Keď sú budovy pre vtáctvo nebezpečné

HOCI bol biely deň, letiaci ďateľ vrazil do mrakodrapu a zrútil sa na zem. Nezbadal sklo. Istý láskavý chodec si zmäteného vtáčika všimol a pristavil sa pri ňom, dúfajúc, že sa zotaví. A naozaj sa to stalo. Nešťastník zaštebotal, postavil sa, našuchoril si perie a odletel.a

Žiaľ, nie všetky vtáky takéto kolízie prežijú. Asi polovica tých, ktoré narazia do budov, zahynie. Ako uviedla Audubonova spoločnosť, zo štúdií vyplynulo, že iba v Spojených štátoch ročne zahynie vyše 100 miliónov vtákov po náraze do budov rôzneho typu. Niektorí výskumníci sa však domnievajú, že toto číslo sa približuje k miliarde! Ale prečo vtáky vrážajú do budov? A dá sa niečo urobiť, aby bol ich život vo vzduchu bezpečnejší?

Vinníci: sklo a svetlo

Sklo predstavuje pre vtáky nebezpečenstvo. Keď sú okná v miestnosti postavené proti sebe a sú čisté a priehľadné, vtáky často vidia len to, čo je za nimi, napríklad zeleň a oblohu. Preto niekedy nič netušiac vletia plnou rýchlosťou rovno do skla. V zasklených halách alebo izbách zas môžu vidieť okrasné rastliny a chcú na nich pristáť.

Aj okná potiahnuté reflexnou fóliou môžu predstavovať problém. Za istých okolností vtáky nezbadajú sklo, ale odraz okolitého prostredia či oblohy, a tak môžu prísť k úrazu. Sklo je na vine dokonca aj v pozorovateľniach a návštevníckych centrách vo vtáčích rezerváciách a zverniciach. Dr. Daniel Klem ml., ornitológ a profesor biológie, sa domnieva, že aj napriek všetkému, čo vytvoria ľudia a čo by vtáky mohlo ohrozovať, okná sú možno po ničení životného priestoru najčastejšou príčinou ich úmrtí.

Niektoré druhy vtákov sú zvlášť zraniteľné. Napríklad väčšina spevavcov sa sťahuje v noci a aspoň čiastočne sa riadi hviezdami. Preto ich môžu miasť žiarivé svetlá vysokých budov. Niektoré vtáky boli také dezorientované, že blúdili dookola, až kým vyčerpané nepadli na zem. Ďalšie nebezpečenstvo vzniká počas daždivých či zamračených nocí. Vtedy totiž vtáky letia nižšie nad zemou, takže môžu skôr naraziť do vysokých budov.

Dosah na vtáčiu populáciu

Ako uviedla jedna správa, len istá výšková budova v Chicagu v štáte Illinois zapríčinila v období migrácie priemerne asi 1 480 zaregistrovaných úmrtí vtákov. A tak za 14 rokov má táto jediná budova na svedomí smrť asi 20 700 vtákov. Ale do budovy ich narazilo nepochybne oveľa viac. Okrem toho, ako hovorí Michael Mesure, riaditeľ torontskej organizácie Fatal Light Awareness Program, zaoberajúcej sa škodlivosťou nočného osvetlenia, tieto vtáky „nie sú holuby, čajky či husi... ale ohrozené druhy vtákov“.

Napríklad v Austrálii v jednom z posledných rokov zahynulo pri náraze do skla asi 30 loriovcov lastovičkovitých, ktorých je už len 2 000. V Spojených štátoch mnohé múzejné exponáty vtáka Vermivora bachmanii (dnes už pravdepodobne vyhynutého) pochádzajú z okolia jedného majáka na Floride, do ktorého vtáky narazili.

Mnohé vtáky, ktoré náraz prežijú, sa zrania či vysilia. To môže byť zvlášť nebezpečné pre sťahovavé vtáky. Ak sú zranené a zletia medzi budovy, môžu zomrieť od hladu alebo sa môžu stať obeťou zvierat, ktoré sa naučili ťažiť z tohto príležitostného zdroja.

Ako môžu byť budovy pre vtáky bezpečnejšie?

Aby vtáky nenarazili do skla, musia ho vidieť a vnímať ako pevný predmet. Preto sa niektorí obyvatelia radšej vzdajú pekného výhľadu a na okná, do ktorých by vtáky mohli naraziť, prilepujú nálepky. Podľa Dr. Klema nie je podstatné, čo sa na okno nalepí alebo nakreslí, ale ako sú tieto obrazce rozmiestnené. Z jeho výskumu vyplýva, že by od seba nemali byť vzdialené viac ako päť centimetrov horizontálne a 10 centimetrov vertikálne.

Ako sa dá pomôcť vtákom, ktoré sa sťahujú cez noc? „Nočným zrážkam s budovami... by sa v mnohých prípadoch dalo predísť zhasnutím svetla,“ hovorí Lesley J. Evans Ogdenová, konzultantka v oblasti výskumu životného prostredia. V niektorých mestách je zvykom v istú nočnú hodinu, zvlášť v období sťahovania vtákov, intenzitu dekoratívneho osvetlenia mrakodrapov znížiť alebo osvetlenie úplne vypnúť. Inokedy sa zas na okná vysokých budov inštalujú siete, aby si vtáky nepomýlili odraz v skle s oblohou.

Týmito opatreniami sa počet úmrtí môže znížiť až o 80 percent, čo predstavuje milióny vtákov ročne. Ale asi sa tým neodstráni základná príčina, pretože ľuďom sa osvetlenie a sklo páči. Preto sa Audubonova spoločnosť a iné organizácie zamerané na ochranu vtáctva snažia presvedčiť architektov a developerov, aby pristupovali k prírode citlivejšie.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 10]

KAM SA PODELI VŠETKY VTÁKY?

Počet úmrtí vtákov, ktoré má na svedomí človek. (Odhadovaný ročný údaj za Spojené štáty.)

◼ Vysielače — 40 miliónov

◼ Pesticídy — 74 miliónov

◼ Mačky — 365 miliónov

◼ Okná — 100 miliónov až miliarda

◼ Zmenšovanie biotopu vtáctva — neznámy, ale asi najväčší počet úmrtí

[Obrázok na strane 10]

Pri náraze do okien uhynie v Spojených štátoch ročne prinajmenšom 100 miliónov vtákov

[Prameň ilustrácie]

© Reimar Gaertner/age fotostock