16. kapitola
Vláda, ktorá prinesie celej zemi mier
JESTVUJE dajaká vláda, ktorá môže priniesť zemi trvalý mier? Ktorá môže zaistiť bezpečnosť a odstrániť zločinnosť? Ktorá môže všetkým obstarať hojnosť dobrej potravy? Ktorá je schopná očistiť životné prostredie a prekonať všetky choroby?
2 Uvažujme o tom, čo dosiahli ľudia, pokiaľ ide o vládu — či už išlo o monarchiu, demokraciu, socialistické či komunistické panstvo. Žiadna z vládnych foriem ani všetky spoločne nemohli dosiahnuť želateľné ciele, o ktorých sme sa tu zmienili. Dokonca ani v malom meradle, nehovoriac už o celosvetovom účinku. Jednako máš dôvod mať nádej.
BOH MÁ PREDSAVZATIE VYTVORIŤ VLÁDU — KRÁĽOVSTVO
3 Sám Boh Jehova sľubil, že sa postará o to, čo potrebujeme. Ako to môžeme s istotou vedieť? Spomeň si, že Božím pôvodným predsavzatím bolo, aby na celej zemeguli bol raj, v ktorom mali ľudia žiť pokojne a šťastne. (1. Mojžišova 1:28; 2:8, 9) Potom nastala v záhrade Eden vzbura. Nazdávaš sa však, že Boh pripustí, aby nevďační tvorovia zmarili jeho predsavzatie? Rozhodne nie. V skutočnosti už krátko po vzbure Adama a Evy Jehova predpovedal, že príde vysloboditeľ — „semeno“, ktoré rozdrví tých, čo narušujú pokoj v nebi i na zemi. (1. Mojžišova 3:15) Možno ti príde na myseľ otázka: ‚Ale kde sa tu hovorí o „vláde“?‘ Predpovedané „semeno“ mal byť Mesiáš, Knieža pokoja, o ktorom prorok Izaiáš pod inšpiráciou napísal: „Hojnosti [jeho] kniežacieho panstva a pokoja nebude konca.“ — Izaiáš 9:6, 7; 11:1–5.
4 Áno, Jehova sľúbil, že zriadi panstvo, ktoré sa bude vyznačovať spravodlivosťou a spôsobí mier. Biblia označuje toto panstvo ako Božie kráľovstvo. Milióny ľudí sa už dlho modlia: „Náš Otče,... nech príde tvoje kráľovstvo.“ (Matúš 6:9, 10) Ak sa modlíš týmito slovami, tak sa modlíš o skutočnú vládu — o nebeské kráľovstvo — ktoré prinesie zemi mier. (Žalm 72:1–8) Kedy však Boh nastolí toto Kráľovstvo? Ako vyberie jeho vládcov a poskytne im potrebnú kvalifikáciu?
5 Počas storočí sa rozvíjali podrobnosti Božieho predsavzatia. Boh napríklad ukázal, že Mesiáš príde z rodovej línie Abraháma a Jakoba a že bude pochádzať z kmeňa Júdu. (1. Mojžišova 22:18; 49:10) Potom Jehova zriadil kráľovstvo nad Izraelom, a to bolo prorockým vzorom budúcich vecí. Izrael bol teokraciou (bohovládou). O jeho kráľoch sa hovorilo, že sedia na „Jehovovom tróne“. (1. Paralipomenon 29:23) Jehova bol najvyššou autoritou; jeho zákony a meradlá boli vodidlom pre národ. V určitej dobe povedal Boh kráľovi Dávidovi, že z jeho rodiny príde ten, kto bude navždy kráľom. — Žalm 89:20, 21, 29.
6 Tieto podrobnosti a iné poučenia o dejinách Izraela, ktoré poskytuje Biblia, sú dôležité, lebo nám ukazujú, že Boh položil spoľahlivý zákonný základ pre budúce Kráľovstvo. V súlade s tým poslal neskôr Boh k jednej panne z Dávidovho domu anjela, ktorý jej mal povedať:
„Porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Ten bude veľký a bude sa nazývať Syn Najvyššieho. Boh Jehova mu dá trón jeho otca Dávida. Bude vládnuť ako kráľ nad Jakobovým domom navždy a jeho kráľovstvu nebude konca.“ — Lukáš 1:28–33.
7 To je ten predpovedaný Mesiáš, ten, ktorému Boh sľúbil, že mu dá trvalé panstvo nad ľudstvom. Čo môžeme očakávať od Ježiša ako od panovníka? Preskúmajme, čo sa o ňom môžeme dozvedieť.
8 Ježiš bol vždy celkom oddaný Bohu a plneniu jeho vôle. (Hebrejom 10:9; Izaiáš 11:3) Svoju vernú oddanosť Bohu prejavil okrem iného aj tým, že na rozdiel od mnohých ľudských panovníkov odmietol úplatky v podobe bohatstva alebo významného postavenia. (Lukáš 4:5–8) Nebojácne sa zastával pravdy, a preto neváhal odhaľovať náboženské pokrytectvo. — Ján 2:13–17; Marek 7:1–13.
9 Kristus má tiež vynikajúcu lásku k ľudstvu, čo prejavil tým, že za nás položil život. (Ján 13:34; 15:12, 13) Ježiš zo súcitu liečil chorých, kriesil mŕtvych a zaobstaral pokrm tým, čo ho potrebovali. (Lukáš 7:11–15, 22; 9:11–17) Mal tiež moc nad prírodnými silami a používal ju pre dobro ľudí. (Matúš 8:23–27) Bol pritom prístupný; i deti sa dobre cítili s týmto miernym mužom. — Matúš 11:28–30; 19:13–15.
10 Predstav si to požehnanie, že práve on, s týmito vlastnosťami a schopnosťami, má byť panovníkom! Je to nádherná vyhliadka, ktorú majú Jehovovi ctitelia.
PANSTVO Z NEBA
11 Keď sa istý rímsky vladár pýtal Ježiša na jeho kráľovstvo, Ježiš odpovedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta.“ (Ján 18:36) Ježiš zostal prísne neutrálny, pokiaľ ide o politiku národov, a dal tak svojim nasledovníkom príklad. (Ján 6:15; 2. Korinťanom 5:20) Nebolo tiež Božím predsavzatím, aby jeho Syn vládol z dajakého pozemského miesta. Mal vládnuť z neba, kde mohol uplatňovať nadľudskú, univerzálnu moc.
12 Keď Ježiš zomrel vo vernosti Bohu, jeho Otec ho preto zobudil z mŕtvych ako nesmrteľného duchovného tvora. (Skutky 10:39–43; 1. Korinťanom 15:45) Kristus sa ukázal svojim nasledovníkom a ubezpečil ich, že je živý a že je činný. Potom Ježiš vystúpil do neba. Apoštol Peter o tom napísal: „Je po Božej pravici, lebo odišiel do neba; a boli mu podriadení anjeli a vrchnosti a moci.“ — 1. Petra 3:22; Matúš 28:18.
13 V tej dobe, v roku 33 n. l., začal Kristus vládnuť nad kresťanským zborom a jeho nasledovníci s radosťou uznali jeho vedenie a nebeské postavenie. (Kolosanom 1:13, 14) Ale vtedy ešte nebolo Božím predsavzatím, aby Ježiš začal vládnuť nad svetom ľudstva a nad vesmírom.
14 Boh poskytol čas, aby ľudia mohli sami vidieť ovocie ľudského panstva. Kristus musel preto čakať až do určeného času, keď sa malo Kráľovstvo ujať vlády nad svetom. Apoštol Pavol napísal: „Ale tento natrvalo obetoval jednu obeť za hriechy a posadil sa po Božej pravici a odvtedy čaká, dokiaľ mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnož pod nohy.“ — Hebrejom 10:12, 13.
15 Keďže je však Ježiš neviditeľný v nebesiach, ako to spoznáme, keď príde čas, aby sa ujal vlády? Ako sme už videli v predchádzajúcej kapitole, uviedol Ježiš viditeľné „znamenie“, aby jeho nasledovníci na zemi mohli poznať, kedy prišiel ten čas. (Matúš 24:3–31) Vojny, nedostatok potravín, zemetrasenia, prenasledovanie kresťanov a celosvetové zvestovanie dobrého posolstva o Kráľovstve, čo všetko vidíme od prvej svetovej vojny (1914–1918), potvrdzujú, že žijeme v dobe záveru systému vecí. Tieto udalosti taktiež dokazujú, že Kristus teraz vládne v nebi. Biblia najskôr opisuje vojnu v nebi proti Satanovi a potom hovorí:
„Teraz prišla záchrana a moc a kráľovstvo nášho Boha a právomoc jeho Krista... Preto sa radujte, nebesia a vy, ktorí v nich bývate! Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ — Zjavenie 12:7–12.
16 Teraz Ježiš Kristus teda vládne. To znamená, že už uplynie iba „krátky čas“, kým uplatní moc a odstráni všetok odpor proti Kráľovstvu, vrátane Diabla a všetkých ľuďmi vytvorených vlád. (Daniel 2:44) Potom sa budeme môcť radovať z teokratického kráľovstva, ktoré spôsobí trvalý mier.
SPOLUVLÁDCOVIA V KRÁĽOVSTVE
17 Biblia obsahuje ešte ďalšie fascinujúce hľadisko týkajúce sa Kráľovstva. V Danielovi 7:13, 14 je napísané, ako Boží Syn prijíma „panstvo a dôstojnosť a kráľovstvo“. Potom sa vo videní ďalej hovorí:
„A kráľovstvo a panovanie a nádhera kráľovstiev pod všetkými nebesami boli dané ľudu, ktorým sú svätí Najvyššieho. Ich kráľovstvo je kráľovstvo trvajúce na neurčitý čas a všetky panstvá budú slúžiť im a budú ich poslúchať.“ — Daniel 7:27.
Božím predsavzatím teda je, aby Ježiš Kristus mal spoluvládcov. To znamená, že daktorí ľudia pôjdu do neba. Keď bol Ježiš na zemi, začal vyberať mužov a ženy, ktorí sa mali stať jeho spoluvládcami. Povedal, že odchádza do neba, aby im pripravil miesto. — Ján 14:1–3.
18 To nám pomáha objasniť niečo, čomu po celý život nerozumejú ľudia, ktorí chodia do kostola: Na jednej strane Biblia ukazuje, že Božím predsavzatím bolo, aby ľudia žili na zemi; a jednako Biblia na druhej strane hovorí o tom, že ľudia pôjdu do neba. Ako tomu máme rozumieť? Nuž, Boh sľúbil, že niektorých ľudí vezme do neba, aby sa s jeho Synom zúčastnili na vláde Kráľovstva. Ale zem sa má stať rajom a má byť naplnená šťastnými, pokojnými ľuďmi. — Pozri Žalm 37:29; Izaiáš 65:17, 20–25.
19 Koľko ľudí pôjde do neba, aby tam tvorili vládu Kráľovstva? Ježiš to naznačil, keď povedal: „Neboj sa, malé stádo, lebo Otec schválil dať vám kráľovstvo.“ (Lukáš 12:32) Áno, počet je obmedzený. Zjavenie ukazuje, že tých, ktorí sú kúpení z ľudstva, aby vládli s „Baránkom“ (Ježišom Kristom), je 144 000. (Zjavenie 14:1–5) To možno ľahko pochopiť. Aj ľudské vlády tvoria vybraní muži a ženy, ktorí idú ako členovia vlády do hlavného mesta.
20 Boh však neprenechal ľuďom rozhodovanie o tom, kto pôjde do neba. Sám vykonáva výber. (1. Petra 2:4, 5, 9; Rimanom 8:28–30; 9:16) Keď Boh vybral apoštola Pavla, vylial naňho svojho ducha a vzbudil v ňom presvedčenie, že patrí do „nebeského kráľovstva“. (2. Timotejovi 4:18) Pavol napísal: „Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom.“ — Rimanom 8:16, 17; 2. Korinťanom 1:22; 5:5.
21 K životu v nebi bolo vybraných pomerne málo Božích ctiteľov, lebo podľa Božieho predsavzatia mali ľudia šťastne žiť na zemi. Ježiš bol vzatý do neba prvý. (Hebrejom 6:19, 20; Matúš 11:11) Potom vyberal Boh 144 000 ďalších osôb. Čo sa stane, keď bude tento počet úplný?
22 Keď apoštol Ján dostal videnie o obmedzenom počte (144 000) tých, čo budú vládnuť s Kristom v nebi, uvidel „veľký zástup, ktorý nemohol nikto spočítať“. (Zjavenie 7:4, 9, 10) Boh tento zástup zachová nažive, keď príde ničivý koniec terajšieho systému vecí. Má nádhernú nádej na večný život na zemi, rovnakú nádej, aká je tu pre ľudí, ako bol Noach, Abrahám a Dávid. Tí sa vyznačovali vierou a zomreli predtým, ako Boh otvoril pre 144 000 vládcov cestu k nebeskému životu. — Skutky 2:34.
PREČO MÔŽEME TÝMTO VLÁDCOM DÔVEROVAŤ
23 Dnes väčšinou ľudia príliš neveria svojim vládcom. Ale tí, ktorí budú vládnuť v Božom kráľovstve, tí sa od svetských vládcov veľmi odlišujú. Počas storočí Boh vyberal ľudí, ktorí dokázali svoju vieru. V skúškach a pokušeniach všetkého druhu sa pevne držali toho, čo je správne a spravodlivé. Získali Božiu dôveru. Prečo by sme im teda nemali dôverovať i my?
24 Boli kedysi ľuďmi, a preto nám budú tiež môcť rozumieť a budú mať s nami súcit. (Porovnaj Hebrejom 4:15, 16.) Vedia, čo to znamená byť unavený, skľúčený a mať starosti. Vedia, aké úsilie treba na to, aby sa človek stal trpezlivejší, láskavejší a milosrdnejší. A niektorí z nich boli ženy; chápu pocity a zvláštne potreby žien na zemi. — Galaťanom 3:28.
25 Milióny Jehovových svedkov dnes dokazujú, že dôverujú Kristovi a jeho spoluvládcom. Ukazujú, že Kráľovstvo je pre nich skutočnosťou. Robia to tým, že sú poddaní Božiemu kráľovstvu a že sú mu verne oddaní. (Príslovia 14:28) Prijímajú a odporúčajú jeho zákony, ktoré sú napísané v Biblii, a skutočne veria, že kresťanstvo je najlepšia životná cesta. Zúčastňujú sa na výchovnom programe tejto vlády. Biblia je hlavná učebnica, ktorú používajú spoločne s kresťanskými príručkami a študijnými pomôckami. Na zborových zhromaždeniach sa učia viac o Kráľovstve a o kresťanskom spôsobe života. Pomáhajú aj iným, aby mohli mať úžitok z tohto výchovného programu. Učia ho verejne aj v domácnostiach. — Skutky 20:20.
26 Ježiš naznačil, čo bude jedným z charakteristických rysov znamenia „posledných dní“: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:14) Skôr, ako Ježiš vystúpil do neba, zdôraznil, že je potrebné, aby mali jeho učeníci aktívnu účasť na tomto evanjelizačnom diele. — Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8.
27 Kresťania si dnes uvedomujú, že účasť na tomto zvestovateľskom a učiteľskom diele je dôležitým rysom, ako môžu prejaviť svoju lásku voči Bohu a voči blížnym. (Marek 12:28–31) Ide o život ľudí, a to je teda vážna zodpovednosť. (Skutky 20:26, 27; 1. Korinťanom 9:16) Prináša to však aj mnoho radosti a uspokojenia. (Skutky 20:35) Jehovovi svedkovia ti veľmi radi pomôžu, aby si mohol učiť iných o Božom panujúcom kráľovstve.
[Študijné otázky]
Aké žiadúce veci nemohli uskutočniť ľudské vlády? (1, 2)
Ako vieme, že Boh má predsavzatie vytvoriť vládu, ktorá spôsobí mier? (3, 4)
Aké kroky urobil Boh pre vytvorenie Kráľovstva? (5, 6)
Prečo môžeme byť presvedčení o tom, že Ježiš bude vynikajúci panovník? (7–10)
Ako vieme, že Ježiš nemá vládnuť na zemi? (11, 12)
Aké sú dôkazy o tom, kedy Kristus začal vládnuť nad ľudstvom? (13–16)
Kto bude vládnuť v Kráľovstve s Ježišom? (17, 18)
Koľko osôb pôjde do neba? Prečo tam nepôjde celé ľudstvo? (19–22)
Prečo môžeme dôverovať Ježišovým spoluvládcom? (23, 24)
Ako môžeme dokázať, že podporujeme toto Kráľovstvo? (25–27)
[Rámček na strane 151]
„Neschopnosť vytvoriť skutočný základ pre svetový mier... je priamym výsledkom toho, že národy, a to najmä väčšie, odmietajú uznať autoritu, ktorá im môže povedať, čo je potrebné konať v medzinárodnej aréne.
„To je teda dnes základná požiadavka: Ako vytvoriť pre zachovanie mieru takú svetovú autoritu, ktorá by mala dôveru všetkého obyvateľstva.“ — Redaktor Norman Cousins, „Saturday Review“.
[Rámček na strane 159]
REALISTICKÝ NÁZOR NA VLÁDU
„Našimi zbraňami boli obušky, olovom obité palice, reťaze a pištole,“ rozpráva Stelvio, ktorý bol v sedemdesiatych rokoch politickým aktivistom v južnej Európe. V tajných táboroch podobných vojenským sa naučil, ako sa organizujú deklasované zložky spoločnosti a ako sa vykonávajú ozbrojené akcie v mestách.
Ale po niekoľkých rokoch nastala zmena. K Stelviovmu domu prišiel jeden z Jehovových svedkov a učil ho z Biblie. S akým výsledkom? „To mi otvorilo oči a pochopil som, že nacionalizmus a politické skupiny rozdeľujú ľudí. Z Biblie som sa dozvedel, že Boh vytvoril z jedného človeka všetky národy ľudí, aby bývali na zemi. (Skutky 17:26) Toto poznanie je zjednocujúcou silou. Prestal som nenávidieť iných pre ich odlišné politické názory.“
Tento skorší násilný aktivista dodáva: „Stále sa pýtam: Ako vôbec môže človek vyriešiť svoje problémy pomocou politiky, ak politika sama spôsobila rozdelenie ľudstva? Ak sa majú ľudia zjednotiť, musia zmiznúť dôvody na rozdelenie. Medzi Jehovovými svedkami som videl, ako boli v tej istej vode krstení čierni i bieli, ako skorší protestanti a katolíci v Írsku sa prestali navzájom nenávidieť, ako sa Arabi a Židia schádzali počas šesťdennej vojny. Naučil som sa milovať tých, ktorých som predtým nenávidel.
Nikto nemôže povedať, že Božie kráľovstvo, po ktorom túžia Jehovovi svedkovia, je iba utopistický sen, lebo pod týmto kráľovstvom tu už jestvuje medzinárodná spoločnosť. Uplatňovanie biblických zásad prinieslo také výsledky, aké nedosiahla žiadna iná náboženská, politická alebo sociálna skupina.
Tým, čo sa usilujú o to, aby sa zaviedla spravodlivosť, mier a sociálny poriadok, ako som to robil i ja v minulosti, hovorím: ‚Buďte realistickí a uvedomte si, že človek toho nie je schopný. Pozrite sa však na Jehovových svedkov. Neprekonali vari problémy vojny, politického rozdelenia, rasovej diskriminácie, mieru a jednoty? Ľudia dôverujú ľuďom a majú pritom problémy. Jehovovi svedkovia sa podriaďujú Božiemu kráľovstvu a vyriešili hlavné problémy života.‘“