Ich člny znečisťujú vodu a všetko v nej ropnými produktami a odpadom. Nekvalifikovaní prepravcovia narážajú do útesov. More je posiate pohármi z plastickej peny, hliníkovými plechovkami, sklom, igelitovými taškami, fľašami a míľami pomotaného rybárskeho lanka. Tieto odpadky sa nestratia samy — sú prakticky nezničiteľné.“

[Prameň ilustrácie na strane 16]

S láskavým dovolením Australian International Public Relations

[Prameň ilustrácie na strane 17]

S láskavým dovolením Bahamas Ministry of Tourism