Obnovená túžba po živote

MARY trpela vážnou depresiou a tiež ďalšími zdravotnými ťažkosťami. Nebola však izolovaná od rodiny a nezneužívala alkohol ani drogy. Prípad Mary dobre znázorňuje, že k vážnemu pokusu o samovraždu môže dôjsť, aj keď sa neobjavia všetky rizikové faktory.

Istý čas sa zdalo, že Mary sa dostane do štatistiky ako ďalší prípad dosvedčujúci úspešnosť, s akou si starší ľudia berú život. Celé dni zostávala v kóme a nereagovala; bola na jednotke intenzívnej starostlivosti a prejavovala sotva badateľné známky života. Jej zúfalý manžel John sa od nej vzdialil len zriedka. Lekári upozornili Johna a jeho rodinu, že Mary možno neprežije, a keby aj prežila, môžu očakávať, že bude mať trvale poškodený mozog.

Na návštevu za Mary chodila každý deň suseda Sally, ktorá je Jehovovou svedkyňou. „Nabádala som rodinu, aby sa nevzdávali nádeje,“ hovorí Sally. „Moja matka je diabetička a pred niekoľkými rokmi bola v kóme celé týždne. Lekári povedali našej rodine, že to neprežije, ale ona prežila. Brávala som Mary za ruku a rozprávala som sa s ňou tak ako vtedy so svojou matkou a zdalo sa mi, že som postrehla slabú reakciu.“ Na tretí deň bola reakcia silnejšia a zdalo sa, že Mary rozoznáva ľudí, hoci nedokáže hovoriť.

‚Mohol som tomu zabrániť?‘

„Johna hrozne sužoval pocit viny,“ hovorí Sally. „Bol presvedčený, že to všetko je jeho vina.“ To je bežná reakcia na samovraždu či na pokus o samovraždu niekoho blízkeho. „Pripomínala som mu, že Mary sa liečila na vážnu depresiu. Bola chorá a svojej depresii nemohla zabrániť o nič viac, ako on nemohol zabrániť tomu, aby bol telesne chorý.“

Ľudia, ktorých blízky sa stal samovrahom, sa často sužujú otázkou: Čo som mohol urobiť, aby som tomu zabránil? Pokus azda mohlo odvrátiť, keby sa venovala pozornosť varovným signálom a rizikovým faktorom. Ale ak aj nie, pamätajte na to, že nie ste zodpovedný za samovražedné konanie iného človeka. (Galaťanom 6:5) Zvlášť dôležité je pamätať na to v tých prípadoch, keď sa člen rodiny so samovražednými sklonmi úmyselne snaží zvaliť vinu na iných. Dr. Hendin, ktorého sme už citovali, poznamenáva: „Treba pamätať na to, že o samovraždu so smrteľným následkom sa pokúsia často ľudia, ktorí dúfajú, že ovplyvnia alebo zmanipulujú pocity ostatných ľudí, i keď už nebudú nažive a neuvidia, či bola ich snaha úspešná, alebo nie.“

Dr. Hendin ďalej uvádza: „V prípade starších ľudí so samovražednými sklonmi sú to často odrastené deti, ako aj súrodenci či manželskí partneri, koho chce pacient ovplyvniť, ovládnuť alebo prinútiť, aby mu venovali viac pozornosti. Nároky pacienta často nie je možné uspokojiť, pacient je v nich často neústupčivý a po samovražedných pokusoch, ktoré nie sú vážne, nasledujú pokusy, ktoré už vážne sú.“

Členovia rodiny azda za takýchto okolností cítia, že sú skutočne pod mimoriadnym tlakom, ktorý je nad ich sily. A predsa, nikdy nezabudnite, že Jehova Boh kriesi mŕtvych a že sa to môže vzťahovať aj na našich milovaných, ktorí si následkom depresie, duševnej choroby či zúfalstva vzali život. — Pozri článok „Čo o tom hovorí Biblia? Samovrahovia — budú vzkriesení?“ v Prebuďte sa! z 8. septembra 1990, strany 22–23, angl.

Hoci samovraždu nemožno ospravedlniť, útechou je vedomie, že budúce vyhliadky našich blízkych sú v Božích rukách, že Boh plne chápe, že sú to slabosti a nedostatky, ktoré mohli človeka dohnať k takému zúfalému činu. Biblia o Jehovovi hovorí: „Ako sú nebesia vyššie od zeme, jeho milujúca láskavosť je vyvýšená nad tými, ktorí sa ho boja. Ako ďaleko je východ slnka od jeho západu, tak ďaleko od nás vzdialil naše priestupky. Ako otec prejavuje milosrdenstvo svojim synom, Jehova prejavil milosrdenstvo tým, ktorí sa ho boja. Veď sám dobre pozná, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“ — Žalm 103:11–14.

Šťastný koniec

Dva dni Mary balansovala medzi životom a smrťou, ale prežila. Myseľ sa jej postupne vyjasnila a John ju vzal domov, kde všetky lieky bezpečne zamkol. Mary má teraz pravidelné pohospitalizačné návštevy sociálnych pracovníkov zameraných na duševné zdravie a hovorí, že nevie vysvetliť chmúrne pohnútky, ktoré ju takmer stáli život, a nevie sa na ne ani rozpamätať.

Suseda Sally teraz s Johnom a Mary každý týždeň študuje Bibliu. Z Biblie sa dozvedeli, že Boh veľmi skoro vyrieši práve tie problémy, ktoré sa zvlášť starším ľuďom zdajú neriešiteľné. „Pochopiteľne, štúdium Biblie samo osebe nie je všeliek,“ hovorí Sally. „Musíte si v Písmach sami overiť, že tieto sľuby sú pravdivé, a potom musíte uplatňovať, čo sa učíte. Ale myslím si, že John a Mary získavajú ozajstnú nádej do budúcnosti.“

Vyzerá vaša budúcnosť pochmúrne a chceli by ste mať skutočnú nádej? Prečo sa neskontaktovať s Jehovovými svedkami? Dovoľte im, aby vám dokázali, tak ako Johnovi a Mary, že nejestvujú problémy, ktoré by Boh nedokázal vyriešiť a ktoré by v blízkej budúcnosti nevyriešil. Nehľadiac na to, ako zle to dnes vyzerá, riešenie existuje. Zamyslite sa s nami nad spoľahlivou nádejou do budúcnosti, ktorá už mnohým ľuďom pomohla znovu nadobudnúť túžbu žiť.

[Rámček na strane 6]

Rizikové faktory a varovné signály

„Rizikové faktory prispievajúce k samovraždám sú u starších ľudí iné ako u mladších,“ uvádza sa v časopise The Journal of the American Medical Association. K týmto rizikovým faktorom patrí „častejší výskyt depresie a zneužívania alkoholu, častejšie použitie účinných smrtiacich metód a spoločenská izolácia. Okrem toho, starší ľudia... majú viac telesných chorôb a emocionálnych porúch.“ Kniha Suicide (Samovražda) od Stephena Flandersa uvádza zoznam týchto rizikových faktorov, z ktorých každý si zaslúži pozornosť.

Chronická depresia:

„Výskumníci uvádzajú, že 50 % alebo i viac tých, ktorí spáchajú samovraždu, má v anamnéze vážnu depresiu.“

Beznádej:

V niektorých štúdiách sa ukázalo, že aj u ľudí, u ktorých sa neprejavovala depresia, bola pravdepodobnosť samovražedných sklonov väčšia, ak nemali nádej do budúcnosti.

Alkoholizmus a zneužívanie drog:

„Odhaduje sa, že [spomedzi alkoholikov] spácha samovraždu 7–21 % v porovnaní s ani nie 1 % populácie všeobecne.“

Vplyv rodiny:

„Štúdie ukazujú, že členovia rodiny, v ktorej niekto spáchal samovraždu, sú vo väčšom nebezpečenstve, že ju spáchajú aj oni.“

Choroba:

„Strach niektorých starších ľudí, že následkom telesného chradnutia sa môžu dostať do ústavu, môže byť dostatočným podnetom, ktorý urýchli rozhodnutie spáchať samovraždu.“

Strata:

„Strata môže byť konkrétna, napríklad strata manželského druha či priateľa, práce, alebo zdravia dotyčného človeka. Môže to byť aj niečo abstraktné. Príkladom je strata sebaúcty, prestíže či pocitu bezpečia.“

Okrem týchto rizikových faktorov uvádza Flandersova kniha zoznam nasledujúcich varovných signálov, ktoré by sa nikdy nemali brať na ľahkú váhu.

Predošlé pokusy o samovraždu:

„To je hlavný ukazovateľ možnej samovraždy.“

Narážky na samovraždu:

„Vyjadrenia typu: ‚Už si so mnou nebudú musieť robiť starosti‘ alebo ‚Bolo by im bezo mňa lepšie‘ sú príkladom zjavnej hrozby.“

Zariaďovanie všetkých náležitostí:

„K takémuto správaniu patrí spísanie závetu, zbavovanie sa cenných vecí a zabezpečovanie starostlivosti o domácich miláčikov.“

Zmeny osobnosti alebo správania:

Keď sú „sprevádzané vyjadreniami o bezcennosti či beznádeji“, môže to byť „známka depresie, ktorá je dostatočne vážna na to, aby viedla k samovražednému správaniu“.

[Obrázok na strane 7]

Pozostalí často potrebujú pomoc, aby sa dokázali vyrovnať so samovraždou manželského druha