Vznikol náhodou, alebo bol stvorený?
VIACERÝM vedcom nie je po chuti predstava, že vesmír stvoril inteligentný Stvoriteľ. Preto tvrdia, že vesmír predsa len nejako vznikol sám od seba. Ale nikto ešte nebol schopný vysvetliť, ako sa to mohlo stať.
Skutočnosť je taká, ako píše časopis Scientific American v čísle z januára 1999: „Teória veľkého tresku neopisuje zrod vesmíru.“ Časopis ďalej uviedol: „Na vysvetlenie prvotného stvorenia vesmíru bude potrebná iná teória opisujúca ešte skoršiu dobu.“
No zdá sa vám rozumné, že by sa vesmír vytvoril nejako sám? Fyzik Charles H. Townes poznamenal: „Je pravda, že fyzici sa snažia nahliadnuť za ‚veľký tresk‘ a vysvetliť vznik nášho vesmíru napríklad ako druh fluktuácie. Ale čoho je to potom fluktuácia a ako vznikla? Ak skúmame tieto veci iba z vedeckého pohľadu, tak podľa mňa zostáva otázka vzniku stále nezodpovedaná.“
Dnes sa všeobecne prijíma fakt, že vesmír v určitom čase neexistoval a že nejakým činom začal existovať. Mohlo by nám to, čo vieme o zákonoch vesmíru, pomôcť pochopiť, ako k tomu mohlo dôjsť?
„Dve strany jednej mince“
Tieto slová sa vzťahujú na energiu a hmotu. „Hmota je proste jednou formou energie,“ napísal Scientific American. Tento vzťah medzi hmotou a energiou vyjadruje slávny Einsteinov vzorec E = mc2 (energia sa rovná hmote násobenej druhou mocninou rýchlosti svetla). Táto rovnica ukazuje, že aj v malom množstve hmoty sa skrýva neuveriteľná energia. „[Rovnica] vysvetľuje,“ poznamenal univerzitný profesor Timothy Ferris, „prečo bomba veľkosti pomaranča môže spustošiť mesto.“
Pozrime sa na druhú stranu mince — podľa Einsteinovej teórie môže byť tiež energia premenená na hmotu. Vytvorenie hmotného vesmíru bolo teda zrejme tým, čo jeden kozmológ nazval „najúžasnejšou premenou hmoty a energie, akú si len môžeme predstaviť“.
Odkiaľ však pochádzala hmota a energia potrebná na takú „premenu“? Veda nemá na to nijakú uspokojivú odpoveď. Je zaujímavé, že Biblia hovorí o Bohu: „Pre hojnosť dynamickej energie a pretože je aj silný v moci, ani jedna z nich [hviezd] nechýba.“ (Izaiáš 40:26) Nech už Boh stvoril vesmír akýmkoľvek spôsobom, je zrejmé, že má na to potrebnú energiu i moc.
Poskytujú vedecké doklady základ na vieru, že náš vesmír stvorila nejaká Najvyššia Inteligencia? Pohľad na to, ako začal existovať vesmír, nám pomôže nájsť odpoveď na túto otázku.
Usporiadaný začiatok
Zamyslite sa: Neriadená premena hmoty na energiu pri výbuchu jadrovej bomby spôsobuje chaos, ako to bolo napríklad v Japonsku pri výbuchu jadrových bômb v roku 1945, keď bolo celkom spustošené mesto Hirošima a veľká časť mesta Nagasaki. Avšak vesmír nie je chaotický. Naopak, je harmonický a krásny! Všimnime si tiež našu nádhernú zem s úžasnou rozmanitosťou života. Je zrejmé, že nemohla vzniknúť bez nejakého inteligentného riadenia a kontroly!
Časopis Newsweek z 9. novembra 1998 hodnotil dôsledky objavov vo vzťahu k stvoreniu vesmíru. Podľa tohto časopisu skutočnosti „naznačujú, že hmota a pohyb vznikli skôr tak, ako to opisuje Genezis [v Biblii], ex nihilo, teda z ničoho, v obrovskej explózii svetla a energie“. Všimnite si, aké fakty uviedol Newsweek na porovnanie vzniku vesmíru s biblickým opisom tejto udalosti.
„Uvoľnené sily boli — sú — v pozoruhodnej (zázračnej?) rovnováhe: Keby bol veľký tresk trošku slabší, rozpínanie vesmíru by bolo pomalšie a čoskoro (za niekoľko miliónov rokov alebo za niekoľko minút — v každom prípade skoro) by sa vesmír zrútil sám do seba. Keby bola táto explózia len o trochu silnejšia, vesmír by sa mohol rozptýliť na polievku, ktorá by bola príliš riedka na to, aby sa mohla zhlukovať do hviezd. Mali sme — to je jediné správne slovo — astronomicky malú šancu. Pomer hmoty a energie k objemu priestoru pri veľkom tresku sa musel pohybovať v rozmedzí jednej biliardiny percenta od ideálu.“
Newsweek naznačil myšlienku, že úlohu tu zohral akýsi „Ladič“ vesmíru: „Keby chýbala čo len jedna jednotka (pozri vyššie, možná odchýlka bola jedna biliardina percenta)... to, čo by nasledovalo, by nebol len nesúlad, ale večná entropia a ľad. Teda čo — alebo kto — je tým veľkým Ladičom?“
Astrofyzik Alan Lightman uznal, že vedci „považujú za záhadu, že vesmír bol vytvorený s takým vysokým stupňom usporiadanosti“. Dodal, že „nejaká dobrá kozmologická teória by konečne mala vysvetliť tento problém entropie“ — prečo vo vesmíre nevznikol chaos.
Prečo nechcú uveriť
Súhlasili by ste s tým, že ‚vysoký stupeň usporiadanosti‘ poukazuje na Organizátora? Väčšina by s tým súhlasila. Ale tí, ktorí obhajujú ateizmus, nie sú ochotní niečo také pripustiť. Prečo? Dôvodom je viera! Ako napísal profesor Ferris, „ateizmus je, buďme k sebe úprimní, viera ako každá iná“. A bolo by lepšie, tvrdí, „keby sme Boha z kozmológie celkom vynechali“.
A to aj mnohí robia — ale s ťažkosťami. Napríklad George Greenstein, profesor astronómie, si všimol mnoho vecí, ktoré by mohli byť považované za doklady toho, že vesmír bol niekým projektovaný. Potom napísal: „Presvedčil som sa, že také ‚zhody okolností‘ by sa sotva mohli stať náhodne.“ No i tak Greenstein tvrdí: „Boh nie je vysvetlením.“ Niektorí vedci teda obetujú zdravé uvažovanie, aby si zachovali svoje vedecky náboženské ortodoxné názory.
„Viera“ známeho fyzika Freda Hoyla však bola v neskorších rokoch jeho života nesporne otrasená. V 80. rokoch tohto storočia priznal: „Vysvetlenie faktov na základe zdravého rozumu naznačuje, že s fyzikou, a tiež s chémiou a biológiou sa pohráva nejaký superintelekt a že v prírode nie sú žiadne slepé sily, ktoré by stáli za zmienku. Číselné hodnoty, ktoré človek vypočítava na základe faktov, sa mi zdajú také ohromujúce, že o tomto závere takmer nemožno pochybovať.“
Je zaujímavé, že už na úsvite veku vedeckých výskumov v modernom zmysle prišiel k podobnému záveru Sir Isaac Newton. Jeho zistenia ho podnietili napísať tieto slová: „Táto nanajvýš krásna sústava, ktorú tvorí Slnko, planéty a kométy, mohla byť jedine výsledkom rady a sily nejakej inteligentnej a mocnej Bytosti.“
Všimnime si jeden dôsledok objavov Newtona a Johanna Keplera, ktoré sa týkali zákonov pohybu.
Čo umožňuje vesmírne lety
Kepler opísal zákony pohybu planét už na začiatku 17. storočia a The World Book Encyclopedia uviedla, že tieto zákony „sa využívajú na určovanie obežných dráh umelých satelitov a na plánovanie letov kozmických lodí“. V roku 1687 Newton publikoval svoje slávne pohybové zákony a tieto zákony, „tak ako Keplerove, tvoria základ plánovania vesmírnych letov,“ píše táto encyklopédia. Prečo je to tak?
Lebo vďaka týmto zákonom môžu ľudia pomocou matematických výpočtov určiť, kde sa určité teleso bude vo vesmíre v daný čas nachádzať. Také výpočty sú možné vďaka pravidelnému, vždy predvídateľnému pohybu nebeských telies vrátane Mesiaca a Zeme. Napríklad Mesiac uháňa po obežnej dráhe okolo Zeme priemernou rýchlosťou 3700 kilometrov za hodinu, takže celú svoju cestu prejde za necelý mesiac s ohromujúcou presnosťou. Zem sa pohybuje na svojej ročnej ceste okolo Slnka rýchlosťou asi 107 200 kilometrov za hodinu s podobnou predvídateľnosťou.
Teda keď ľudia na Zemi riadia lety na Mesiac, nasmerujú kozmickú loď na určitý bod vo vesmíre mnoho tisíc kilometrov pred Mesiacom letiacim po svojej obežnej dráhe. Na základe rôznych výpočtov presne vedia, kde má byť Mesiac v určenom čase. A ak dostane kozmická loď správny smer a rýchlosť, bude na tom mieste aj ona a bude môcť pristáť na Mesiaci.
Ako je možné, že pohyb nebeských telies možno tak dobre predvídať? John Glenn, prvý americký kozmonaut, ktorý obletel Zem, povedal o poriadku vo vesmíre toto: „Mohla by to byť len náhoda?... Nemôžem tomu uveriť.“ Potom dodal: „Nejaká Moc umiestnila toto všetko na obežné dráhy a stará sa o to, aby to tam zostalo.“
Raketový konštruktér Dr. Wernher von Braun v úžase nad zákonmi, ktorými sa riadi vesmír, sa vyjadril: „Vesmírne lety s ľudskou posádkou... nám dosiaľ otvorili iba maličké dvierka, cez ktoré môžeme vidieť úžasnú rozsiahlosť vesmíru. Náš pohľad cez túto škárku na obrovské tajomstvá vesmíru iba posilňuje našu vieru v jeho stvoriteľa.“
Známy fyzik P. A. M. Dirac, ktorý bol profesorom matematiky na Cambridgeskej univerzite, sa k tomu súhlasne pripája: „Možno by sa dalo túto situáciu opísať tak, že Boh je vynikajúci matematik a že na stavbu vesmíru použil veľmi vysokú matematiku.“
Kto je týmto majstrovským Matematikom, tým Najvyšším Intelektom, zodpovedným za divy stvorenia?
Kto to všetko stvoril?
Keď cestujeme neznámym územím a natrafíme na krásny dom vo vidieckom štýle, okolo ktorého vidíme upravený trávnik a nádhernú záhradu, určite neprídeme k záveru, že to všetko je tu len tak, samo od seba. To by bol veľmi nerozumný záver. Je zjavné, že tam pracoval výborný staviteľ a zručný záhradník.
Aj náš úžasný vesmír, ktorý je neporovnateľne zložitejší, zjavne mal Stvoriteľa. V Biblii sa tento Tvorca predstavuje menom. Hovorí: „Ja som Jehova. To je moje meno.“ (Izaiáš 42:8) Tí, ktorí si cenia Božie diela, sa vyjadrujú tak, ako je to zaznamenané v Biblii: „Hoden si, Jehova, náš Bože, prijať slávu a česť a moc, lebo ty si stvoril všetky veci a pre tvoju vôľu sú tu a boli stvorené.“ — Zjavenie 4:11.
Jehova nielenže odhaľuje ľuďom svoje osobné meno, ktoré si dal sám, ale vo svojom písanom Slove odhalil aj to, prečo pripravil zem tak, aby na nej mohli bývať ľudia. A Ježiš Kristus, Boží vlastný Syn, zaručil, že na Božie Slovo sa možno spoľahnúť. Povedal: „Tvoje slovo je pravda.“ — Ján 17:17.
Nie je to tak dávno, čo jeden vedecký časopis napísal: „Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich generácií vieme, ako sme sa sem dostali. Ale tak ako všetky predchádzajúce generácie ešte stále nevieme prečo.“ Odpoveď na otázku prečo? však existuje — nachádza sa v Božom Slove. Pouvažujte nad touto odpoveďou v nasledujúcom článku.
[Obrázok na strane 6]
Pri atómovom výbuchu v Hirošime sa z malého množstva hmoty uvoľnila obrovská energia
[Prameň ilustrácie]
Hiroshima Peace and Culture Foundation from material returned by the United States Armed Forces Institute of Pathology
USAF photo
[Obrázky na strane 7]
Energia sa transformovala do úžasných usporiadaných galaxií
[Prameň ilustrácie]
S láskavým dovolením Anglo-Australian Observatory, fotografoval Daniel Malin
[Obrázok na stranách 8, 9]
Aké zákony umožňujú pristáť na Mesiaci?
[Obrázok na strane 9]
„Nejaká Moc umiestnila toto všetko na obežné dráhy a stará sa o to, aby to tam zostalo.“ — John Glenn
[Prameň ilustrácie]
NASA photo