Pozorujeme svet
◼ „Takmer polovica všetkých manželských párov priznáva, že sa dopúšťa ‚finančnej nevery‘ — klame svojmu partnerovi v tom, koľko míňa a za čo.“ — THE WALL STREET JOURNAL, USA.
◼ „Ohromujúcim 84 percentám pôdy v Grécku hrozí dezertifikácia (proces rozširovania púští) a ďalších osem percent už je vyprahnutých.“ — KATHIMERINI (ANGLICKÉ VYDANIE), GRÉCKO.
◼ Dedina Lateu na ostrove Tegua v súostroví Vanuatu v Oceánii je zrejme prvou dedinou, ktorá bola opustená — alebo lepšie povedané presťahovaná — následkom meniacej sa klímy. Domy boli opakovane „zaplavované búrkovými prívalmi a dravými vlnami“. — VANUATU NEWS, VANUATU.
Pribúda storočných ľudí
Časopis New Scientist uvádza, že dožiť sa veku sto rokov nie je v dnešnej dobe nič nezvyčajné. Dnes žije na svete okolo 200 000 ľudí, ktorí majú nad sto rokov. Podľa tohto časopisu 66 z nich dokonca dosiahlo vek 110 rokov. New Scientist uznáva, že dokázať taký vysoký vek je niekedy ťažké, ale „nedostatok záznamov svedčí tiež o tom, že skutočný počet v súčasnosti žijúcich ľudí, ktorí majú nad stodesať rokov, môže byť až 450“.
Záhadný zabijak odhalený
Kanadský časopis Maclean’s uvádza, že „DNA odobratá zo zubov objavených v starovekom hrobe v Aténach pomohla identifikovať“ jedného starovekého zabijaka. Grécky spisovateľ Tukydides sa vo svojom diele Dejiny peloponézskej vojny zmieňuje o epidémii, ktorá okolo roku 430 pred n. l. postihla Atény a poskytla súperiacej Sparte výhodu vo vojne medzi týmito dvomi mestami. Tukydidov opis nákazy nebol dostatočne podrobný na to, aby sa dala identifikovať. Teraz však rozbor zubnej drene, v ktorej sa patogény môžu zachovať celé stáročia, podľa všetkého umožnil výskumníkom identifikovať záhadného zabijaka ako brušný týfus.
Roboty na ťavách
Ťavie preteky, ktoré sú obľúbeným športom v krajinách Perzského zálivu, boli ohrozené, keď skupiny pre ľudské práva namietali proti využívaniu detí ako džokejov. Odborníci hovoria, že na to, aby ťava podala maximálny výkon, džokej by nemal vážiť viac ako 27 kilogramov, čo vylučuje aj dospievajúceho človeka. Ako to vyriešili? Džokejmi robotmi. Švajčiarski konštruktéri prišli s androidom, ktorý váži 26,8 kilogramu, je ovládaný na diaľku a dá sa pripevniť k špeciálnemu ťaviemu sedlu. A aby ťavy nevyplašili, robot má ľudskú podobu a ľudský hlas. Dokáže sa tiež nakláňať, udržiavať rovnováhu, používať bič a viesť ťavu. Majitelia tiav sú týmto riešením nadšení.
Semeno klíči po 2000 rokoch
Datľové palmy, ktoré rástli v starovekej Judei a ktoré si ľudia cenili pre ich krásu, liečivé účinky a pre tieň, ktorý poskytovali, boli v stredoveku zničené križiakmi. Ale teraz sa „izraelským vedeckým pracovníkom podarilo naklíčiť jedno datľové semeno staré takmer 2000 rokov“, ako uvádzajú noviny The New York Times. „Semeno, ktoré dostalo prezývku Matuzalem, bolo nájdené pri vykopávkach v Masade,“ skalnej pevnosti, ktorú v roku 73 n. l. dobyli Rimania. Dr. Elaine Soloweyová, odborníčka na poľnohospodárstvo vo vyprahnutých oblastiach, ktorá semeno naklíčila, povedala, že bude trvať roky, kým mladá rastlina prinesie ovocie, a aj to závisí od toho, či je to samičia rastlina. Hovorí: „Ak je to samčia rastlina, bude to len kuriozita.“