Čo o tom hovorí Biblia?
Mali by sme pripisovať vinu za naše hriechy Satanovi?
VINA za prvý ľudský hriech bola pripísaná Satanovi. „Had — on ma podviedol, a tak som jedla,“ povedala Eva. (1. Mojžišova 3:13) Odvtedy „ten prahad, ktorý sa nazýva Diabol a Satan“ neustále útočí v zúrivom hneve na ľudstvo a ‚zaslepuje mysle‘ ľudí, „zvádza celú obývanú zem“. (Zjavenie 12:9; 2. Korinťanom 4:4) Žiaden človek sa nemôže vyhnúť jeho nátlaku. No znamená to azda, že nemôžeme odolávať jeho vplyvu? A keď hrešíme, je to vždy jeho vina?
Biblia vysvetľuje, že Evu naozaj zviedol Satan. (1. Timotejovi 2:14) Zviedol ju k tomu, aby si myslela, že porušením Božieho príkazu bude môcť získať porozumenie a nezávislosť podobné Božím. (1. Mojžišova 3:4, 5) V tejto domnienke zhrešila. Napriek tomu Boh považoval za zodpovednú ju a odsúdil ju na smrť. Prečo? Lebo hoci ju Satan klamal, ona si naďalej plne uvedomovala, aký je Boží príkaz. Nikto ju nenútil k neposlušnosti; naopak, svoje konanie mala i naďalej pod kontrolou, bola schopná odolať Satanovmu vplyvu.
Odolávajme Diablovi
My ľudia sme schopní odolávať Diablovi. V liste Efezanom 6:12 sa dozvedáme, že ‚zápasíme‘ so „zlými duchovnými silami v nebeských miestach“. Boh teda jednoznačne očakáva, že budeme bojovať proti Satanovmu vplyvu. Ale ako môže človek premôcť nadľudskú moc Satana a jeho démonov? Vyžaduje sa od nás azda, aby sme viedli nerovný boj, pričom je vopred isté, že ho prehráme? Nie, lebo Boh nám nehovorí, aby sme bojovali s Diablom svojou vlastnou silou. Jehova nám dáva rôzne prostriedky, pomocou ktorých môžeme odolávať Diablovmu zvádzaniu a vyjsť z boja víťazne. Biblia nám totiž hovorí, kto je Diabol, ako pôsobí a ako sa môžeme pred ním chrániť. — Ján 8:44; 2. Korinťanom 2:11; 11:14.
Ako sa ‚vzoprieť Diablovi‘?
Písma odporúčajú dvojstupňový postup pri odolávaní Diablovi. Nabádajú nás: „Podriaďte sa teda Bohu; ale vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás.“ (Jakub 4:7) Prvý krok, krok podriadenia sa Bohu, zahŕňa poslušnosť jeho príkazom. Keď si budeme neustále uvedomovať Božiu existenciu, jeho dobrotu, jeho úžasnú silu a moc a jeho vznešené zásady, dodá nám to silu vzoprieť sa Satanovi. Životne dôležité je aj neprestajne sa modliť. — Efezanom 6:18.
Zamyslite sa nad situáciou, keď Diabol pokúšal Ježiša. Ježišovi určite pomohlo odolať to, že si pripomínal rôzne Božie prikázania a že ich citoval. Keď sa Satanovi nepodarilo zviesť Ježiša k hriechu, odišiel od neho. Po tejto ťažkej skúške Jehova prostredníctvom svojich anjelov posilnil Ježiša ešte viac. (Matúš 4:1–11) Ježiš teda mohol s dôverou povzbudzovať svojich učeníkov, aby prosili Boha, aby ich ‚oslobodil od toho zlého‘. — Matúš 6:13.
To, že nás Boh oslobodí, však neznamená, že okolo nás vytvorí ochranný štít. Boh nás skôr nabáda, aby sme sa usilovali o zbožné vlastnosti, ako je pravda, spravodlivosť, pokoj a viera. Tieto vlastnosti nám slúžia ako „výzbroj“, ktorá nám umožňuje „pevne stáť proti Diablovým úkladom“. (Efezanom 6:11, 13–18) A tak s Božou pomocou je možné odolať Diablovým pokušeniam.
Druhý krok, ktorý nám odporúča Jakub 4:7, je ‚vzoprieť sa Diablovi‘. To zahŕňa rozhodné konanie; znamená to utekať pred jeho škodlivým vplyvom. Človek sa musí vyhýbať tomu, že by sa vystavoval pôsobeniu jeho podvodnej moci, a musí odmietať jeho filozofie zamerané na hmotárstvo a nemravnosť, ktoré sú také rozšírené v dnešnom svete. Takéto vzopretie sa Diablovi, spolu so životom zasväteným úsiliu páčiť sa Bohu, je v našom boji proti Satanovi neoceniteľné. Sú však všetky hriechy priamym dôsledkom Diablovho vplyvu?
Náš boj zvnútra
Biblický pisateľ Jakub hovorí: „Každý je pokúšaný tým, že je priťahovaný a lákaný vlastnou žiadosťou. Keď sa potom žiadosť stane plodnou, porodí hriech.“ (Jakub 1:14, 15) Nanešťastie nemôžeme úplne premôcť našu vrodenú slabosť a nedokonalosť. (Rimanom 5:12) „Niet spravodlivého človeka na zemi, ktorý stále koná dobro a nehreší,“ hovorí Biblia. — Kazateľ 7:20.
To však neznamená, že žiaden hriech nedokážeme úplne ovládnuť. V niektorých prípadoch na seba privádzame pokušenie vlastnými nesprávnymi rozhodnutiami. A tak hoci nesprávna túžba môže byť dôsledkom našej nedokonalosti alebo Satanovho vplyvu, to, či ju v sebe živíme, alebo ju odmietneme, záleží iba na nás. Apoštol Pavol teda výstižne napísal: „Čokoľvek človek rozsieva, to bude aj žať.“ — Galaťanom 6:7.
Prijmime zodpovednosť
Pre ľudí je často ťažké priznať si svoje slabosti, zlyhania a nedostatky — áno, svoje hriechy. (Žalm 36:2) Jedna vec, ktorá nám môže pomôcť prijať zodpovednosť za naše hriechy, je vedomie, že Boh od nás teraz nevyžaduje dokonalosť. „Ani nám neurobil podľa našich hriechov; ani na nás neuviedol to, čo si zaslúžime podľa našich previnení,“ vyhlásil žalmista Dávid. (Žalm 103:10) Hoci je Boh ochotný odpúšťať, napriek tomu od nás očakáva, že budeme tvrdo bojovať proti Diablovým pokušeniam a proti našim hriešnym sklonom, a pritom budeme sami seba viesť k disciplíne. — 1. Korinťanom 9:27.
Je nutné, aby sme chápali, že hoci Boh si uvedomuje Diablovu schopnosť ovplyvňovať naše skutky a veľkú mieru zodpovednosti, ktorú Diabol nesie za hriešny stav ľudstva, predsa nás to nezbavuje osobnej zodpovednosti. Preto Rimanom 14:12 hovorí: „Každý z nás bude Bohu skladať účty sám za seba.“
Ak si však ‚sprotivíme to, čo je zlé‘ a budeme ‚lipnúť k tomu, čo je dobré‘, môžeme zvíťaziť nad zlom. (Rimanom 12:9, 21) Prvá žena, Eva, to neurobila a za svoju neposlušnosť bola potrestaná; bola totiž schopná odolať a poslúchnuť Boha. (1. Mojžišova 3:16) No Boh neignoroval úlohu, ktorú zohral Diabol, keď zviedol Evu. Diabol bol prekliaty a odsúdený na konečné zničenie. (1. Mojžišova 3:14, 15; Rimanom 16:20; Hebrejom 2:14) Už zanedlho nebudeme musieť bojovať proti jeho zlému vplyvu. — Zjavenie 20:1–3, 10.
[Prameň ilustrácie na strane 26]
Erich Lessing/Art Resource, NY