21. kapitola
„Nie sú časťou sveta“
1. a) Za čo sa Ježiš modlil v prospech svojich učeníkov v predvečer svojej smrti? b) Prečo bolo také dôležité nebyť „časťou sveta“?
V PREDVEČER dňa, keď bol pribitý na kôl, modlil sa Ježiš vrúcne za svojich učeníkov. Vedel, že Satan na nich zaútočí obrovským tlakom, a preto povedal svojmu Otcovi: „Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ (Ján 17:15, 16) Prečo je oddelenosť od sveta taká dôležitá? Pretože panovníkom sveta je Satan. Ovláda tých, ktorí sú časťou sveta. (Ján 14:30; 1. Jána 5:19) Preto je pre kresťana životne dôležité, aby pochopil, čo to znamená nebyť „časťou sveta“. Ako to bolo v Ježišovom prípade?
2. V akom zmysle nebol Ježiš „časťou sveta“?
2 Ježiš sa rozhodne neoddeľoval od druhých ľudí. Skutočnosť, že nebol „časťou sveta“, neznamenala nedostatok lásky k druhým. Naopak, chodil z mesta do mesta a rozprával ľuďom dobré posolstvo o Božom kráľovstve. Uzdravoval chorých, vracal zrak slepým, kriesil mŕtvych, a dokonca dal vlastný život za ľudstvo. Avšak nemal rád bezbožný postoj a zlé skutky ľudí, ktorí boli naplnení duchom sveta. Varoval pred nemravnými žiadosťami, hmotárskym spôsobom života a sebeckou honbou za osobným vyniknutím. (Mat. 5:27, 28; 6:19–21; Luk. 12:15–21; 20:46, 47) Namiesto toho, aby napodobňoval život ľudí odcudzených Bohu, chodil Ježiš po Jehovových cestách. (Ján 8:28, 29) Pokiaľ išlo o politické spory medzi Rímom a Židmi, nestaval sa Ježiš, hoci bol Žid, na žiadnu stranu.
„Moje Kráľovstvo nie je časťou tohto sveta“
3. a) Aké obvinenie proti Ježišovi uviedli židovskí náboženskí vodcovia pred Pilátom a prečo? b) Čo ukazuje, že Ježiš nemal záujem stať sa ľudským kráľom?
3 Avšak náboženskí vodcovia Židov obvinili Ježiša, že podvracia národné záujmy. Dali ho zatknúť a odviesť k rímskemu miestodržiteľovi Pontskému Pilátovi. V skutočnosti ich však rozčuľovalo, že Ježišovo učenie odhaľuje ich pokrytectvo. V snahe prinútiť miestodržiteľa, aby zasiahol, vyslovili toto obvinenie: „Zistili sme, že tento muž podvracia náš národ a zakazuje platiť cézarovi dane a hovorí, že je Kristus, kráľ.“ (Luk. 23:2) No keď rok predtým chcel ľud urobiť Ježiša kráľom, on to odmietol. (Ján 6:15) Vedel, že má byť nebeským Kráľom, že ešte neprišiel čas, aby sa stal Kráľom, a že nemá byť dosadený na trón demokratickým čiže ľudovým zásahom, ale že ho urobí Kráľom Boh Jehova.
4. Čo odhaľujú fakty o Ježišovom postoji k ‚plateniu daní cézarovi‘?
4 Pokiaľ išlo o platenie daní, tri dni pred Ježišovým zatknutím sa farizeji pokúšali priviesť ho k tomu, aby vyriekol niečo, čím by sa sám obvinil. Ale Ježiš odpovedal na ich zákernú otázku takto: „Ukážte mi denár [rímsku mincu]. Čí má obraz a nápis?“ Keď odpovedali: „Cézarov“, riekol: „Každopádne teda splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ — Luk. 20:20–25.
5. a) Aké poučenie dal Ježiš svojim učeníkom vo chvíli, keď bol zatýkaný? b) Ako vysvetlil Ježiš Pilátovi dôvod toho, čo urobil?
5 To, čo sa stalo práve pri jeho zatýkaní, jasne dokazovalo, že Ježiš nevyvoláva vzburu proti Rímu a že ani učeníkom nedovoľuje to robiť. Rímski vojaci spolu so Židmi prišli s mečmi a palicami zatknúť Ježiša. (Ján 18:3, 12; Mar. 14:43) Keď to videl apoštol Peter, vytasil meč a udrel jedného z mužov, takže mu odťal pravé ucho. Avšak Ježiš pokarhal Petra: „Daj svoj meč späť na miesto, lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ (Mat. 26:51, 52) Na druhý deň vysvetlil Ježiš pred Pilátom, prečo to urobil: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ — Ján 18:36.
6. Aký bol záver tohto súdu?
6 Keď Pilát posúdil svedectvá, vyhlásil, že nenašiel „žiaden dôvod na obvinenie“ vynesené proti Ježišovi. Predsa sa však poddal požiadavkám davu a dal Ježiša pribiť na kôl. — Luk. 23:13–15; Ján 19:12–16.
Učeníci idú v stopách svojho učiteľa
7. Ako prejavovali prvotní kresťania, že sa majú na pozore pred duchom sveta, ale že milujú ľudí?
7 Správy o ranom kresťanstve, tak v Biblii, ako aj v iných historických spisoch, ukazujú, že Ježišovi učeníci chápali, čo sa od nich vyžaduje, ak nemajú byť „časťou sveta“. Usilovali sa uchrániť pred duchom sveta. Keďže sa vyhýbali násilníckym a nemravným zábavám rímskeho cirkusu a divadla, ľudia sa im posmievali obviňujúc ich, že nenávidia ľudí. Ale oni namiesto toho, aby nenávideli, sami seba vydávali do nebezpečenstva, aby ľuďom pomohli získať úžitok z Božích láskavých opatrení na záchranu.
8. a) Čo museli vytrpieť raní učeníci, pretože neboli „časťou sveta“? b) Ale ako hľadeli na politických vládcov a na platenie daní a prečo?
8 Ako ich Učiteľ aj oni boli predmetom prudkého prenasledovania, často zo strany zle informovaných vládnych úradníkov. (Ján 15:18–20) Okolo roku 56 n. l. však apoštol Pavol napísal spolukresťanom do Ríma a potvrdil radu, ktorú dal Ježiš. Pavol ich napomínal, aby ‚boli podriadení nadriadeným vrchnostiam‘, politickým vládcom, „lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha“. To neznamená, že Jehova zriadil svetské vlády, ale že panujú s jeho pripustením. Pavol vysvetlil, že „jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh“, pretože Boh predvídal a predpovedal poradie, v ktorom prídu k moci. Teda „nadriadené vrchnosti“ tvoria „Božie usporiadanie“ pre prítomnosť, dokiaľ sa Božie kráľovstvo v rukách Ježiša Krista nestane jedinou vládou nad zemou. Teda Pavol radil kresťanom, aby preukazovali náležitú česť svetským úradníkom a aby platili dane, ktoré vrchnosti vyžadujú. — Rim. 13:1–7; Tít. 3:1, 2.
9. a) Na čo nesmieme zabúdať, keď sa podriaďujeme „nadriadeným vrchnostiam“? b) Ako potvrdzujú dejiny, že sa prvotní kresťania svedomite riadili Ježišovým príkladom?
9 No Pavol im nepovedal, aby boli v absolútnej poddanosti bez ohľadu na Boha, na Božie slovo a svoje kresťanské svedomie. Vedeli, že Ježiš uctieval jedine Jehovu, že odmietol, aby ho ľudia urobili kráľom, a že povedal Petrovi, aby odložil meč. Svedomite sa riadili príkazmi svojho Učiteľa. Kniha „Na ceste k civilizácii — Dejiny sveta“ od Heckela a Sigmana (s. 237, 238, angl.) podáva túto správu: „Kresťania odmietali vykonávať určité povinnosti rímskych občanov... Kresťania... považovali za porušenie svojej viery nastupovať vojenskú službu. Neprijímali politické úrady. Neuctievali cézara.“
10. a) Prečo kresťania v Jeruzaleme roku 66 n. l. konali práve tak? b) Aký cenný príklad nám to poskytuje?
10 Ježišovi učeníci zachovávali prísnu neutralitu v politických a vojenských sporoch svojej doby. V roku 66 n. l. sa Židia v rímskej provincii Judei vzbúrili proti cézarovi. Rímske vojsko rýchle obkľúčilo Jeruzalem. Čo robili kresťania v meste? Pamätali na Ježišovu radu zostať neutrálni a vzdialili sa od bojujúcich vojsk. Keď sa rímske vojsko prechodne stiahlo, kresťania využili príležitosť a prešli cez Jordán do hornatej oblasti Pelly. (Luk. 21:20–24) Svojou neutralitou poslúžili ako verný príklad neskorším kresťanom.
Neutrálni kresťania v čase konca
11. a) Akou prácou sa Jehovovi svedkovia usilovne zaoberajú a prečo? b) V čom sú neutrálni?
11 Ukazujú historické záznamy, že sa nejaká skupina v tomto „čase konca“ od roku 1914 n. l. pridŕžala cesty kresťanskej neutrality, a tak napodobnila prvotných kresťanov? Áno, robia to Jehovovi svedkovia. Po celej zemi usilovne oznamujú, že Božie kráľovstvo je jediný prostriedok, ktorý prinesie milovníkom spravodlivosti na celej zemi mier, blahobyt a trvalé šťastie. (Mat. 24:14) Ale k sporom medzi národmi zachovávajú prísnu neutralitu.
12. a) Ako je neutralita svedkov v protiklade s počínaním duchovenstva? b) Čo predstavuje z hľadiska Jehovových svedkov neutralita, pokiaľ ide o politiku?
12 V priamom protiklade k tomu sa kňazi kresťanstva veľmi vmiešavajú do politických záležitostí sveta. V niektorých štátoch sa aktívne zúčastňujú na volebných kampaniach. Niektorí kňazi majú politickú funkciu. Iní zas vyvíjajú veľký nátlak na politikov, aby presadzovali programy, ktoré duchovenstvo schvaľuje. Inde je „konzervatívne“ duchovenstvo v úzkom spojenectve s mužmi v mocenskom postavení; na druhej strane zas „pokrokoví“ kňazi a pastori podporujú partizánske hnutia, aby zvrhli vládu. Avšak Jehovovi svedkovia sa do politiky nevmiešavajú, nech už žijú v ktorejkoľvek krajine. Nezabraňujú druhým pripojiť sa k politickej strane, kandidovať na úrad alebo zúčastniť sa na voľbách. Keďže však Ježiš povedal, že jeho učeníci nebudú „časťou sveta“, Jehovovi svedkovia sa nezúčastňujú na žiadnych politických akciách.
13. Čo ukazujú skutočnosti o postoji Jehovových svedkov k účasti vo vojne?
13 Ako to Ježiš predpovedal, v tomto „čase konca“ národy znova povstávajú proti sebe do vojen, dokonca i jednotlivé strany vnútri národov pozdvihli proti sebe zbrane. (Mat. 24:3, 6, 7) Aký majú postoj v tejto veci Jehovovi svedkovia? Ich neutralita v takýchto sporoch je dobre známa vo všetkých častiach sveta. V súlade s postojom, ktorý zaujal Ježiš Kristus a ktorý neskoršie prejavovali i jeho raní učeníci, napísala Strážna veža v anglickom vydaní z 1. novembra 1939 toto: „Všetci, ktorí sú na Pánovej strane, budú neutrálni voči bojujúcim štátom a budú celkom a bezvýhradne za veľkého Teokrata [Jehovu] a jeho Kráľa [Ježiša Krista].“ Skutočnosti potvrdzujú, že Jehovovi svedkovia vo všetkých národoch a za každých okolností dodržujú tento postoj. Nepripustili, aby svetová rozdeľujúca politika a vojny rozbili medzinárodné bratstvo a jednotu Jehovových ctiteľov. — Iz. 2:3, 4; porovnaj 2. Korinťanom 10:3, 4.
14. a) Čo ešte odopierali robiť Jehovovi svedkovia? b) Ako vysvetľujú dôvod tohto odmietania?
14 Skúmanie historických skutočností ukazuje, že Jehovovi svedkovia nielen odopierali obliekať si vojenské uniformy a chopiť sa zbraní, ale počas posledného vyše polstoročia odmietali tiež konať nebojovú službu alebo prijímať iné pracovné pridelenie, ktoré by bolo náhradou za vojenskú službu. Prečo? Pretože si preskúmali Božie požiadavky a potom urobili osobné rozhodnutie podľa svojho svedomia. Nikto im nehovorí, čo musia robiť. Ani iným nebránia, aby robili to, čo si zvolia. Keď však Jehovových svedkov vyzvú, aby vysvetlili svoj postoj, oznamujú, že ako takí, ktorí sa oddali Bohu, sú povinní používať svoje telo v službe Bohu a nemôžu ho vydať pozemským vládcom, ktorí konajú v rozpore s Božím predsavzatím. — Rim. 6:12–14; 12:1, 2; Mich. 4:3.
15. a) Čo museli vytrpieť Jehovovi svedkovia, pretože boli oddelení od sveta? b) Ako ich viedli kresťanské zásady aj vtedy, keď boli vo väzení?
15 Výsledok zodpovedá tomu, čo povedal Ježiš: „Keďže však nie ste časťou sveta... preto vás svet nenávidí.“ (Ján 15:19) Mnoho Jehovových svedkov bolo uväznených, lebo odmietli porušiť svoju kresťanskú neutralitu. Niektorí museli podstúpiť hrubé zaobchádzanie, dokonca aj smrť. Iní dokazovali svoju neutralitu počas dlhých rokov väzenia. Kniha „Hodnoty a násilie v Osvienčime“ od Anny Pawelczynskej (s. 89, angl.) uvádza: „Každý vedel, že žiaden Jehovov svedok [v koncentračnom tábore] nevykoná rozkaz odporujúci jeho náboženskej viere a presvedčeniu ani žiaden skutok zameraný proti inej osobe, hoci by bol tou osobou vrah a dôstojník SS. Ale že vykoná každú inú prácu, i najpodradnejšiu, podľa svojich najlepších schopností, ak je preňho mravne neutrálna.“
16. a) K čomu pochodujú všetky národy, a preto čomu sa Jehovovi svedkovia starostlivo vyhýbajú? b) Teda prečo je oddelenosť od sveta takou vážnou vecou?
16 Jehovovi svedkovia si uvedomujú, že všetky národy sú na pochode k „vojne veľkého dňa Boha, Všemohúceho“ v Armagedone. Ako zjednotený ľud zaujali Jehovovi služobníci postoj v prospech Božieho mesiášskeho kráľovstva. Teda dbajú na to, aby sa nedali vohnať do postavenia, kde by stáli v odpore proti tomuto Kráľovstvu. (Zjav. 16:14, 16; 19:11–21) Veľmi vážne chápu Ježišovo vyhlásenie, že jeho nasledovníci „nie sú časťou sveta“. Vedia, že sa tento starý svet čoskoro pominie, a len tí, ktorí naozaj konajú Božiu vôľu, zostanú navždy. — 1. Jána 2:15–17.
Opakovanie
● Ako Ježiš ukázal, čo to znamená nebyť „časťou sveta“?
● Čo naznačuje postoj prvotných kresťanov k 1. duchu sveta, 2. svetským vládcom a plateniu daní, 3. vojenskej službe?
● Ako podali novodobí Jehovovi svedkovia dôkazy o svojej kresťanskej neutralite?