Krásny nočný motýľ

V JEDEN príjemný večer vletel do luxusnej reštaurácie nočný motýľ. Trepotal krídlami pri stole jednej dámy, ktorá práve večerala, a ona ho zúrivo odháňala, akoby na ňu zaútočil komár prenášajúci nejakú chorobu. Nočný motýľ letel k inému stolu a napokon pristál na chlopni saka jedného muža. Tento muž a jeho manželka zareagovali úplne inak — obdivovali nočného motýľa a pritom premýšľali o kráse a neškodnosti tohto jemného tvora.

„Nočné motýle sú úplne neškodné tvory,“ vysvetľuje John Himmelman, spoluzakladateľ Connecticut Butterfly Association. „Nemajú hryzavé ústne orgány a niektoré dospelé jedince, napríklad dospelé jedince druhu Actias luna, vôbec neprijímajú potravu. Neprenášajú besnotu ani iné choroby a neštípu.“

Všetci obdivujú denné motýle, ale len málokto sa pristaví a obdivuje krásu a rôznorodosť nočných motýľov. ‚Krásu?‘ možno sa skepticky opýtate. Niektorí považujú nočné motýle iba za nevýrazných bratrancov krásnych denných motýľov, no aj jedny, aj druhé majú rovnaké vedecké zaradenie — Lepidoptera, čo znamená „šupinaté krídla“. Veľká rôznorodosť týchto milých tvorov je ohromujúca. The Encyclopedia of Insects uvádza, že existuje 150 000 až 200 000 známych druhov radu Lepidoptera. No iba 10 percent z nich sú denné motýle — zvyšok tvoria nočné motýle!

Na nočné motýle som si podobne ako mnoho iných ľudí spomenula jedine vtedy, keď som odkladala zimné šatstvo a kládla som k nemu naftalínové guličky, aby som odpudila mole šatové. Nevedela som, že dospelé mole látku vôbec nežerú — žerú ju iba v larválnom štádiu, kým sú húsenicami.a

Čo zmenilo môj názor na nočné motýle? Pred nejakým časom sme s manželom navštívili priateľov Boba a Rondu. Bob vedel veľa o nočných motýľoch. Ukázal mi škatuľku a ja som si najprv myslela, že je v nej krásny denný motýľ. Povedal, že to je okáň Hyalophora cecropia, jeden z najväčších nočných motýľov Severnej Ameriky. V rozpätí krídel môže dosiahnuť až 15 centimetrov a má jednoročný životný cyklus. Bola som veľmi prekvapená, keď som sa dozvedela, že jeho život ako dospelého jedinca trvá len 7 až 14 dní! Pozorné skúmanie tohto pôvabného okáňa mi pomohlo úplne zmeniť názor na nočné motýle.

Bob ukázal na niekoľko malých bodiek na dne škatuľky. „Tie bodky sú vajíčka,“ povedal, „a dúfam, že z nich vychovám dospelé motýle.“ Chovať nočného motýľa? Tá myšlienka ma zaujala. Ukázalo sa však, že uskutočnenie tohto plánu nie je také ľahké. Dva týždne sa Bob neúspešne pokúšal dosiahnuť, aby sa z vajíčok niečo vyliahlo. Potom sa rozhodol orosiť ich vodou. Týždeň po orosení sa z 29 vajíčok vyliahlo v jeden deň 26 húseničiek. Bob dal potom krehké húseničky, z ktorých každá bola veľká asi ako komár, do hladkého kastróla, aby mu nepovyliezali.

Prvé, čo vyliahnuté húseničky zožrali, bol obal vlastného vajíčka. Potom im Bob musel zaobstarávať potravu, čo bolo trochu náročné. Zozbieral nejaké informácie a začal ich kŕmiť javorovými listami. Húseničky vyliezli na listy, ale nežrali ich. No keď im Bob dal čerešňové a brezové listy, bez váhania ich skonzumovali.

Keď z malých húseničiek vyrástli dospelé húsenice, Bob ich preniesol do terária prikrytého sieťkou. V teráriu bola zabezpečená správne vyvážená vlhkosť pre húsenice i listy. Terárium slúžilo aj na to, aby sa húsenice nerozliezli, lebo dostali túlavé topánky, hneď ako dokázali loziť.

Zaobstarávať potravu pre 26 hladných húseníc bolo nakoniec prácnejšie, ako Bob čakal. Celú zásobu listov, ktoré Bob do terária natlačil, húsenice zakaždým zožrali za dva dni. To si už Bob zaistil, že mu s pozorovaním a kŕmením rastúcich húseníc bude pomáhať jeho sestra a dvaja mladí priatelia, chlapec a dievča.

Húsenice musia skonzumovať veľké množstvo potravy nielen preto, aby mohli rásť počas larválneho štádia, ale aj preto, aby mali výživu, keď dospejú. Tento okáň totiž nemá v dospelosti funkčné ústne orgány a vôbec neprijíma potravu! Počas krátkeho života v dospelosti je z hľadiska výživy plne závislý od potravy, ktorú prijal počas larválneho štádia.

Nová pokožka

Ako húsenice rástli, viackrát zhodili pokožku, čiže sa zvliekli. Fázy života húseníc medzi zvliekaniami sa volajú instary.

Pokožka húsenice okáňa nerastie, a tak keď húsenica narastie do takej veľkosti, že jej pokožka je krajne napnutá, prichádza čas zvliekania. Bob vedel, kedy sa to má stať, lebo húsenice prestali žrať. Keď si upriadli hodvábnu podložku a pripevnili sa k nej, na niekoľko dní znehybneli, kým im nenarástla nová pokožka. Keď bola nová pokožka hotová, húsenice jednoducho vyšli zo starej pokožky a nechali ju pripevnenú na hodvábnej podložke. Keď som videla húsenice v ich poslednom instare, žasla som nad tým, aké veľké narástli. Mali takmer 12 centimetrov a v priemere boli väčšie ako môj ukazovák.

Pradenie zámotku

Po poslednom instare si každá húsenica upriadla zámotok, veľkú masu zo sivastých vlákien pripevnených k paličke. Okáne Hyalophora cecropia si robia dva druhy zámotkov. Jeden druh má redšiu štruktúru a veľkú vrecovitú konštrukciu s guľatým dnom a zužujúcim sa hrdlom. Druhý je menší, hustejší a má podlhovastý tvar a zužujúce sa hrdlo i dno. V oboch druhoch je pevne zavinutý vnútorný zámotok. Zámotky týchto okáňov sú obyčajne červenohnedé, hnedé, sivozelené alebo sivé. V porovnaní so zámotkami iných severoamerických druhov je zámotok tohto druhu okáňov obrovský — má dĺžku až 10 centimetrov a šírku 5 až 6 centimetrov. Tieto úžasné konštrukcie dokážu svojich obyvateľov uchrániť pred teplotami až –34 °C.

Keď sa húsenice usadili v zámotkoch, nemohli sme robiť nič iné, iba trpezlivo čakať. Zo zámotku vyliezli nasledujúcu jar, približne rok po tom, čo Bob získal dospelého motýľa. Bob zapichol paličky so zámotkami do kusa penoplastu, aby stáli vzpriamene. Čoskoro všetky okáne okrem jedného vyliezli zo zámotkov, čo bolo odmenou za trpezlivosť a usilovnú prácu.

Viac si cením nočné motýle

To, že som bola svedkom pozoruhodného životného cyklu tohto okáňa, ma povzbudilo venovať väčšiu pozornosť nočným motýľom trepotajúcim sa okolo svetiel a odpočívajúcim na domoch. Moja skúsenosť ma tiež podnietila vyhľadať si o týchto fascinujúcich tvoroch viac informácií. Dozvedela som sa napríklad, že nočné a denné motýle sú impozantní letci; niektoré druhy prekonávajú pri sťahovaní veľké vzdialenosti. Drobný Plutella maculipennis má rozpätie krídel iba 2,5 centimetra, ale pravidelne lieta medzi Európou a Britániou cez nepokojné Severné more. A lišaje sa vznášajú nad kvetmi ako kolibríky.

Nejaký čas po tom, čo som bola svedkom životného cyklu okáňa Hyalophora cecropia, uvidela som jedného na kríku pod lampou. Vedela som, že nočného motýľa neslobodno nikdy chytať za krídla, lebo šupinky na jeho krídlach sú mimoriadne chúlostivé. Ale ak pred nočného motýľa vystriete ruku, možno vám vylezie na prst. Keď som to skúsila, toto milé stvorenie ma odmenilo tak, že si odpočinulo na mojom prostredníku. Napokon motýľ odletel za vrcholky stromov. Keď odlietal, napadlo ma, že sa veľmi podobá na denného motýľa. Keď nabudúce uvidíte motýľa, pozrite sa naň zblízka. Možno to bude v skutočnosti krásny, neškodný nočný motýľ. — Poslané.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 16, 17]

1. Okáň Hyalophora cecropia

2. Antheraea polythemus

3. Chysiridia ripheus

4. Okáň atlas

[Pramene ilustrácií]

Natural Selection© — Bill Welch

A. Kerstitch

[Obrázky na strane 18]

Vývinové štádiá okáňa Hyalophora cecropia:

1. vajíčko

2. húsenica

3. dospelý motýľ

[Prameň ilustrácie]

Natural Selection© — Bill Welch