Muž, ktorý odomkol dvere do sveta

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V AUSTRÁLII

KEĎ išli ľudia prvýkrát na Mesiac, s matematickou presnosťou naplánovali, kam pôjdu a ako sa tam dostanú. A mohli komunikovať s domovom. No keď päť malých drevených lodí Fernãa de Magalhãesaa opustilo v roku 1519 Španielsko — väčšina z nich bola asi 21 metrov dlhá a ich dĺžka by sa dala porovnať s dĺžkou dnešných návesov — plávali do neznáma. A boli úplne osamotené.

Medzi najsmelšími a najodvážnejšími moreplaveckými výkonmi všetkých čias sú Magalhãesove výpravy trvalou pamiatkou na veľkú éru objavov — éru odvahy a strachu, radosti a tragédie, Boha a bohatstva. Vráťme sa teda späť asi do roku 1480, keď sa na severe Portugalska narodil Fernão de Magalhães, a pozrime sa na tohto pozoruhodného muža, ktorý odomkol dvere do sveta, a na jeho historické cesty.

Z dvorného pážaťa nebojácny námorník

Rodina Magalhãesovcov patrí k šľachte, a ako je zvykom, Fernãa ešte ako malého chlapca zavolajú na kráľovský dvor ako páža. Okrem toho, že tu dostáva vzdelanie, z prvej ruky sa dozvedá o hrdinských činoch mužov ako Krištof Kolumbus, ktorý sa práve vrátil z Ameriky po tom, čo hľadal západnú morskú cestu na slávne Ostrovy korenia (Indonézia). Mladý Fernão čoskoro začína snívať o dni, keď aj on bude nad sebou počuť plieskanie plachiet a na tvári pocíti spŕšku vôd nepreskúmaných oceánov.

Žiaľ, v roku 1495 jeho patróna, kráľa Jána, zavraždia a na trón zasadne vojvoda Manuel, ktorý sa zaujíma len o bohatstvo, a nie o výskumné cesty. Z nejakého dôvodu Manuel nemá 15-ročného Fernãa rád a celé roky ignoruje jeho žiadosti odísť na more. Keď sa však Vasco da Gama vracia z Indie s nákladom korenia, Manuel zacíti veľké bohatstvo. Napokon v roku 1505 dáva Magalhãesovi povolenie vydať sa na more. Magalhães sa s flotilou portugalských vojnových lodí vydáva do východnej Afriky a do Indie, aby zbavil arabských obchodníkov kontroly nad obchodom s korením. Potom sa s ďalšou vojenskou expedíciou plaví ďalej na východ do Malakky.

Pri jednej potýčke v Maroku roku 1513 Magalhães utrpí ťažké zranenie kolena. Následkom toho do konca života kríva. Žiada Manuela, aby mu zvýšil penziu. No Magalhãesove nedávne hrdinské činy, obete a udatnosť ani trochu nezmiernili Manuelovo nepriateľstvo. Posiela ho preč s tým, čo ledva stačí na živobytie chudobnému šľachticovi.

A v tomto najhoršom období života ho navštívi starý priateľ, známy moreplavec João de Lisboa. Spolu hovoria o tom, či by sa dalo dostať na Ostrovy korenia, ak by išli na juhozápad cez el paso — prieliv, o ktorom sa hovorilo, že pretína Južnú Ameriku — a potom by sa preplavili cez oceán, ktorý nedávno objavil Balboa, keď prešiel cez Panamskú šiju. Domnievajú sa, že na druhej strane tohto oceánu ležia Ostrovy korenia.

Magalhães teraz veľmi túži po tom, čo sa Kolumbovi nepodarilo — nájsť západnú cestu do Orientu, o ktorej si myslí, že je kratšia než východná cesta. No potrebuje finančnú podporu. A keďže ešte stále cíti páľavu Manuelovho hnevu, robí to, čo pred niekoľkými rokmi urobil sám Kolumbus — hľadá podporu u kráľa Španielska.

Vypočuje ho španielsky kráľ?

Magalhães s otvorenými mapami predkladá svoje argumenty mladému španielskemu panovníkovi Karolovi I., ktorý sa o Magalhãesovu západnú cestu na Ostrovy korenia veľmi zaujíma, lebo by to mohlo predísť používaniu portugalských plavebných trás. A navyše, Magalhães mu hovorí, že Ostrovy korenia budú možno v skutočnosti španielskym územím, a nie portugalským! — Pozri rámček „Tordesillaská zmluva“.

Karol súhlasí. Dáva Magalhãesovi päť starých lodí, aby si ich na výpravu opravil, robí ho kapitánom flotily a sľubuje mu podiel zo zisku z korenín, ktoré privezú domov. Magalhães okamžite začína konať. Keďže sa kráľ Manuel úskočne snaží projekt zastaviť, trvá vyše roka, kým je flotila napokon pripravená na svoju historickú výpravu.

„Najväčší moreplavecký výkon v histórii“

Dňa 20. septembra 1519 vyplávali smerom k Južnej Amerike lode San Antonio, Concepción, Victoria a Santiago — zoradené od najväčšej po najmenšiu — nasledované Magalhãesovou vlajkovou loďou Trinidad, ktorá bola druhá najväčšia. Dňa 13. decembra sa dostávajú k Brazílii a naskytá sa im veľkolepý pohľad na vrch Pão de Açúcar čiže Homoľu cukru. Vchádzajú do nádhernej zátoky Ria de Janeiro, aby si mohli opraviť lode a doplniť zásoby. Potom pokračujú na juh k dnešnej Argentíne, neustále hľadajúc el paso, priechod do iného oceánu, ktorý im stále uniká. Medzitým nastávajú chladnejšie dni a začnú sa objavovať ľadové kryhy. Napokon 31. marca 1520 sa Magalhães rozhodne prezimovať v studenom prístave San Julián.

Výprava už trvá šesťkrát dlhšie než Kolumbova prvá plavba cez Atlantik — a stále žiaden prieliv! Morálka je na bode mrazu ako počasie v San Juliáne a muži, vrátane niekoľkých kapitánov a dôstojníkov, zúfalo túžia ísť domov. Nie je prekvapujúce, že vypuká vzbura. Ale Magalhães rýchlym a rozhodným zásahom vzburu potlačí a dvaja z vodcov sú zabití.

Prítomnosť cudzích lodí v prístave prirodzene vyvoláva zvedavosť statných — a veľkých — miestnych obyvateľov. Keďže sa cestovatelia cítia vedľa týchto obrov ako trpaslíci, pomenujú túto krajinu Patagónia — zo španielskeho slova znamenajúceho „veľká noha“ — a tento názov jej zostal dodnes. Vidia aj ‚morských vlkov, ktorí veľkosťou pripomínajú teľatá, a čierno-biele husi, ktoré plávajú pod vodou, jedia ryby a majú zobák ako vrana‘. Áno, uhádli ste — boli to tulene a tučniaky!

V polárnych oblastiach dochádza k náhlym, prudkým búrkam, a skôr než sa zima skončí, flotilu postihne prvá pohroma — konkrétne malú loď Santiago. Posádku z potopeného vraku našťastie zachránia. Potom sa štyri zostávajúce lode ako otlčené malé okrídlené mole v moci vytrvalých ľadových víchric vlečú po ceste na juh do stále studenších vôd — čo trvá do 21. októbra. Všetky oči sa cez vodnú triešť a krúpy upierajú na záliv na západe. El paso? Áno! Napokon sa obracajú a plávajú do prielivu, ktorý sa neskôr stal známym ako Magalhãesov prieliv! Aj keď je to triumfálna chvíľa, predsa ju čosi kalí. San Antonio sa úmyselne stráca v labyrinte prielivu a vracia sa do Španielska.

Tri zostávajúce lode, obklopené pustými zálivmi a zasneženými vrcholcami, si neústupne razia cestu cez kľukatý prieliv. Na juhu vidia nespočetne veľa ohňov asi z indiánskych táborov, a tak túto krajinu nazývajú Tierra del Fuego, „Ohňová zem“.

Ťažká skúška uprostred Tichého oceánu

Po piatich trýznivých týždňoch vplávajú do oceánu takého pokojného, že Magalhães ho nazýva Tichý oceán. Muži sa modlia, spievajú cirkevné piesne a svoje víťazstvo zdravia výstrelmi z kanónov. No ich eufória netrvá dlho. Čakajú ich strasti väčšie, ako zažili kedykoľvek predtým, lebo toto nie je to malé more, ktoré očakávali — pokračuje stále ďalej a ďalej a ďalej, a muži sú stále viac hladní, slabí a chorľaví.

Antonio Pigafetta, statočný Talian, si píše denník. Zaznamenáva: „Streda, dvadsiaty ôsmy november 1520... vplávali sme do Tichého oceánu, kde sme zostali tri mesiace a dvadsať dní bez toho, že by sme si niekde doplnili zásoby... Jedli sme len staré sucháre, ktoré boli rozdrobené na prach a boli samá larva a zapáchali od potkaních výkalov... a pili sme vodu, ktorá bola žltá a zapáchala. Jedli sme aj teľaciu kožu... drevené piliny a potkany, ktoré boli po pol korune za kus, a navyše ich ani nebolo dosť.“ A tak kým im čerstvý pasát napína plachty a kýl lode brázdi čistú vodu, mužov ničí skorbut. Devätnásť z nich zomiera, kým sa 6. marca 1521 dostanú na Mariánske ostrovy.

No tu sa im pre nepriateľstvo ostrovanov podarí pred vyplávaním dostať len trochu čerstvých potravín. Napokon 16. marca uvidia Filipíny. Všetci muži sa napokon dobre najedia, oddýchnu si a opäť nadobudnú zdravie a silu.

Tragédia — sen sa rúca

Magalhães je hlboko veriaci muž a mnoho miestnych obyvateľov a ich panovníkov obracia na katolícku vieru. No jeho horlivosť je aj jeho záhubou. Dostáva sa do medzikmeňového sporu a veriac, že kuša, mušketa a Boh im zaručia víťazstvo, napáda asi 1500 domorodcov len so 60 mužmi. Namiesto víťazstva je on a niekoľko jeho mužov zabitých. Magalhães má asi 41 rokov. Verný Pigafetta narieka: ‚Zabili náš vzor, naše svetlo, našu útechu a nášho verného vodcu.‘ O niekoľko dní zabíjajú bývalí priateľskí náčelníci asi 27 dôstojníkov, ktorí neurobili nič iné, len sa pozerali z bezpečia svojich lodí.

Magalhães zomiera v prostredí, ktoré dobre poznal. Len kúsok na juh ležia Ostrovy korenia a na západe je Malakka, kde bojoval v roku 1511. Ak po boji na Malakke priplával na Filipíny, ako sa mnohí historici domnievajú, potom oboplával celú zemeguľu — pravdaže, nie pri jednej výprave. Na Filipíny sa dostal aj z východu, aj zo západu.

Pohromy cestou domov

Keďže teraz zostáva len málo mužov, je nemožné, aby obsluhovali tri lode, a tak potopia Concepción a do svojho konečného cieľa, na Ostrovy korenia, sa plavia na zostávajúcich dvoch lodiach. Keď naložia koreniny, rozdelia sa. Avšak posádka bojujúceho Trinidadu je zajatá Portugalcami a je uväznená.

No Victoria pod vedením bývalého vzbúrenca Juana Sebastiána de Elcana uniká. Okrem jediného prístavu sa všetkým ostatným vyhýbajú, riskujú portugalskú cestu okolo Mysu dobrej nádeje. To, že sa nezastavujú po potraviny, ich však vyjde draho. Keď sa napokon 6. septembra 1522 — tri roky po tom, čo odišli — dostanú do Španielska, prežíva len 18 chorých, vychudnutých mužov. Sú to však prví muži, ktorí nesporne oboplávali zem. A de Elcano je hrdina. Je to neuveriteľné, ale 26 ton korenia na Victorii uhradí celú expedíciu!

Magalhãesovo meno žije ďalej

Celé roky sa Magalhãesovi jeho pravé miesto v histórii upiera. Španieli, ovplyvnení správami buričských kapitánov, poškvrňujú jeho meno a hovoria, že bol drsný a neschopný. Portugalci ho označia za zradcu. Žiaľ, jeho záznamy pri jeho smrti zmizli; pravdepodobne ich zničili tí, ktorých odhaľovali. No vďaka nezdolnému Pigafettovi — jednému z tých 18 mužov, ktorí oboplávali zem — a asi piatim ďalším členom expedície, máme aspoň nejaký záznam o tejto tragickej, no predsa mimoriadnej výprave.

Po čase história zmenila svoj názor a dnes je Magalhãesovo meno náležite ctené. Jeho menom je nazvaný prieliv aj Magellanove mraky — dve južné galaxie podobné mrakom, ktoré jeho posádka opísala ako prvá — a vesmírna sonda Magellan. A, samozrejme, Magalhãesovi vďačíme aj za názov najväčšieho oceánu na svete — Tichého oceánu.

Vskutku, „odvtedy nebola žiadna ľudská výprava taká dôležitá, až kým o 447 rokov nepristála vesmírna loď Apollo 11 na Mesiaci,“ píše Richard Humble v diele The Voyage of Magellan (Magellanova výprava). Prečo bola táto výprava taká dôležitá? Po prvé, dokázala, že Amerika nie je časťou Ázie a nie je ani blízko nej, ako si myslel Kolumbus. Po druhé, jednodňová nezhoda v dátumoch na konci výpravy poukázala na potrebu medzinárodnej dátumovej čiary. A napokon, ako povedal vedec spisovateľ Isaac Asimov, ukázala, že zem je guľatá. Áno, v súlade s týmto posledným bodom Magalhães prakticky dokázal to, čo Biblia hovorila už 2250 rokov. (Izaiáš 40:22; porovnaj Jóba 26:7.) Tohto hlboko veriaceho muža, ktorý odomkol dvere do sveta, by to nepochybne potešilo.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 14]

Tordesillaská zmluva

Keďže sa pred Španielskom a Portugalskom otváral nedohľadný svet, zmluvne sa dohodli, že si nad novými krajinami rozdelia obchodné a mocenské práva. A tak pod vedením pápežov Alexandra VI. a Júliusa II. nakreslili imaginárny poludník cez dnešnú Brazíliu. Krajiny, ktoré boli objavené na východ od tejto čiary, patrili Portugalsku; ostatné patrili Španielsku. Magalhães nerozumne poukázal portugalskému kráľovi Manuelovi na to, že keď sa táto čiara predĺži cez póly na druhú stranu zemegule, Ostrovy korenia možno budú v skutočnosti španielskym územím. Za tento úprimný postreh, založený na prevládajúcej predstave, že Tichý oceán je oveľa menší, si vyslúžil ostrú výčitku. Iróniou je, že Magalhães sám dokázal, že sa mýlil. Napriek tomu jeho predstava mu poskytla ďalší dôvod, prečo hľadať podporu kráľa Španielska.

[Rámček/obrázok na strane 15]

Útrapy prvých námorníkov

Najmä na dlhých výskumných výpravách — ktoré často trvali roky — nebol život obyčajných námorníkov žiadnou idylickou plavbou. Tu je len niekoľko príkladov údelu moreplavca:

• Žalostne málo miesta a žiadne súkromie

• Často kruté tresty, v závislosti od rozmarov kapitána

• Skorbut a smrť z nedostatku vitamínu C

• Smrť stroskotaním alebo následkom hladu, smädu, vplyvu počasia alebo z rúk domorodcov

• Dyzentéria alebo brušný týfus zo špinavej a skazenej pitnej vody

• Jedlo otrávené hnilobou, zamorené

• Myší týfus od uhryznutia hladnými potkanmi

• Týfus, ktorý zapríčinili vši hmýriace sa na špinavých telách a oblečení

• Vcelku mali len 50-percentnú šancu, že sa domov dostanú živí

[Prameň ilustrácie]

Century Magazine

[Mapa/obrázky na stranách 16, 17]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Magalhãesova výprava, 1519–1522

⇦••• Trasa □ Začiatok a cieľ

Magalhãesov prieliv

Magalhães bol zabitý na Filipínach

Posledný úsek pod vedením Juana Sebastiána de Elcana

[Pramene ilustrácií]

Magalhães: Giraudon/​Art Resource, NY; mapa sveta: Mountain High Maps® Copyright © 1995 Digital Wisdom, Inc.; astroláb: S láskavým dovolením Adlerovho planetária

[Obrázok na strane 16]

Fernão de Magalhães

[Obrázok na strane 16]

„Victoria“, prvá loď, ktorá oboplávala zemeguľu. Z jeho piatich lodí toto bola štvrtá čo do veľkosti a plavilo sa na nej 45 mužov. Loď bola asi 21 metrov dlhá

[Obrázky na strane 17]

Navigačné prístroje: Presýpacie hodiny odmeriavali čas, zatiaľ čo astroláb určoval zemepisnú šírku