Divadlo v Epidaure — nedotknuté stáročiami

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V GRÉCKU

CHODÍTE radi do divadla? Máte radi srdečný smiech, ktorý môže vyvolať komédia? Povznáša a poučuje vás hlboký dej drámy, ktorá sa dotýka vašich emócií a poúča vás o povahe človeka? Potom možno budete chcieť spoznať divadlo v Epidaure. Je úzko späté so vznikom drámy v starovekom Grécku.

Grécky geograf Pausanias z druhého storočia n. l. napísal, že v Epidaure ‚je najpozoruhodnejšie divadlo starovekého sveta. Hoci rímske divadlá sú vznešenejšie a grandióznejšie, žiaden architekt nemôže súperiť s krásou a harmóniou divadla v Epidaure.‘

Najlepšie zachované

Približne 60 kilometrov južne od gréckeho mesta Korint sa nachádza dedinka Epidauros. Pred 25 storočiami tu bolo významné obchodné a náboženské centrum.

V neskorších časoch zvlnené pahorky, obrábané polia a háje olivovníkov ani len nenaznačovali, že tu kedysi stálo veľké divadlo. Panagés Kavadias, významný grécky archeológ 19. storočia, si však bol istý, že tieto pahorky ukrývajú dobre utajené tajomstvo. Jeho zvedavosť vzbudil Pausaniasov opis, ktorý sme už citovali, a bol si istý, že pod tou všednou scenériou objaví vznešené divadlo. A na jar roku 1881 ho skutočne objavil.

Po šiestich rokoch namáhavej práce vyniesli Kavadiasove vykopávky na svetlo sveta impozantné, takmer neporušené divadlo. Podľa archeológov toto divadlo postavil asi v roku 330 pred n. l. Polykleitos mladší, vynikajúci sochár a architekt z neďalekého mesta Argos. Súčasný architekt Manos Perrakes vyjadruje všeobecný názor výskumníkov, keď nazýva divadlo v Epidaure „najslávnejším a najlepšie zachovaným gréckym divadlom“.

Objavenie divadla v Epidaure má význam pre archeológiu aj pre architektúru. Zatiaľ čo väčšinu ostatných starovekých divadiel postihlo čiastočné poškodenie alebo prešli rekonštrukciou, divadlo v Epidaure zostalo počas stáročí nedotknuté, lebo bolo bezpečne uchované pod vyše šiestimi metrami zeme.

Dnešní návštevníci môžu veľmi jasne rozlíšiť základné časti divadla. Orchestra, ploché kruhovité miesto, ktoré sa používalo na tancovanie a pre chór, je obložená úzkym pásom mramoru. Jej podlaha je z udupanej hliny a uprostred nej je oltár. Za orchestrou je budova scény, z ktorej zostali len základy. Pôvodne herci vystupovali na orchestre, ktorej kulisy pozostávali z namaľovaných panelov nainštalovaných na otáčavých doskách v tvare trojuholníka pripevnených po jej obvode. Neskôr začali herci hrávať na samotnej scéne, orchestru prenechali chóru a kulisy sa presunuli na steny scény.

Spočiatku malo divadlo v Epidaure kapacitu 6000 miest na sedenie. V druhom storočí pred n. l. bola horná časť rozšírená, aby sa tam vmestilo ďalších 21 radov sedadiel, čo predstavovalo dohromady viac ako 13 000 sedadiel. Sedadlá v prvom rade, vyhradené pre hodnostárov, sa odlišovali od ostatných v tom, že boli urobené z červenkastého kameňa a mali opierku na chrbát.

Zázrak akustiky

Divadlo v Epidaure je povestné pre svoju akustiku. „Najnepatrnejší zvuk — hlboký nádych alebo trhanie kúska papiera — je možno zreteľne počuť i v posledných najvyšších sedadlách,“ hovorí profesor archeológie S. E. E. Iakovides.

Pri návšteve tohto divadla sa mnohí turisti radi postavia uprostred orchestry a prednášajú verše, spievajú piesne alebo dokonca šepkajú priateľom sediacim celkom hore na najvrchnejších stupňoch. Sú uchvátení pozoruhodným prenosom zvuku do každého kúta tohto veľkého hľadiska.

Za vytvorenie takej vynikajúcej akustiky vďačí divadlo v Epidaure svojmu polkruhovému tvaru amfiteátra. To nám pripomína, ako Ježiš prednášal svoje kázne veľkým zástupom ľudí v prírodných amfiteátroch — často na svahoch pahorkov —, aby ho mohol každý dobre počuť. — Matúš 5:1, 2; 13:1, 2.

Navyše strmý sklon stupňov so sedadlami v Epidaure skracuje vzdialenosť od javiska k najvyšším radom. Zvukové vlny sa len málo zoslabujú, zatiaľ čo dosahujú tie najvrchnejšie rady.

Ďalšou vecou, ktorá prispieva k takej dobrej akustike, je vhodná vzdialenosť medzi radmi. To zvuku umožňuje, aby sa rozptýlil všade s rovnakou hlasitosťou a zreteľnosťou. Medzi ďalšie činitele patrí odraz zvuku pri náraze na tvrdý, pevný povrch orchestry a stupňov so sedadlami, použitie veľmi kvalitného mramoru, tiché okolie a neustály vánok, ktorý povieva od orchestry k divákom.

Divadlo — domov drámy

Vďaka tomu, že starovekí Gréci boli pri stavbe takých divadiel ako tohto v Epidaure až puntičkársky pozorní a boli aj zruční, diváci mohli pohodlne sledovať a počúvať drámy. Vznik drámy sa viaže na sviatky plodnosti slávené v čase žatvy a vinobrania, ako aj na úvahy o smrti a obnove života. Také orgie sa konali na počesť Dionýza, mýtického boha vína a plodnosti. Tieto predstavenia nielenže uctievali mýtických bohov, ale často mali aj nejaký dej. Vznikli tri hlavné druhy prerozprávania deja — tragédia, komédia a satira. Mestskí panovníci si uvedomovali popularitu týchto udalostí a podporovali ich ako prostriedok na získanie väčšej politickej moci.

Po čase sa z drámy vytratil vplyv osláv Dionýza a prevládajúcich orgií. Pri hľadaní nových námetov na divadelné hry sa slávni dramatici piateho storočia pred n. l., ako boli Aischylos, Sofokles a Euripides, obracali ku gréckej histórii a mytológii. Rastúca a rozširujúca sa popularita drámy vyvolala potrebu veľkých divadiel, ako bolo to v Epidaure. Bolo však potrebné, aby obecenstvo počulo každé slovo drámy — čo často zahŕňalo dôvtipné slovné hry a pohotové odpovede —, a to si vyžadovalo vysokú mieru pozornosti a zručnosti pri stavbe divadiel.

Každá divadelná hra mala mať obsadenie pozostávajúce z chóru (zvyčajne 10 až 15 ľudí) a hercov (nikdy nie viac ako 3 hovoriace postavy v každej scéne). Hercov volali hypokritai, tí, ktorí odpovedajú chóru. Po čase sa tento výraz začal používať v prenesenom zmysle na opis človeka, ktorý sa správa falošne alebo niečo predstiera. Matúš vo svojom evanjeliu použil toto slovo na opis pokryteckých znalcov Písma a farizejov v Ježišovej dobe. — Matúš 23:13.

Epidauros a staroveká dráma dnes

Predstavenia starovekej drámy ožívajú v Grécku v Epidaure aj inde. Do začiatku 20. storočia boli staroveké grécke drámy, najmä tragédie, len predmetom akademického štúdia. Ale od založenia gréckeho Národného divadla v roku 1932 boli diela starovekých dramatikov prekladané do modernej gréčtiny.

Od roku 1954 sa stal výročnou udalosťou Festival epidaurijskej drámy. Každé leto hostí divadlo v Epidaure mnoho gréckych i zahraničných divadelných súborov, ktoré prezentujú predstavenia starovekých hier. Tisícky turistov a milovníkov divadla navštevujú toto miesto, aby sa zúčastnili novodobých uvedení hier, ktoré boli napísané takmer pred 2500 rokmi.

Preto keď nabudúce zavítate do Grécka, pozývame vás, aby ste navštívili Epidauros. Po návšteve jeho pôsobivého divadla možno dospejete k rovnakému záveru ako Pausanias: ‚Žiaden architekt nemôže súperiť s krásou a harmóniou divadla v Epidaure.‘

[Rámček na strane 13]

Divadlo a raní kresťania

„Stali [sme sa] divadelným predstavením svetu, anjelom a ľuďom,“ napísal apoštol Pavol kresťanom v Korinte, ktorí žili blízko Epidaura. (1. Korinťanom 4:9; Hebrejom 10:33) Mal tým na mysli, že pre potupu a prenasledovanie, ktoré zažívali, boli akoby vystavení v divadle pred celým svetom. V Pavlových dňoch boli divadelné hry obľúbenou formou zábavy. Pavol však raných kresťanov varoval pred nemorálnosťou a divokým násilím, ktoré často zobrazovali divadelné predstavenia tej doby. (Efezanom 5:3–5) Samotní kresťania boli niekedy násilne privedení do divadiel a arén Rímskej ríše ako predmet zábavy, boli dokonca vystavení divokým šelmám.

[Obrázky na strane 12]

Sofokles

Aischylos

Euripides

[Prameň ilustrácií]

Grécki dramatici: Musei Capitolini, Roma

[Prameň ilustrácie na strane 11]

S láskavým dovolením GNTO