Mozgová príhoda — príčiny
„MOZOG je najcitlivejší orgán tela,“ hovorí neurológ Dr. Vladimir Hachinski z Univerzity západného Ontaria v Londone (Kanada). Hoci mozog predstavuje iba 2 percentá celkovej hmotnosti tela, obsahuje viac než desať miliárd nervových buniek, ktoré ustavične komunikujú pri tvorbe každej myšlienky, pohybu a vnemu. Keďže mozog je závislý od kyslíka a glukózy, ktoré mu poskytujú energiu, je nimi plynule zásobovaný prostredníctvom zložitého systému tepien.
Keď však niektorá časť mozgu čo len niekoľko sekúnd nedostáva kyslík, zložité funkcie neurónov sú narušené. Ak tento stav trvá dlhšie ako niekoľko minút, výsledkom je poškodenie mozgu, lebo mozgové bunky začínajú odumierať spolu s funkciami, ktoré vykonávajú. Tento stav sa nazýva ischémia — nedostatok kyslíka zapríčinený zväčša upchatím tepny. Ďalšie poškodenie postihuje mozgové tkanivo vtedy, keď nedostatok kyslíka vyvolá sled smrtiacich chemických reakcií. Výsledkom je mozgová príhoda. K mozgovej príhode dochádza aj prasknutím krvných ciev a výronom krvi do mozgu, čím sa zablokujú spojovacie dráhy. To naruší tok chemických a elektrických impulzov k svalom a spôsobí poškodenie mozgového tkaniva.
Následky
Každá mozgová príhoda je iná a môže ovplyvniť jednotlivcov takmer nespočetnými spôsobmi. Hoci nikto netrpí všetkými možnými následkami mozgovej príhody, následky siahajú od miernych a sotva pozorovateľných až po vážne a nepríjemne očividné. Oblasť mozgu, v ktorej došlo k príhode, určuje, ktoré telesné funkcie budú narušené.
Bežným postihnutím je slabosť alebo ochrnutie horných a dolných končatín. Zvyčajne je postihnutá jedna strana tela, opačná k tej strane mozgu, v ktorej došlo k mozgovej príhode. A tak poškodenie pravej časti mozgu spôsobí ochrnutie ľavej strany tela a poškodenie ľavej časti mozgu spôsobí ochrnutie pravej strany tela. Niektorí postihnutí môžu naďalej hýbať rukami a nohami, no zistia, že sa im svaly natoľko trasú, že sa im každá končatina pohybuje iným smerom. Postihnutí vyzerajú ako nováčik na korčuliach, ktorý sa snaží udržať rovnováhu. Dr. David Levine z kliniky pri Newyorskej univerzite hovorí: „Postihnutí stratia schopnosť vnímať, či končatinou pohybujú alebo nie a kde v priestore sa končatina nachádza.“
Viac než 15 percent prežijúcich máva záchvaty vyúsťujúce do nekontrolovaných pohybov a obyčajne aj do prechodnej straty vedomia. Bežne pociťujú aj bolesť a zmeny vo vnímaní. Istý muž, ktorý prežil mozgovú príhodu a má trvale zníženú citlivosť v rukách a nohách, hovorí: „Niekedy sa mi v noci niečo dotýka nôh a ja sa prebudím, lebo sa mi zdá, akoby som dostával elektrické šoky.“
Následkom mozgovej príhody môže byť dvojité videnie a ťažkosti s prehĺtaním. Ak sú poškodené senzorické centrá úst a hltana, postihnutí môžu trpieť ďalšími nepríjemnými prejavmi, napríklad slintaním. Postihnutý môže byť každý z piatich zmyslov, čo zapríčiňuje poruchy zraku, sluchu, čuchu, chuti a hmatu.
Problémy s komunikáciou
Predstavte si, že idete po slabo osvetlenej ulici a sledujú vás dvaja mohutní cudzí muži. Obzriete sa a vidíte, že sa náhlia smerom k vám. Snažíte sa kričať o pomoc, no z úst vám nevyjde ani hlások! Viete si predstaviť tú úplnú frustráciu, ktorú by ste v takej situácii pociťovali? Práve to prežívajú mnohé obete mozgovej príhody, keď náhle stratia schopnosť hovoriť.
Jedným z najzdrvujúcejších následkov mozgovej príhody je to, že postihnutí nie sú schopní vyjadriť svoje myšlienky, pocity, nádeje a obavy, a tak sú akoby izolovaní od priateľov a rodiny. Jeden postihnutý to opísal takto: „Zakaždým, keď som sa snažil niečo povedať, nedostal som zo seba ani hlások. Bol som nútený byť ticho a nedokázal som vnímať slovné ani písané pokyny. Slová mi zneli tak... akoby ľudia okolo mňa hovorili cudzím jazykom. Nemohol som reč ani pochopiť, ani ňou hovoriť.“
Charles však rozumel všetkému, čo mu hovorili. Ale keď chcel odpovedať, mal problémy: „Formuloval som slová, ktoré som chcel povedať, ale vychádzali mi z úst popletené a skomolené. V tej chvíli som mal pocit, akoby som bol uväznený sám v sebe.“ V knihe Stroke: An Owner’s Manual (Mozgová príhoda: Príručka postihnutého) Arthur Josephs vysvetľuje: „Pri reči je ovládaných a koordinovaných vyše sto rôznych svalov a každý z týchto svalov je ovládaný priemerne vyše sto motorickými jednotkami... Každá sekunda reči si vyžaduje úžasných 140 000 neuromuskulárnych dejov. Možno sa potom čudovať, že výsledkom poranenia niektorej časti mozgu ovládajúcej tieto svaly môže byť skomolená reč?“
V oblasti slovného prejavu môže mozgová príhoda vyvolať mnohé záhadné javy. Napríklad niektorý pacient nemôže hovoriť, no môže spievať. Iní môžu vyslovovať slová spontánne, ale nie vtedy, keď chcú, alebo môžu naopak hovoriť nepretržite. Ďalší stále opakujú slová alebo vety, alebo používajú slová nesprávne, hovoria áno, keď chcú povedať nie, a naopak. Niektorí vedia, aké slová chcú použiť, ale mozog nedokáže donútiť ústa, pery a jazyk, aby ich vyslovili. Ďalší môžu pre svalovú slabosť rozprávať len nejasne a zase iní môžu prerušovať svoje slová náhlymi výbuchmi.
Ďalším poškodením spôsobeným mozgovou príhodou môže byť postihnutie tej časti mozgu, ktorá ovláda emócie. Výsledkom môže byť reč, ktorá znie monotónne. Môžu sa vyskytnúť aj ťažkosti v chápaní emócií iných. Komunikačné bariéry, ako sú tieto i tie opísané vyššie, môžu vytvoriť bariéru medzi členmi rodiny, napríklad medzi manželom a manželkou. Georg vysvetľuje: „Keďže príhoda postihuje výraz tváre a gestá, vlastne celú osobnosť, náš vzťah s manželkou odrazu nebol taký ako predtým. Zdalo sa mi, že mám úplne inú manželku, že je to niekto, koho budem musieť spoznávať úplne odznova.“
Zmeny osobnosti a emócií
Neprimerané zmeny nálady, výbuchy plaču či smiechu, mimoriadna zlosť, nezvyčajná podozrievavosť a zdrvujúci smútok sú iba niektoré zo zarážajúcich emocionálnych porúch a porúch osobnosti, s ktorými musia zápasiť postihnutí a ich rodiny.
Gilbert, obeť mozgovej príhody, hovorí: „Niekedy som precitlivený a každá maličkosť ma alebo rozosmeje, alebo rozplače. Niekedy, keď sa smejem, sa ma niekto opýta: ‚Prečo sa smeješ?‘ a ja na to naozaj neviem odpovedať.“ Toto všetko, znásobené problémami s udržaním rovnováhy a miernym krívaním, podnietilo Gilberta povedať: „Cítim sa ako v nejakom cudzom tele, akoby som bol niekým iným, nie tou istou osobou, ktorou som bol pred mozgovou príhodou.“
Iba málokto, ak vôbec niekto z tých, čo žijú s poruchami postihujúcimi myseľ a telo, dokáže uniknúť pocitu citového otrasu. Hirojuki, ktorý má následkom príhody chybnú reč a je čiastočne ochrnutý, hovorí: „Ani po dlhšom čase sa mi stav nezlepšil. Uvedomil som si, že nebudem môcť ďalej pracovať tak ako predtým, a zmocnilo sa ma zúfalstvo. Začal som obviňovať okolnosti a ľudí a mal som pocit, akoby mi išli city vybuchnúť. Nesprával som sa ako muž.“
Obavy a úzkosť sú u ľudí postihnutých mozgovou príhodou bežné. Ellen hovorí: „Keď mám pocit tlaku v hlave, ktorý môže byť varovaním pred ďalšou príhodou, cítim sa neisto. Keď pripustím, aby som uvažovala negatívne, začínam sa naozaj báť.“ Ron vysvetľuje, s akou úzkosťou bojuje: „Niekedy je takmer nemožné, aby som dospel k správnym záverom. Keď musím riešiť dva alebo tri malé problémy súčasne, frustruje ma to. Zabúdam na veci tak rýchlo, že niekedy si nemôžem spomenúť na rozhodnutie, ktoré som urobil pred niekoľkými minútami. Výsledkom sú niektoré nepríjemné chyby a privádza to do rozpakov mňa i druhých. Aký budem o niekoľko rokov? Budem schopný inteligentne konverzovať alebo viesť auto? Stanem sa pre svoju manželku bremenom?“
Aj členovia rodiny sú obeťami
Ako vidno, obeťami mozgovej príhody nie sú len tí, ktorí musia zápasiť s jej zdrvujúcimi následkami. Sú nimi aj ich rodiny. V niektorých prípadoch sa musia vyrovnávať s hrozným šokom, keď vidia kedysi výrečného, schopného človeka, ako im pred očami upadá, takže sa napokon podobá nesamostatnému dojčaťu. Keď sa členovia rodiny musia ujať nových úloh, vzájomné vzťahy sa môžu narušiť.
Haruko si spomína na tragické účinky mozgovej príhody takto: „Môj manžel zabudol takmer na všetko dôležité. Náhle sme sa museli vzdať firmy, ktorú viedol, a prišli sme o dom a majetok. Najviac ma bolelo to, že som sa s manželom už nemohla voľne rozprávať ani sa na neho obrátiť o radu. Nedokáže rozpoznať, či je deň alebo noc, preto často odhodí ochranné plienky, ktoré potrebuje v noci. Hoci sme vedeli, že príde čas, keď sa dostane do takéhoto stavu, je pre nás stále ťažké prijať túto skutočnosť. Naša situácia sa úplne obrátila, lebo teraz sa spolu s dcérou staráme my o manžela.“
„Starostlivosť o niekoho po mozgovej príhode — bez ohľadu na to, ako ho milujete — vás môže niekedy premáhať,“ hovorí Elaine Fantle Shimbergová v knihe Strokes: What Families Should Know (Mozgové príhody: Čo by mali rodiny vedieť). „Ten tlak a zodpovednosť sa nezmenšujú.“ V niektorých prípadoch si veľké množstvo poskytovanej starostlivosti môže na členoch rodiny vybrať svoju daň, a to na ich zdraví, emóciách a duchovnom zmýšľaní. Maria rozpráva, aký hrozný účinok mala na jej život mozgová príhoda jej matky: „Každý deň ju navštevujem a snažím sa budovať jej duchovnosť, čítam jej a modlím sa s ňou a zahŕňam ju láskou, objatiami a bozkávam ju. Keď prídem domov, som citovo vyčerpaná — niektoré dni až natoľko, že zvraciam.“
Najťažšou vecou pre niektorých, čo poskytujú starostlivosť, je vyrovnať sa so zmenou správania postihnutého. Neuropsychológ Dr. Ronald Calvanio povedal pre časopis Prebuďte sa! toto: „Pri chorobe, ktorá postihuje vyššie funkcie mozgu — to znamená myslenie, správanie a emocionálne reakcie človeka — ide o samotnú podstatu osobnosti, a tak v určitých ohľadoch psychické postihnutie, ktoré nastáva, skutočne mení život rodiny úplne dramatickým spôsobom.“ Jošiko si spomína: „Zdá sa, že môj manžel sa po chorobe úplne zmenil, aj najobyčajnejšia vec ho nazlostí. V takých chvíľach sa cítim naozaj mizerne.“
Tieto zmeny osobnosti si často možno nevšimnú ľudia mimo rodiny. Preto sa niektorí opatrovníci cítia osamotení a svoje bremeno si nesú sami. Midori hovorí: „Mozgové príhody spôsobili, že môj manžel je po duševnej a emocionálnej stránke invalid. Hoci potrebuje veľa povzbudenia, s nikým o tom nehovorí a sám trpí. A tak je na mne, aby som zvládla jeho emócie. No keď musím denne pozorovať nálady môjho manžela, je mi ťažko a niekedy sa dokonca bojím.“
Ako sa mnohí ľudia, ktorí prežili mozgovú príhodu, a ich rodiny vyrovnali so zmenami, ktoré príhoda priniesla do ich života? Ako môže každý z nás podporovať tých, čo trpia ochromujúcimi účinkami mozgovej príhody? Nasledujúci článok to vysvetľuje.
[Rámček/obrázok na strane 7]
Varovné príznaky
• Náhla slabosť, znížená citlivosť alebo ochrnutie tváre, ruky alebo nohy, najmä na jednej strane tela
• Náhle rozmazané alebo nejasné videnie, najmä jedného oka, prípadne dvojité videnie
• Ťažkosti pri rozprávaní alebo chápaní aj jednoduchých viet
• Závraty alebo strata rovnováhy či koordinácie, najmä ak je spojená s ďalším príznakom
Menej bežné príznaky
• Náhla, nevysvetliteľná a intenzívna bolesť hlavy — často opisovaná ako „najsilnejšia bolesť hlavy, akú kedy postihnutý zažil“
• Náhla nevoľnosť a horúčka — odlíšiteľná od vírusovej infekcie rýchlym nástupom príznakov (skôr v priebehu niekoľkých minút alebo hodín než v priebehu niekoľkých dní)
• Krátka strata vedomia alebo na nejaký čas znížené vedomie (mdloba, zmätenosť, kŕče, kóma)
Neignorujte príznaky
Dr. David Levine nabáda, že keď sa tieto príznaky objavia, pacient „má ísť tak rýchlo, ako je možné, na pohotovosť do nemocnice. Existujú doklady, že ak sa mozgová príhoda lieči v prvých hodinách, poškodenie možno obmedziť na minimum.“
Niekedy sa príznaky môžu prejaviť len na veľmi krátky čas a potom zmiznúť. Tieto stavy sú známe ako TIA čiže tranzitórne ischemické ataky. Neignorujte ich, lebo môžu naznačovať vážne riziko vzniku mozgovej príhody, ktorá môže nastať neskôr. Lekár môže liečiť príčinu a pomôcť znížiť riziko príhody v budúcnosti.
Spracované podľa pokynov poskytnutých Národnou asociáciou pre výskum mozgovej príhody, Englewood (Colorado, USA).