Slonovina — koľko je hodna?
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Keni
Na medzinárodnej konferencii v Harare (Zimbabwe) v júni 1997 hlasovali delegáti zo 138 krajín za zmiernenie sedemročného celosvetového zákazu obchodovania so slonovinou. Rozhodnutie, ktoré nasledovalo po prudkej diskusii, podmienečne povoľuje trom krajinám v južnej Afrike — Botswane, Namíbii a Zimbabwe — predávať slonovinu jednej krajine, Japonsku. Predstavitelia juhoafrických krajín od radosti z tohto rozhodnutia prepukli v spev. Iní delegáti len s obavami uvažovali o tom, čo to bude znamenať pre afrického slona.
KEĎ Hannibal bojoval v treťom storočí pred n. l. proti rímskej armáde, mal so sebou sprievod zdomácnených afrických slonov. V tých dňoch bolo afrických slonov desiatky miliónov a darilo sa im od Mysu dobrej nádeje až po Káhiru.
Situácia sa však zmenila. Jeden pozorovateľ poznamenal: „Ostrovčeky ľudí v mori slonov vystriedali stále menšie ostrovčeky slonov v mori ľudí.“ Vzrast v počte ľudí spôsobil, že v boji o priestor prehrali slony. Ďalším faktorom, ktorý prispel k poklesu v počte slonov, je rozširovanie saharskej púšte smerom na juh.
Všetky tieto príčiny však zatienil dopyt po slonovine. Na rozdiel od tigrích kostí a rohu nosorožca sa k slonovine neviaže nijaký mýtus o farmaceutickej účinnosti. Jednako je však luxusná, nádherná, trvanlivá a ľahko sa do nej vyrezáva. Už od staroveku je slonovina zo sloních klov zaraďovaná medzi drahocenné a žiaduce veci.
Štyristo rokov po Hannibalovi Rímska ríša zdecimovala populácie slonov v severnej Afrike, aby uspokojila svoju túžbu po slonovine. A táto túžba odvtedy stále planie, obzvlášť v západnom svete. Začiatkom tohto storočia sa dopyt ešte zintenzívnil — dôvodom však nebolo umenie alebo výroba náboženských predmetov, ako to bolo predtým, ale výroba klavírových klávesov. Podľa knihy Battle for the Elephants (Boj o slony) sa v Spojených štátoch použilo len v roku 1910 okolo 700 ton slonoviny (čo predstavuje 13 000 zabitých slonov) na výrobu 350 000 klávesov.
Pytliacke orgie
Po prvej svetovej vojne dopyt po slonovine poklesol, boli prijaté nové zákony o ochrane prírody a počet slonov začal stúpať. No začiatkom sedemdesiatych rokov sa zabíjanie vo veľkom začalo znovu. Teraz prichádzalo volanie po slonovine z ázijských krajín, ktoré len nedávno začali prosperovať.
V tomto prípade boli predzvesťou katastrofy pre africké slony dva faktory. Prvým z nich bola skutočnosť, že boli ľahšie dostupné ľahké, moderné zbrane. Zrazu bolo jednoduché zastreliť nielen jednotlivé slony, ale aj celé stáda. Druhým faktorom bola skutočnosť, že vďaka elektrickým nástrojom na vyrezávanie sa slonovina dala rýchlo premeniť na predmety, ktoré sa dali predať na trhu. V minulosti mohol japonský rezbár stráviť vyrezávaním jedného kla aj rok. S elektrickými nástrojmi však môže jedna továreň s ôsmimi pracovníkmi na výrobu klenotov a pečatí hanko (pečate s menom, ktoré sú v Japonsku populárne) za jeden týždeň spotrebovať kly z 300 slonov. Rastúci dopyt po slonovine spôsobil, že ceny prudko stúpli. Samozrejme, veľké peniaze nešli do vrecák pytliakov, ale do vrecák priekupníkov a dílerov, z ktorých mnohí si nahromadili rozprávkové bohatstvo.
Slony za to draho zaplatili. Približne za dve desaťročia prišla Tanzánia o 80 percent slonov, väčšinou pre pytliactvo. Keňa prišla o 85 percent svojich slonov. Uganda o 95 percent. Spočiatku pytliaci strieľali hlavne slonie samce, pretože mali najväčšie kly. Ale keďže starších slonov ubúdalo, pytliaci začali strieľať dokonca aj sloníčatá pre ich maličké kly. Počas toho obdobia mohlo byť pre slonovinu zabitých viac ako milión slonov, čo zredukovalo populáciu afrických slonov na 625 000 jedincov.
Celosvetový zákaz
Snahy o regulovanie obchodu so slonovinou a o zastavenie týchto jatiek žalostne zlyhali. Nakoniec v októbri roku 1989 bol na jednej konferencii vo Švajčiarsku prijatý Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES), ktorý zakázal akýkoľvek obchod so slonovinou vo svojich členských krajinách. Tomuto zákazu sa dostalo veľkej finančnej podpory, aby ochrana slonov mohla prebiehať aj v praxi.
Niektorí predpovedali, že zákaz obchodu so slonovinou spôsobí, že ceny na čiernom trhu stúpnu, a tak sa pytliactvo ešte viac rozšíri. V skutočnosti došlo k pravému opaku. Ceny prudko klesli a trh, ktorý bol kedysi taký výnosný, postupne zanikol. Napríklad v Indii poklesol maloobchodný predaj slonoviny o 85 percent, a väčšina rezbárov pracujúcich so slonovinou v tejto krajine si musela nájsť iné zamestnanie. V pytliactve bol zaznamenaný výrazný pokles. Pred vydaním zákazu zabili pytliaci v Keni najmenej 2000 slonov ročne. Do roku 1995 tento počet klesol na 35. Navyše, populácia slonov v Keni vzrástla z 19 000 v roku 1989 na približne 26 000 dnes.
Z týchto dôvodov Agentúra pre výskum životného prostredia so sídlom v Londýne uvítala zákaz obchodu so slonovinou ako „jeden z najväčších úspechov novodobých dejín ochrany prírody“. No nie každý prejavuje rovnaké nadšenie, najmä nie v južnej Afrike.
Slony v južnej Afrike
V krajinách južnej Afriky žije viac ako 200 000 slonov čiže tretina z celkového počtu slonov v Afrike. Je to tak čiastočne vďaka účinnej ochranárskej stratégii a čiastočne vďaka skutočnosti, že v týchto krajinách nepôsobili ťažko ozbrojené milície, ktoré zabíjali stáda vo východnej a strednej Afrike.
S rastúcim počtom slonov však často vzniká konflikt medzi slonmi a ľuďmi žijúcimi vo vidieckych oblastiach. Koniec koncov, dospelý slon má obrovský apetít a je schopný skonzumovať vyše 300 kilogramov rastlín za deň. Ak teda slon žije vo vašom susedstve, určite to neunikne vašej pozornosti.
Nadácia Africa Resources Trust so sídlom v Zimbabwe uviedla: „Afričania z vidieckych oblastí hľadia na slony so strachom, nedôverou a nepriateľstvom. Za niekoľko hodín dokážu slony zruinovať ľuďom živobytie, a to buď tak, že spasú ich úrodu, alebo ušliapu ich dobytok na smrť. Poškodzujú aj domy a školy, maštale pre dobytok, ovocné stromy, hrádze i pôdny profil. Každý deň podávajú miestne noviny správy o škodách spôsobených slonmi.“
Krajiny južnej Afriky sú hrdé na svoj úspech v zachovávaní zdravej slonej populácie. No ochrana prírody je nákladná záležitosť a tieto krajiny sú presvedčené, že by nemali niesť následky problémov iných afrických krajín. Preto tvrdia, že regulovaný obchod so slonovinou by umožnil, aby sa takto získané peniaze vrátili na podporu ochranárskej činnosti, a pomohol by aj nahradiť vidieckym farmárom ich straty.
Zásoby slonoviny
V krajinách, kde sa slony voľne potulujú, sa slonovina hromadí. Pochádza zo slonov, ktoré podliehali zákonnému odstrelu, zo slonov, ktoré zahynuli z prirodzených príčin, ako aj z ilegálnych zásob, ktoré boli skonfiškované. Čo sa s touto slonovinou robieva?
Keňa svoje zásoby slonoviny spaľuje. Od júla 1989 Keňa verejne spálila surovú slonovinu v hodnote miliónov dolárov, a to bez akejkoľvek priamej kompenzácie z vonkajších zdrojov. V roku 1992 spálila svoje zásoby slonoviny aj Zambia. Ich posolstvo bolo jasné: Keňa a Zambia nechceli mať nijaký podiel na obchode so slonovinou.
Ostatné krajiny si uchovávajú svoje zásoby slonoviny ako investíciu do budúcnosti. Organizácia TRAFFIC, najväčšia organizácia na svete, ktorá sa zaoberá monitorovaním ochrany prírody, odhaduje, že súčasné zásoby slonoviny v afrických krajinách predstavujú najmenej 462 ton v hodnote 46 miliónov dolárov. Botswana, Namíbia a Zimbabwe, tri krajiny, ktoré majú v súčasnosti povolenie obchodovať s Japonskom, majú 120 ton slonoviny. Mnohí sa preto pýtajú: „Prečo by sme mali v oblasti, kde ľudia zápasia s ekonomickými problémami, nechať slonovinu, aby na ňu v skladoch sadal prach? Prečo by sme ju nepredali a získané peniaze neinvestovali späť do ochranárskych aktivít?“
Obavy zostávajú
Kým niektoré africké krajiny tvrdia, že zmiernenie zákazu obchodu so slonovinou ochrane slonov pomôže, ďalší sú plne presvedčení, že úplný zákaz obchodu so slonovinou je jediný spôsob, ako zabrániť obnoveniu pytliackeho ošiaľu. Obavy sa sústreďujú na otázku, ako prísne sa obchod so slonovinou bude regulovať. Bolo by možné, že by marketingové systémy vytvorili akési „zadné dvierka“, ktorými by sa nezákonne získaná slonovina dostala na legálny trh? A čo špekulatívne pytliactvo? Mohlo by zmiernenie zákazu spôsobiť, že by tí, ktorí dúfajú, že v budúcnosti sa zákaz zmierni ešte viac, začali slony zabíjať a hromadiť slonovinu do zásoby?
Starosti okrem toho spôsobuje aj skutočnosť, že strelných zbraní je v Afrike viac ako kedykoľvek predtým. Občianske vojny tu dali automatické pušky do rúk ľudí, ktorí — podnietení drsnými ekonomickými podmienkami — ich ochotne použijú na zarábanie peňazí. Nehemiah Rotich, riaditeľ Východoafrickej spoločnosti na ochranu prírody, napísal: „Ak na slonovinu opäť nalepíme cenovku [v dôsledku obnovenia obchodu], potom niet pochýb, že tieto zbrane budú namierené na slony — koniec koncov, je oveľa jednoduchšie zastreliť slona v rozľahlom parku ako v meste vylúpiť nejakú banku.“
Ďalším problémom je skutočnosť, že opatrenia proti pytliactvu sú nielen nákladné, ale aj náročné. Hliadkovanie v obrovských oblastiach, kde sa slony potulujú, si vyžaduje obrovské finančné zdroje. Vo východnej Afrike je však ťažké ich získať.
Aká budúcnosť čaká slona?
To, aké budú následky rozhodnutia zmierniť zákaz obchodu so slonovinou, sa ešte len uvidí. Ale aj keby sa situácia vyvíjala dobre, nebezpečenstvo hroziace slonom nepominie. Slon je totiž ohrozený aj zo strany rastúceho množstva ľudí, ktorí potrebujú pôdu na obrábanie a na iné účely. V samotnej južnej Afrike ľudia odlesnia každý rok viac ako 850 000 hektárov pôdy — čo je polovica územia Izraela —, a to väčšinou na poľnohospodárske účely. Je isté, že čím viac sa zväčšuje more ľudí, tým viac sa budú zmenšovať ostrovčeky slonov.
Časopis World Watch uvádza: „Je jeden bod, s ktorým súhlasí každý, kto študoval tento problém: afrického slona čaká ťažká budúcnosť. Nedostatok životného priestoru [spôsobený nárastom v počte ľudí] nevyhnutne spôsobí, že mnohé slony zahynú predčasne, či už jedným, alebo druhým spôsobom. Ak ich nezabijú v rámci povoleného lovu alebo zákonného odstrelu — alebo ak ich nezabijú pytliaci —, oveľa viac slonov zahynie od hladu, čo povedie k ďalšiemu poklesu v populácii slonov.“
Takéto pochmúrne vyhliadky však neberú do úvahy ani názor, ani predsavzatie Stvoriteľa slonov, Jehovu Boha. Boží záujem o jeho stvoriteľské diela vidno aj zo slov Ježiša Krista, ktorý povedal: „Či sa nepredáva päť vrabcov za dve mince malej hodnoty? A predsa ani jeden z nich nie je zabudnutý pred Bohom.“ (Lukáš 12:6) Ak Boh nezabúda na drobného vrabca, môžeme si byť istí, že neprehliada zlú situáciu veľkého slona.
[Rámček na strane 16]
O slonovine
„Slonovina je nepochybne nádherný materiál. Má v sebe takú žiarivosť a teplo ako žiadny iný materiál, ktorý sa používa na výrobu ozdôb alebo rezbárskych výrobkov. Vždy mám však pocit, že ľudia zabúdajú na to, že slonovina je sloní kel... Ľudia majú tendenciu ‚hádzať ju do jedného vreca‘ s materiálmi, ako je jadeit, teakové drevo, eben, jantár, či dokonca zlato a striebro, ale medzi nimi je významný rozdiel: tie druhé materiály nepochádzajú zo zvieraťa; no slonovinový kel je modifikovaný predný zub. Keď držíme v ruke nádherný slonovinový náramok alebo jemnú rezbársku prácu, musíme urobiť ešte poriadny krok k tomu, aby sme pochopili, že ten kúsok slonoviny pochádza zo slona, ktorý sa kedysi voľne pohyboval a používal svoj kel na prijímanie potravy, na kopanie, na pichanie, na hranie a na bojovanie, a navyše, že ten slon musel zomrieť, aby sme my mohli držať v ruke tento kúsok slonoviny.“ — Kniha Elephant Memories (Spomienky na slony) od Cynthie Mossovej.
[Rámček na strane 19]
O slonoch
Slony sú nesmierne mocné, a keď sa rozzúria, zem sa trasie. Slon vás dokáže chytiť do chobota a vyhodiť vás do vzduchu ako kameň. A predsa vás slon môže svojím chobotom nežne hladkať alebo jemne prijímať z vašej ruky potravu. Slony sú inteligentné, nevyspytateľné a zábavné. Prejavujú silnú rodinnú lojálnosť a navzájom si ošetrujú rany, držia hliadky pri svojich chorých a reagujú na smrť člena svojej rodiny. Hoci pozostatky iných zvierat ignorujú, rozpoznajú kosti iných slonov a reagujú na to tak, že ich rozptýlia alebo zahrabú.
[Obrázky na strane 18]
Dve krajiny svoje zásoby slonoviny spálili; iné si svoje zásoby ponechali ako potenciálnu investíciu do budúcnosti