Keď sa starí rodičia stávajú rodičmi

„Práve som prišla domov zo zhromaždenia v sále Kráľovstva. Zrazu niekto silno zaklopal na dvere, a keď som otvorila, videla som tam stáť dvoch policajtov s dvoma špinavými, strapatými deťmi, ktoré vyzerali, akoby ich celé mesiace nikto neumyl. Sotva by ste povedali, že sú to deti! Boli to moje vnúčatá, a ich matka — závislá od drog — ich zanedbávala. Som vdova a vychovala som už šesť vlastných detí. Ale jednoducho som nedokázala povedať nie.“ — Sally.a

„Dcéra sa ma spýtala, či by som sa jej nepostarala o deti, kým sa nedá do poriadku. Nevedela som, že je závislá od drog. A tak mi pripadla úloha vychovávať jej dve deti. O niekoľko rokov mala dcéra ďalšie dieťa. Nechcela som si ho vziať k sebe, ale môj vnuk ma naliehavo prosil: ‚Babi, nenašlo by sa ešte jedno miesto?‘“ — Willie Mae.

ÚLOHA starých rodičov bývala opisovaná ako „radosť bez zodpovednosti“. No dnes už to tak nie je. Niektoré odhady uvádzajú, že iba v Spojených štátoch žijú vyše tri milióny detí u svojich starých rodičov. A počet takýchto detí rýchlo rastie.

Čo je príčinou tohto znepokojujúceho trendu? U starých rodičov žijú deti, ktorých rodičia sa rozviedli. Podobne to môže byť v prípade detí, ktoré rodičia zanedbávali alebo zneužívali. Časopis Child Welfare hovorí, že ‚crack-kokaín vytvára stratenú generáciu‘, pretože má ochromujúci vplyv na závislých rodičov. Milióny detí sú „osirotené“ preto, lebo rodičia ich opustili alebo zomreli, alebo sú duševne chorí. U svojich starých rodičov môžu skončiť aj deti, ktorých matky zomreli na aids.

Ujať sa povinností spojených s výchovou detí, keď ste už v strednom veku alebo keď už prišli „biedne dni“ staroby, môže byť zdrvujúce. (Kazateľ 12:1–7) Mnohí ľudia jednoducho nemajú silu dávať stále pozor na malé deti. Niektorí starí rodičia sa musia starať aj o svojich starnúcich rodičov. Iní zas ovdoveli alebo sú rozvedení a musia vyžiť bez podpory manželského partnera. Mnohí zisťujú, že finančne nie sú schopní zvládnuť takúto záťaž. Pri jednom prieskume sa ukázalo, že štyria z desiatich starých rodičov vychovávajúcich vnúčatá mali príjem, ktorý bol na hranici chudoby. „Deti boli choré,“ spomína Sally. „Musela som zaplatiť veľa peňazí za lieky. Od štátu som nedostala takmer žiadnu finančnú pomoc.“ Jedna staršia žena hovorí: „Dôchodok som minula na starostlivosť o vnúčatá.“

Stres a vypätie

Nie je teda prekvapujúce, že podľa jednej štúdie „starostlivosť o vnúčatá spôsobovala starým rodičom značný stres. Až 86 percent zo 60 starých rodičov zúčastnených na tejto štúdii uviedlo, že ‚väčšinu času sú deprimovaní a trpia úzkosťou‘.“ Mnohí majú aj zdravotné problémy. „Ovplyvnilo ma to telesne, duševne i duchovne,“ hovorí Elizabeth, žena, ktorá vychovávala svoju dospievajúcu vnučku. Willie Mae, ktorá má choré srdce a vysoký krvný tlak, hovorí: „Moja lekárka si myslí, že to súvisí so stresom pri výchove detí.“

Mnohí nie sú pripravení na zmenu životného štýlu, ktorú si výchova vnúčat vyžaduje. „Často sa stáva, že nemôžem nikam ísť,“ hovorí jeden starý otec. „Mal by som pocit viny... keby som ich nechal s niekým iným, a tak namiesto toho, že by som niekam šiel alebo sa venoval nejakej činnosti, nejdem nikam.“ Jedna stará matka zase povedala, že v jej živote neexistuje nič také ako voľný čas, ktorý by mohla využiť pre seba. Bežná je spoločenská izolácia a osamelosť. Ďalšia stará matka hovorí: „Väšina priateľov v našom veku už nemá [malé] deti, a preto mnohokrát neprijímame pozvanie na návštevu, lebo naše deti [vnúčatá] nie sú pozvané.“

Bolestný je aj citový tlak. Jeden článok v časopise U.S.News & World Report uviedol: „Mnohých z nich [starých rodičov] mučia pocity hanby a viny vyplývajúce zo skutočnosti, že ich vlastné deti zlyhali v úlohe rodičov — a mnohí obviňujú sami seba, uvažujúc, kde urobili chybu pri výchove svojich detí. Keďže chcú svojim vnúčatám poskytnúť bezpečný a láskyplný domov, niektorí z nich sa musia citovo ‚zrieknuť‘ vlastných násilníckych alebo drogovo závislých detí.“

Vo vyhodnotení jedného prieskumu sa uvádza: „Viac než štvrtina... uviedla, že ich spokojnosť v manželskom vzťahu poklesla následkom starostlivosti [o vnúčatá].“ Zvlášť manželia sa často cítia zanedbávaní, keďže ich manželky nesú takmer celý náklad starostlivosti o vnúčatá. Niektorí manželia majú pocit, že tento tlak jednoducho nemôžu vydržať. Jedna žena o svojom manželovi povedala: „Opustil nás... Myslím, že sa cítil ako v pasci.“

Nahnevané deti

Časopis U.S.News & World Report uvádza: „Stresy zhoršuje skutočnosť, že niektoré z detí, ktoré [starí rodičia] ‚zdedia‘, patria medzi tie najzanedbanejšie, citovo najpoškodenejšie a najrozhnevanejšie v krajine.“

Zamyslite sa nad prípadom Elizabethinej vnučky. Otec ju doslova opustil na rohu ulice, kde Elizabeth pracovala ako prevádzačka školákov cez cestu. „Je to nahnevané dieťa,“ hovorí Elizabeth. „Je zranená.“ Sally má vnúčatá, ktoré majú podobné citové rany. „Môj vnuk je zatrpknutý. Má pocit, že ho nikto nechce.“ Dieťa sa rodí s právom na milujúceho otca a matku. Predstavte si, čo musí dieťa cítiť, keď ho vlastní rodičia opustia, zanedbávajú alebo odmietnu! Kľúčom k trpezlivému zaobchádzaniu s deťmi, u ktorých sa prejavia poruchy správania, je pochopiť tieto ich pocity. Príslovia 19:11 hovoria: „Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.“

Dieťa, ktoré bolo opustené, môže napríklad odporovať vašim snahám starať sa oň. Ak pochopíte obavy a úzkosť, ktoré dieťa pociťuje, pomôže vám to reagovať súcitne. Ak uznáte jeho obavy a ubezpečíte ho, že urobíte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste sa oň postarali, môže to veľmi prispieť k zmierneniu jeho obáv.

Ako sa vyrovnávať s tlakom

‚Cítila som sa veľmi zranená a ľutovala som sa. Jednoducho to nie je spravodlivé, že sa to stalo práve nám.‘ Takto sa vyjadrila jedna stará matka, ktorej boli vnúčatá zverené do výchovy. Ak ste aj vy v takejto situácii, možno máte podobné pocity. No situácia vôbec nie je beznádejná. Totiž hoci vek vás môže obmedzovať po telesnej stránke, prináša mnoho výhod, čo sa týka múdrosti, trpezlivosti a zručnosti. Preto neprekvapuje, že podľa jednej štúdie „sa deťom, ktoré vychovávali len starí rodičia, darilo pomerne dobre v porovnaní s deťmi, ktoré žili v rodinách s jedným biologickým rodičom“.

Biblia nás nabáda, aby sme ‚uvrhli všetku svoju úzkostlivú starosť na Jehovu, lebo sa o nás stará‘. (1. Petra 5:7) Preto sa k nemu neustále modlite o silu a vedenie, ako to robil aj žalmista. (Porovnaj Žalm 71:18.) Venujte pozornosť svojim duchovným potrebám. (Matúš 5:3) „Kresťanské zhromaždenia a kazateľská služba mi pomohli prežiť,“ hovorí jedna kresťanka. Ak je to možné, snažte sa učiť svoje vnúčatá Božím cestám. (5. Mojžišova 4:9) Boh určite podporí vaše úsilie vychovávať vnúčatá „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. — Efezanom 6:4.b

Nebojte sa vyhľadať pomoc. Často vám môžu pomôcť priatelia, zvlášť priatelia z kresťanského zboru. Sally spomína: „Bratia a sestry zo zboru mi boli skutočnou oporou. Keď som klesala, stáli pri mne a zodvihli ma. Niektorí mi pomohli aj finančne.“

Neprehliadajte ani pomoc, ktorú môžete získať od štátu. (Rimanom 13:6) Je zaujímavé, že podľa jedného prieskumu medzi starými rodičmi „väčšina [z nich] nevie, aká pomoc je dostupná a kde ju hľadať“. (Child Welfare) Sociálni pracovníci a miestne agentúry pre pomoc starším ľuďom vám môžu poradiť, kde získať potrebnú pomoc.

V mnohých prípadoch sú starí rodičia, ktorým boli vnúčatá zverené do výchovy, obeťou týchto ‚kritických čias, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘. (2. Timotejovi 3:1–5) Našťastie sú tieto ťažké časy znamením, že Boh čoskoro zasiahne a vytvorí „novú zem“. Tam budú tragické situácie, ktoré postihujú mnohé rodiny dnes, už iba vecou minulosti. (2. Petra 3:13; Zjavenie 21:3, 4) Zatiaľ musia starí rodičia, ktorým sú vnúčatá zverené do výchovy, robiť všetko, čo je v ich silách, aby sa dobre o vnúčatá postarali. Úsilie mnohých je korunované úspechom! Vždy pamätajte na to, že popri frustrácii môžete zažiť aj radosť. Môžete dokonca zažiť radosť z toho, že uvidíte, ako vaše vnúčatá začínajú úprimne milovať Boha! Či sa neoplatí pre to tvrdo pracovať?

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 10]

Právne otázky

Otázka, či žiadať o zverenie vnúčat do výchovy, alebo nie, je chúlostivou a zložitou záležitosťou. Mary Fronová, odborníčka v tejto oblasti, vysvetľuje: „Na jednej strane je fakt, že bez tohto zverenia do opatery máte právny nárok len na málo vecí. Vo väčšine prípadov sa biologickí rodičia môžu kedykoľvek vrátiť a opäť si dieťa (alebo deti) vziať. Na druhej strane mnohí starí rodičia sa zdráhajú žiadať o zverenie dieťaťa do výchovy, lebo to pre nich znamená postaviť sa pred súd a povedať, že ich dieťa je neschopné rodičovstva.“ — Časopis Good Housekeeping.

Keď deti nie sú starým rodičom zverené do výchovy, často je problémom prihlásiť ich do školy, alebo dokonca zabezpečiť pre ne lekársku starostlivosť. No dosiahnuť zverenie dieťaťa do výchovy môže byť finančne i časovo náročným a citovo vyčerpávajúcim zážitkom. A aj keď to starí rodičia dosiahnu, môžu napriek tomu zostať bez finančnej podpory zo strany štátu. Časopis Child Welfare preto radí starým rodičom, aby „požiadali o radu miestneho právnika, ktorý je skúsený v rodinnom práve daného štátu i v otázkach zverenia dieťaťa do výchovy, ako aj ochrany záujmov dieťaťa“.

[Rámček na strane 11]

Spočítať si náklady

Pohľad na dieťa v núdzi — zvlášť keď je to vaša vlastná krv — je srdcervúci. Biblia tiež prikazuje kresťanom, aby sa starali o ‚svojich vlastných‘. (1. Timotejovi 5:8) V mnohých prípadoch je však napriek tomu múdre, ak si starý rodič všetko dôkladne premyslí, prv než na seba vezme takúto zodpovednosť. (Príslovia 14:15; 21:5) Je potrebné spočítať si náklady. — Porovnaj Lukáša 14:28.

Na modlitbách zvážte: Ste skutočne fyzicky, citovo, duchovne i finančne schopný uspokojiť potreby tohto dieťaťa? Aký názor má na situáciu váš manželský partner? Existuje nejaký spôsob, ako povzbudiť rodičov dieťaťa alebo im pomôcť, aby sa o svoje dieťa postarali sami? Je smutné, že niektorí nedbanliví rodičia jednoducho pokračujú v nemravnom spôsobe života. Jedna stará matka s horkosťou spomína: „Vzala som si k sebe niekoľko z jej detí. No ona ďalej brala drogy a rodila deti, až kým to nedospelo tak ďaleko, že som povedala ‚nie‘!“

Na druhej strane, ak sa nepostaráte o svoje vnúčatá vy, čo s nimi bude? Dokázali by ste zvládnuť ten pocit, keby ste vedeli, že sa o ne stará niekto iný, možno úplne cudzí človek? A čo duchovné potreby dieťaťa? Budú iní schopní vychovávať deti podľa Božích zásad? Niektorí možno dospejú k záveru, že aj napriek ťažkostiam, ktoré s tým súvisia, nemajú inú možnosť, iba vziať na seba túto zodpovednosť.

Takéto otázky sú vždy nesmierne bolestné a každý sa musí v tejto veci rozhodnúť sám.

[Obrázok na strane 9]

Pre mnohých starých rodičov je ťažké zvládnuť výchovu malých detí

[Obrázok na strane 10]

Bohabojní starí rodičia môžu dôverovať, že Jehova bude podporovať ich úsilie