4. kapitola

Mohol vzniknúť život pôsobením náhody?

 1. a) Čo pripustil Charles Darwin vzhľadom na vznik života? b) Aká predstava bola oživená súčasnou evolučnou teóriou?

KEĎ Charles Darwin predložil svoju evolučnú teóriu, pripustil, že život mohol byť „pôvodne vdýchnutý Stvoriteľom do niekoľkých foriem alebo do jednej“.⁠¹ Ale v súčasnosti evolučná teória všeobecne vylučuje akúkoľvek zmienku o stvoriteľovi. Namiesto toho bola znovu oživená, v trochu pozmenenej podobe, kedysi zavrhnutá teória samoplodenia.

 2. a) Ktorá niekdajšia predstava o samoplodení sa preukázala ako falošná? b) Čo predpokladajú evolucionisti, hoci pripúšťajú, že dnes nedochádza k samovoľnému vzniku života?

² Domnienku, že došlo k nejakej podobe samoplodenia, môžeme sledovať stáročia nazad. V 17. storočí n. l. prijali túto teóriu aj uznávaní vedci, medzi nimi Francis Bacon a William Harvey. Ale v 19. storočí jej zasadili zdanlivo smrteľnú ranu Louis Pasteur a iní vedci, ktorí experimentmi dokázali, že život pochádza len z už existujúceho života. Napriek tomu evolučná teória z nedostatku lepšieho vysvetlenia predpokladá, že mikroorganizmy museli v praveku nejako spontánne vzniknúť z neživej hmoty.

Nové poňatie samoplodenia

 3, 4. a) Ako boli načrtnuté kroky vedúce údajne ku vzniku života? b) Čo tvrdia evolucionisti napriek vysokej nepravdepodobnosti náhody, ktorá by viedla ku vzniku života?

³ Richard Dawkins vo svojej knihe Sebecký gén (angl.) zhrnul súčasný evolučný postoj k vzniku života. Uvažoval, že Zem mala na počiatku atmosféru zloženú z kysličníka uhličitého, metánu, čpavku a vody. Tieto jednoduché zlúčeniny boli rozštiepené energiou dodávanou Slnkom, možno aj bleskami a sopečnými výbuchmi, a potom sa premenili na aminokyseliny. Rôzne aminokyseliny sa postupne nahromadili v mori a spájali sa do zlúčenín podobných bielkovinám. Naostatok sa, hovorí Dawkins, oceán stal akousi „organickou polievkou“, ale naďalej bol bez života.

⁴ Potom, podľa Dawkinsovho opisu, „sa náhodou utvorila zvlášť pozoruhodná molekula“ — molekula, ktorá mala schopnosť množiť sa. Hoci Dawkins pripúšťa, že taká náhoda bola nesmierne nepravdepodobná, tvrdí, že sa predsa musela stať. Podobné molekuly sa zoskupili a potom, opäť nesmierne nepravdepodobnou náhodou, boli obklopené ochranným obalom z iných bielkovinových molekúl, ktorý slúžil ako membrána. Tvrdí sa, že týmto spôsobom sama seba zrodila prvá živá bunka.⁠²

 5. Čo sa v publikovaných materiáloch zvyčajne píše o vzniku života, ale ako sa o tom vyjadril jeden vedec?

⁵ Na tomto mieste môže čitateľ porozumieť Dawkinsovmu komentáru v predhovore jeho knihy: „Túto knihu by sme mali čítať takmer ako science fiction.“⁠³ Ale čitatelia zaoberajúci sa touto otázkou zistia, že autorov postup nie je ojedinelý. Väčšina iných kníh o evolúcii sa tiež iba povrchne dotýka háklivého problému, ako vysvetliť vznik života z neživej hmoty. Preto sa profesor William Thorpe z katedry zoológie Univerzity v Cambridge vyjadril pred svojimi spolupracovníkmi: „Všetky lacné špekulácie a diskusie, ktoré boli publikované počas posledných desať až pätnásť rokov, objasňujúce postup vzniku života, sa ukázali ako veľmi naivné a bezvýznamné. Problém sa zdá byť tak ďaleko od riešenia, ako bol predtým.“⁠⁴

 6. Čo ukazujú rastúce poznatky?

⁶ Nedávny explozívny nárast vedomostí poslúžil len k zväčšeniu priepasti medzi neživou hmotou a živými organizmami. Ba ukázalo sa, že i najstaršie známe jednobunkové organizmy sú nepochopiteľne zložité. Astronómovia Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe hovoria: „V biológii je problém v tom, ako nájsť jednoduchý začiatok. Fosílne zvyšky najstarších foriem života, ktoré boli objavené v horninách, neprezrádzajú jednoduchý začiatok... tým evolučnej teórii chýba správny základ.“⁠⁵ S pribúdajúcimi poznatkami je ťažšie objasniť, ako mohli neuveriteľne zložité mikroskopické formy života vzniknúť náhodou.

 7. Aké sú údajné základné stupne vedúce ku vzniku života?

⁷ Hlavné stupne cesty k vzniku života podľa predstáv evolučnej teórie sú: 1. existencia vhodnej prvotnej atmosféry a okolnosť, že 2. v oceánoch sa sústredia „jednoduché“ molekuly, ktoré sú nevyhnutné pre život a vytvoria organickú polievku. 3. Z týchto molekúl vznikajú bielkoviny a nukleotídy (zložité chemické zlúčeniny), ktoré sa 4. zlučujú a získavajú membránu, a potom sa u nich 5. vyvíja genetický kód a začínajú vytvárať svoje kópie. Sú tieto kroky v súlade s platnými skutočnosťami?

Prvotná atmosféra

 8. Ako zlyhal slávny experiment Stanleyho Millera a iných po ňom?

⁸ V roku 1953 Stanley Miller vystavil atmosféru z vodíka, metánu, čpavku a vodnej pary elektrickým výbojom. Pritom sa vytvorili niektoré z mnohých existujúcich aminokyselín, z ktorých sú vybudované bielkoviny. Získal však iba 4 z 20 aminokyselín, ktoré sú potrebné pre existenciu života. O vyše 30 rokov neskôr vedci ešte stále neboli schopní vytvoriť za vyhovujúcich experimentálnych podmienok všetkých 20 bezpodmienečne potrebných aminokyselín.

 9, 10. a) Aké boli predstavy o možnom zložení prvotnej atmosféry Zeme? b) Pred akou dilemou stojí evolúcia a čo sa vie o prvotnej atmosfére Zeme?

⁹ Miller sa domnieval, že prvotná zemská atmosféra sa podobala atmosfére v jeho pokusnej komore. Prečo? Lebo, ako sa neskôr vyjadril on i jeho spolupracovníci: „Syntéza biologicky zaujímavých zlúčenín nastáva iba za redukčných podmienok [nijaký voľný kyslík v atmosfére].“⁠⁶ Iní evolucionisti vytvorili teóriu, že kyslík bol prítomný. Dilemu, ktorá sa takto vynorila pred zástancami evolúcie, vyjadril Hitching: „Vo vzduchu, ktorý obsahuje kyslík, by nebola nikdy vznikla prvá aminokyselina; bez kyslíka by bola zničená kozmickým žiarením.“⁠⁷

¹⁰ Skutočne, žiaden pokus nemôže určiť skladbu prvotnej zemskej atmosféry, môže sa opierať iba o dohady a predpoklady. Nikto presne nevie, ako to bolo.

Mohla sa utvoriť „organická polievka“?

11. a) Prečo je nepravdepodobné, že sa v oceáne nahromadila nejaká „organická polievka“? b) Ako mohol Miller uchrániť tých niekoľko aminokyselín, ktoré vytvoril?

¹¹ Je pravdepodobné, že by sa aminokyseliny domnele vzniknuté v atmosfére zniesli dolu a vytvorili v oceánoch nejakú „organickú polievku“? Nie, to vôbec nie je pravdepodobné. Tá istá energia, ktorá mohla rozštiepiť jednoduché zlúčeniny v atmosfére, mohla ešte rýchlejšie rozložiť akékoľvek novovytvorené zložité aminokyseliny. Je zaujímavé, že v experimente, pri ktorom elektrický výboj prechádzal „atmosférou“, Miller uchránil štyri vzniknuté aminokyseliny iba tak, že ich odstránil z dosahu výboja. Inak by boli pôsobením výboja rozložené.

12. Čo by sa stalo s aminokyselinami, keby sa niektoré dostali do oceánov?

¹² Ale ak predpokladáme, že sa aminokyseliny nejako dostali do oceánov a boli chránené pred ničivým ultrafialovým žiarením v atmosfére, čo potom? Hitching vysvetľuje: „Pod vodnou hladinou by nebolo dosť energie, ktorá by mohla vyvolať ďalšie chemické reakcie; voda v každom prípade bráni rastu zložitejších molekúl.“⁠⁸

13. Čo musia urobiť aminokyseliny, ktoré sú vo vode, ak majú z nich vzniknúť bielkoviny, ale akému inému nebezpečiu sú potom vystavené?

¹³ Hneď ako sa aminokyseliny ocitnú vo vode, musia sa z nej opäť dostať, ak sa z nich majú vytvoriť väčšie molekuly a vzniknúť bielkoviny potrebné na vznik života. Ale len čo sa dostanú von z vody, opäť sú v ničivom ultrafialovom svetle! „Inými slovami,“ hovorí Hitching, „teoreticky nie je žiadna nádej, že by [aminokyseliny] pretrvali čo i len toto prvé a pomerne jednoduché štádium vo vývoji života.“⁠⁹

14. Aký je jeden z najtuhších problémov, pred ktorým stoja evolucionisti?

¹⁴ Hoci sa všeobecne tvrdí, že život vznikol samovoľne v oceánoch, vodné prostredie jednoducho nie je priaznivé pre potrebné chemické reakcie. Chemik Richard Dickerson vysvetľuje: „Ťažko si predstaviť, ako mohlo vo vodnom prostredí dochádzať k polymerizácii [spájaniu menších molekúl do väčších], ak prítomnosť vody napomáha skôr k depolymerizácii [štiepeniu veľkých molekúl na jednoduché] ako k polymerizácii.“⁠¹⁰ Biochemik George Wald súhlasí s týmto názorom a hovorí: „Samovoľné rozpúšťanie je oveľa pravdepodobnejšie, a teda postupuje oveľa rýchlejšie ako samovoľná syntéza.“ To znamená, že nahromadenie organickej polievky nebolo možné! Wald si myslí, že to je „najtuhší problém, pred ktorým [my evolucionisti] stojíme.“⁠¹¹

15, 16. Aký vážny problém nastáva, ak majú z aminokyselín v predpokladanej organickej polievke vzniknúť bielkoviny potrebné k životu?

¹⁵ Ale evolučná teória stojí ešte pred ďalším tuhým problémom. Pripomeňme si, že jestvuje vyše 100 aminokyselín, ale bielkoviny, ktoré tvoria život, potrebujú z nich iba 20. Okrem toho sa vyskytujú v dvoch formách: majú molekuly „pravotočivé“ a „ľavotočivé“. Pri náhodnom vzniku, ako v prípade teoretickej organickej polievky, by najpravdepodobnejšie polovica bola pravotočivá, a druhá polovica ľavotočivá. Nie je známe, prečo by u živých organizmov mala mať prednosť jedna orientácia pred druhou. Avšak z 20 aminokyselín, z ktorých sú vytvorené bielkoviny živých organizmov, sú všetky ľavotočivé!

¹⁶ Ako sa mohli náhodne spojiť do organickej polievky špeciálne iba tie druhy, ktoré boli potrebné? Fyzik J. D. Bernal uznáva: „Musíme pripustiť, že vysvetlenie... ešte stále zostáva jednou z najťažších oblastí štruktúrnych hľadísk objasnenia života.“ A dodáva: „To nebudeme asi nikdy schopní objasniť.“⁠¹²

Pravdepodobnosť a samovoľný vznik bielkovín

17. Z akého príkladu vidieť rozsah problému?

¹⁷ Aká je možnosť, že by sa žiadúce aminokyseliny spojili do jednej bielkovinovej molekuly? Na porovnanie si predstavme veľkú hromadu červených a bielych fazúľ. Červených je rovnaké množstvo ako bielych, a sú spolu dôkladne premiešané. V našom prípade je viac než 100 rôznych druhov fazúľ. Čo by sme nabrali lopatkou z tejto kopy? Keby sme chceli nabrať len fazule, ktoré predstavujú základné zložky bielkovín, museli by nám zostať na lopatke len červené fazule — biele vôbec nie! Navyše smie byť na našej lopatke len 20 druhov červených fazúľ a každá jednotlivá fazuľa musí mať na lopatke svoje osobitné, vopred určené miesto. Len malá chyba v jednej z týchto požiadaviek by v prípade bielkovín mohla zapríčiniť, že by bielkovina nemohla správne plniť svoju úlohu. A keby sme našu predpokladanú hromadu fazúľ čo najviac premiešali, dostali by sme tým správnu kombináciu? Nie. Práve tak sa čosi podobné nemôže stať ani v prípade predpokladanej organickej polievky.

18. Nakoľko reálna je pravdepodobnosť, že by sa náhodne vytvorila hoci len jednoduchá molekula bielkoviny?

¹⁸ Bielkoviny potrebné pre život majú veľmi zložité molekuly. Aká je pravdepodobnosť, že by hoci aj jednoduchá bielkovinová molekula náhodou vznikla v organickej polievke? Evolucionisti pripúšťajú, že je to iba 1 ku 10¹¹³ (1 so 113 nulami). Ale už udalosti, ku ktorým by malo dôjsť s pravdepodobnosťou 1 ku 10⁵⁰ sú matematikmi vylúčené ako neuskutočniteľné. O akú malú pravdepodobnosť tu ide, môžeme vidieť zo skutočnosti, že číslo 10¹¹³ je väčšie než odhadnutý počet všetkých atómov vo vesmíre!

19. Aká je pravdepodobnosť vzniku enzýmov, ktoré sú potrebné pre živú bunku?

¹⁹ Niektoré bielkoviny slúžia ako stavebný materiál, a iné ako enzýmy. Tie urýchľujú chemické reakcie, ktoré musia prebiehať v bunke. Bez toho by bunka odumrela. A bunky potrebujú pre svoju činnosť nielen niekoľko, ale 2 000 bielkovín, ktoré slúžia ako enzýmy. Aká je pravdepodobnosť náhodne získať všetky? Pravdepodobnosť je 1 ku 10^40 000! „Je to tak nepredstaviteľne malá pravdepodobnosť,“ tvrdí Hoyle, „že by to bolo nemysliteľné i vtedy, keby sa celý vesmír skladal z organickej polievky.“ Dodáva: „Ak nemáme na základe spoločenských názorov alebo vedeckej výchovy predsudok, ktorý nás vedie k presvedčeniu, že život na Zemi vznikol [samovoľne], tieto jednoduché počty takú myšlienku úplne likvidujú.“⁠¹³

20. Prečo sa problém komplikuje tým, že bunka potrebuje membránu?

²⁰ V skutočnosti je však pravdepodobnosť ešte ďaleko menšia, než napovedá toto „nepredstaviteľne malé“ číslo. Bunka musí byť obklopená membránou. Táto membrána je však nesmierne zložitá, skladá sa z bielkovín, cukru a tukových molekúl. Ako píše evolucionista Leslie Orgel: „Dnes patria k bunkovým membránam kanály a pumpy, ktoré presne ovládajú prísun a odsun živín, odpadových produktov, kovových ionov atď. Tieto špecializované kanály obsahujú vysoko špecifické bielkoviny, molekuly, ktoré nemohli byť prítomné na počiatku evolúcie života.“⁠¹⁴

Pozoruhodný genetický kód

21. Aké ťažké by bolo získať históny, ktoré potrebuje DNK?

²¹ Omnoho ťažšie než získanie vyššie uvedených látok je získanie polynukleotidov — RNK a DNK —, v ktorých je sformovaný genetický kód. V DNK je obsiahnutých päť histónov (históny, zdá sa, majú účasť na riadení génovej aktivity). Vraví sa, že možnosť vytvorenia aj najjednoduchšieho histónu je 1 ku 20¹⁰⁰ — ďalšie obrovské číslo „väčšie než úplný počet všetkých atómov vo všetkých hviezdach a galaxiách, ktoré je možné vidieť najväčšími teleskopmi“.⁠¹⁵

22. a) Ako sa stará hádanka ‚sliepka, alebo vajce‘ vzťahuje na bielkoviny a DNK? b) Aké riešenie ponúka jeden evolucionista a je to odôvodnené?

²² Ešte ťažšie je vysvetliť evolučnou teóriou vznik úplného genetického kódu — čo je predpoklad rozmnožovania buniek. Vzhľadom na bielkoviny a DNK vyvstáva opäť stará hádanka ‚sliepka, alebo vajce‘. Hitching hovorí: „Vznik bielkovín je závislý od DNK, ale DNK sa nemôže vytvoriť bez už existujúcich bielkovín.“⁠¹⁶ Stále je tu paradox, ktorý predložil Dickerson: „Čo bolo skôr?“ Bielkoviny, alebo DNK? Dickerson vyhlasuje: „Odpoveď musí znieť: ‚Vyvinuli sa súbežne.‘“⁠¹⁷ To akoby povedal, že ‚sliepka‘ i ‚vajce‘ sa museli vyvíjať súčasne, že nemohlo vzniknúť jedno z druhého. Je to možné? Istý vedec to takto zhŕňa: „Vznik genetického kódu predstavuje ohromný problém sliepky a vajca, ktorý v súčasnosti zostáva úplne nevyriešený.“⁠¹⁸

23. Čo hovoria iní vedci o genetickom aparáte?

²³ Chemik Dickerson vyslovil aj túto zaujímavú poznámku: „Evolúciu genetického aparátu nie je možné napodobniť v laboratóriu; človek môže teda hĺbať donekonečna, nespútaný nepohodlnými faktami.“⁠¹⁹ Je však zlučiteľné s poctivou vedeckou prácou, tak ľahko odsunúť nabok ohromné množstvo „nepohodlných faktov“? Pre Leslie Orgela je existencia genetického kódu „najzmätenejším hľadiskom problému vzniku života“.⁠²⁰ A Francis Crick došiel k záveru: „Napriek tomu, že genetický kód je takmer univerzálny, mechanizmus potrebný na jeho realizáciu je omnoho komplikovanejší, než aby mohol vzniknúť v jednom okamihu.“⁠²¹

24. Čo by sme mohli povedať o prirodzenom výbere a o prvej bunke, ktorá sa začala rozmnožovať?

²⁴ Evolučná teória sa pokúša o iné riešenie, aby nemožné nemuselo nastať „v jednom okamihu“. Je ním názor, že proces prebiehal krok za krokom, pričom si postupne robil svoje aj prirodzený výber. Ale bez genetického kódu, ktorým sa začína rozmnožovanie, neexistuje podklad pre prirodzený výber.

Ohromujúca fotosyntéza

25. Aká ohromujúca schopnosť sa prisudzuje jednoduchej bunke; čo podľa evolučných predstáv dokázala stvoriť?

²⁵ Pred evolučnou teóriou stojí ešte ďalšia prekážka. Kedysi dávno musela prvotná bunka vynájsť niečo, čo znamenalo pre život na zemi revolučnú zmenu — fotosyntézu. Tento proces, pri ktorom rastliny prijímajú kysličník uhličitý a odovzdávajú kyslík, vedci doteraz plne nechápu. Ako konštatuje biológ F. W. Went, je to „proces, ktorý sa doteraz nikomu nepodarilo zopakovať v žiadnom laboratóriu“.⁠²² A predsa si toľkí myslia, že náhodne vznikol v malej jednoduchej bunke.

26. Akú revolučnú zmenu spôsobil proces fotosyntézy?

²⁶ Fotosyntézou vznikla z atmosféry bez voľného kyslíka atmosféra, v ktorej každá piata molekula je molekulou kyslíka. Výsledkom bolo to, že zvieratá mohli dýchať kyslík a žiť a že ozónová vrstva mohla chrániť všetok život pred škodlivými účinkami ultrafialového žiarenia. Mohol tento obdivuhodný rad okolností vzniknúť jednoducho slepou náhodou?

Má na tom účasť inteligencia?

27. K čomu priviedli dôkazy niektorých evolucionistov?

²⁷ Vzhľadom na astronomickú nepravdepodobnosť náhodného vzniku života bunky sa niektorí evolucionisti cítili nútení ustúpiť. Napríklad Hoyle a Wickramasinghe, autori knihy Evolúcia z kozmu (angl.) to priznali, keď povedali: „Tieto otázky sú príliš zložité na to, aby ich bolo možné vyjadriť číslami.“ Dodávajú: „Ani väčšia a lepšia organická polievka nám nepomôže dostať sa ďalej, ako sme dúfali pred rokom alebo dvoma. Výpočty, ktoré sme urobili, sú v podstate práve tak neprijateľné pre kozmickú polievku, ako pre polievku zemskú.“⁠²³

28. a) Čo je pravdepodobne príčinou odmietania uznať nutnosť inteligencie? b) Čo podľa výrokov evolucionistov, ktorí sú presvedčení o nutnosti vyššej inteligencie, nie je zdrojom tejto inteligencie?

²⁸ Keď teda autori uznali, že pri vývoji života musela nejakým spôsobom spolupôsobiť inteligencia, vyhlásili: „Naozaj, takáto teória je natoľko samozrejmá, že sa človek s údivom pýta, prečo nie je vo veľkom prijímaná ako čosi, čo nepotrebuje žiaden ďalší komentár. Príčiny sú skôr psychologické než vedecké.“⁠²⁴ Z toho by sme mohli vyvodiť, že „psychologické“ zábrany sú jediným prijateľným objasnením, prečo väčšina evolucionistov lipne na náhodnom vzniku života a zavrhuje „plán alebo zámer alebo riadenie“,⁠²⁵ ako to vyjadril Dawkins. Aj Hoyle a Wickramasinghe uznali nevyhnutnosť inteligencie, neveria však, že by vznik života spôsobila osoba — stvoriteľ.⁠²⁶ Podľa ich uvažovania inteligencia je nevyhnutná, ale stvoriteľ neprijateľný. Nezdá sa vám to protirečivé?

Je to vedecké?

29. Čo je vedecká metóda?

²⁹ Ak má byť samovoľný začiatok života prijatý ako vedecká skutočnosť, potom by mal byť založený na vedeckej metóde. Vedecká metóda je opísaná takto: Pozoruj, čo sa stane; na základe tohto pozorovania zostav teóriu, ktorá hovorí, čo môže byť pravdivé; preskúmaj teóriu ďalšími pozorovaniami a experimentmi; a pozoruj, či sa plnia predpovede založené na teórii.

30. Nakoľko je možné alebo nemožné dokázať samovoľný vznik života uplatnením vedeckej metódy?

³⁰ Ak postupujeme podľa tejto vedeckej metódy, nie je možné pozorovať samovoľný vznik života. Nie je žiaden dôkaz, že by sa to dialo dnes; a v čase, ktorý pre samoplodenie uvádzajú evolucionisti, pravdaže, žiaden ľudský pozorovateľ prítomný nebol. Žiadna teória o tom nebola potvrdená pozorovaním. V laboratórnych pokusoch sa tento proces nepodarilo zopakovať. Predpovede založené na tejto teórii sa nesplnili. Ak je natoľko nemožné uplatniť pri teórii vedeckú metódu, je to poctivá veda, ktorá chce povýšiť takúto teóriu na úroveň skutočnosti?

31. Aký protirečivý názor na samoplodenie vyjadril istý vedec?

³¹ Na druhej strane je dostatok dôkazov, ktoré podporujú záver, že samovoľný vznik života z neživej hmoty nie je uskutočniteľný. Profesor Wald z Harvardovej univerzity priznáva: „Stačí len zamyslieť sa nad veľkosťou tejto úlohy, a musíme uznať, že samoplodenie živých organizmov je nemožné.“ Ale čo si v skutočnosti myslí tento zástanca evolúcie? Odpovedá: „A predsa sme tu, a verím, že ako výsledok samoplodenia.“⁠²⁷ Znie to ako objektívny vedecký výrok?

32. Ako priznávajú i evolucionisti, že také uvažovanie je nevedecké?

³² Britský biológ Joseph Henry Woodger charakterizuje podobné úvahy takto: „[Je] číry dogmatizmus, ak sa tvrdí, že to, čomu chceme veriť, sa skutočne stalo.“⁠²⁸ Ako to, že sa vedci v mysli zmierili s týmto zrejmým znásilnením vedeckej metódy? Známy evolucionista Loren Eiseley pripustil: „Teológom bolo vždy vytýkané, že sa spoliehajú na mýty a zázraky, a teraz sa i vedci ocitli v nezávideniahodnej pozícii, lebo si vytvorili svoju vlastnú mytológiu: totiž predpoklad, že proces, ktorý napriek všetkému úsiliu nebolo možné dokázať, v prvopočiatočnej minulosti skutočne prebehol.“⁠²⁹

33. K akému záveru vzhľadom na samovoľný vznik života a uplatnenie vedeckej metódy nutne musíme dôjsť na základe všetkých predošlých dôkazov?

³³ Z dôkazov vysvitá, že teória o samovoľnom vzniku života patrí skôr do ríše science fiction než medzi vedecké skutočnosti. Mnohí zástancovia tejto teórie v tejto veci zrejme opustili vedeckú metódu, aby mohli uveriť tomu, čomu chcú uveriť. Napriek ohromujúcej nepravdepodobnosti náhodného vzniku života prevláda neochvejný dogmatizmus miesto opatrnosti, ktorou sa vyznačuje vedecká metóda.

Nie je uznávaná všetkými vedcami

34. a) Ako prejavil istý fyzik vedeckú nezaujatosť? b) Ako opísal evolúciu a čo hovorí o mnohých vedcoch?

³⁴ No všetci vedci neodmietajú inú možnosť. Napríklad fyzik H. S. Lipson si uvedomuje nepravdepodobnosť samovoľného vzniku života a hovorí: „Jediné prijateľné vysvetlenie je stvorenie. Viem, že to znamená kliatbu pre fyzikov, a vlastne aj pre mňa, ale nesmieme zavrhnúť teóriu, ktorá sa nám nepáči, ak je podoprená dôkazmi, ktoré poskytli experimenty.“ Ďalej poznamenáva, že po vydaní Darwinovej knihy O pôvode druhov „sa evolúcia v istom zmysle stala vedeckým náboženstvom; temer všetci ju prijali a mnohí sú pripravení náležite prispôsobiť svoje pozorovania, aby ich uviedli do súladu s ňou.“⁠³⁰ Smutný, ale pravdivý komentár.

35. a) Akú predstavu podľa jedného univerzitného profesora je bolestné opustiť? b) Ako znázornil možnosť, že život sa vyvinul náhodou?

³⁵ Chandra Wickramasinghe, profesor na univerzite v Cardiffe (Anglicko), povedal: „Od začiatku svojej vedeckej výchovy som bol mocným presviedčaním nútený k viere, že veda nemôže byť v súlade so žiadnym spôsobom zámerného stvorenia. Bolo to veľmi bolestné, musieť sa vzdať tejto predstavy. V tejto situácii nemám vo svojom myšlienkovom rozpoložení dobrý pocit. Ale niet žiadneho logického východiska... Chcieť pripísať život chemickej náhode na Zemi, je ako hľadať jedno určité zrnko piesku na všetkých plážach, na všetkých planétach vo vesmíre — a nájsť ho.“ Inými slovami, nie je možné, aby život vznikol chemickou náhodou. Preto Wickramasinghe dochádza k záveru: „Nie je žiadna iná možnosť, ako porozumieť presnému usporiadaniu chemických stavebných kameňov života, než odvolať sa na stvorenie v kozmickom meradle.“⁠³¹

36. Čo povedal Robert Jastrow?

³⁶ Astronóm Robert Jastrow povedal: „Vedci nemajú žiaden dôkaz, že život nebol výsledkom stvoriteľského činu.“⁠³²

37. Aká otázka týkajúca sa evolúcie vzniká a kde možno nájsť odpoveď?

³⁷ Aj keby sme pripustili, že prvá živá bunka vznikla nejakým spôsobom sama od seba, aký je dôkaz, že sa ďalej vyvíjala vo všetky tie živé formy, ktoré kedy žili na zemi? Odpoveď nám dávajú skameneliny. V nasledujúcej kapitole uvidíme, o čom skameneliny skutočne svedčia.

[Zvýraznený text na strane 44]

„Vznik bielkovín je závislý od DNK, ale DNK sa nemôže vytvoriť bez už existujúcich bielkovín“

[Zvýraznený text na strane 45]

„Vznik genetického kódu predstavuje ohromný problém ,sliepky a vajca‘, ktorý v súčasnosti zostáva úplne nevyriešený“

[Zvýraznený text na strane 46]

Genetický kód je „najzmätenejšie hľadisko problému vzniku života“

[Zvýraznený text na strane 47]

Pri fotosyntéze rastliny využívajú slnečné svetlo, kysličník uhličitý, vodu a minerály na vytvorenie kyslíka a živín. Mohla by to všetko vynájsť jednoduchá bunka?

[Zvýraznený text na strane 50]

Z výpovedí niektorých vedcov vyplýva: Inteligencia je nevyhnutná, ale stvoriteľ je neprijateľný

[Zvýraznený text na strane 53]

Istý vedec pripustil: „Jediné prijateľné vysvetlenie je stvorenie“

[Zvýraznený text na strane 53]

Jastrow: „Vedci nemajú žiaden dôkaz, že život nebol výsledkom stvoriteľského činu“

[Rámček/obrázok na stranách 48, 49]

Neuveriteľná bunka

Živá bunka je mimoriadne zložitá. Biológ Francis Crick sa snaží opísať jej funkcie jednoducho, ale nakoniec si uvedomuje, že je to možné len do určitej miery, „pretože je to veľmi zložité a čitateľ nemusí zápasiť so všetkými podrobnosťami“.⁠^a

V časopise National Geographic sa píše o pokynoch vydávaných vnútri DNK, že „keby boli spísané, vyplnili by tisíc 600–stránkových kníh“. Článok ďalej hovorí: „Každá bunka je svet prekypujúci asi dvoma stovkami biliónov atómových skupín nazývaných molekuly... Našich 46 chromozómových ‚vlákien‘ spojených dovedna by malo dĺžku takmer 2 metre. Jadro, v ktorom sa nachádzajú, má priemer menší než jednu stotinu milimetra.“⁠^b

Časopis Newsweek používa znázornenie, aby sprostredkoval predstavu o procesoch v bunke: „Každá z týchto 100 biliónov buniek pracuje ako opevnené mesto. Elektrárne vyrábajú pre bunku energiu. Továrne vyrábajú bielkoviny, životne dôležité látky pre chemický výmenný obchod. Objemné prepravné systémy presúvajú špeciálne chemické látky vnútri bunky z jedného miesta na druhé, ale aj von z bunky. Na hraničných priechodoch stráže kontrolujú export a import a dozerajú na vonkajší svet, pokiaľ ide o príznaky nebezpečenstva. Disciplinované biologické armády stoja pripravené zápasiť s votrelcami. Centrálna genetická vláda udržuje poriadok.“⁠^c

Keď bola prvý raz predložená moderná evolučná teória, vedci mali veľmi slabú predstavu o fantastickej zložitosti živej bunky. Na náprotivnej strane sú zobrazené niektoré časti typickej bunky — to všetko je uložené v puzdre s priemerom asi 0,025 milimetra.

BUNKOVÁ MEMBRÁNA

Obal, ktorý kontroluje, čo vchádza do bunky a čo z nej vychádza

RIBOZÓMY

Útvary, na ktorých sa aminokyseliny zoskupujú v bielkoviny

BUNKOVÉ JADRO

Riadiace centrum obklopené dvojitou membránou, ktoré riadi činnosti bunky

CHROMOZÓMY

Obsahujú bunky DNK s ich genetickou informáciou

JADIERKO

Miesto, kde sa zoskupujú ribozómy

ENDOPLAZMATICKÉ RETIKULUM

Vrstvy membrán, na ktoré sú napojené ribozómy (niektoré ribozómy aj voľne plávajú v bunke) a ktoré uskladňujú alebo prenášajú bielkoviny vytvárané ribozómami

MITOCHONDRIE

Centrá produkujúce molekuly ATP, ktoré dodávajú bunke energiu

GOLGIHO KOMPLEX

Skupina plochých membránových váčkov, ktoré balia a triedia bielkoviny vyrobené bunkou

CENTRIOLY

Ležia v blízkosti bunkového jadra a sú dôležité pri delení bunky

[Obrázok]

Je tu 100 000 000 000 000 vašich buniek vďaka náhode?

[Rámček na strane 52]

Evolucionisti minulosti i súčasnosti komentujú vznik života

„Hypotéza, že život sa vyvinul z anorganickej látky, je v súčasnosti stále ešte článkom viery.“ — Matematik J. W. N. Sullivan.⁠^d

„Pravdepodobnosť, že život vznikol náhodou, možno porovnať s pravdepodobnosťou, že úplný slovník je výsledkom výbuchu v tlačiarni.“ — Biológ Edwin Conklin.⁠^e

„Stačí sa len zamyslieť nad veľkosťou tejto úlohy, a musíme uznať, že samoplodenie živých organizmov je nemožné.“ — Biochemik George Wald.^f

„Vyzbrojený všetkými poznatkami, ktoré sú teraz dostupné, by čestný človek mohol iba konštatovať, že pôvod života sa v tejto chvíli javí skoro ako zázrak.“ — Biológ Francis Crick.⁠^g

„Ak nemáme na základe spoločenských názorov alebo vedeckej výchovy predsudok, ktorý nás vedie k presvedčeniu, že život na Zemi vznikol [samovoľne], tieto jednoduché počty [matematická nepravdepodobnosť] takú myšlienku úplne likvidujú.“ — Astronómovia Fred Hoyle a N. C. Wickramasinghe.⁠^h

[Nákres/obrázky na strane 47]

Ľudia a zvieratá dýchajú kyslík, vydychujú kysličník uhličitý. Rastliny prijímajú kysličník uhličitý, odovzdávajú kyslík

[Nákres]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

svetlo

kyslík

vodná para

kysličník uhličitý

[Obrázok na strane 40]

Žiadna veľká budova nemôže byť postavená bez základov. „Evolučnej teórii chýba správny základ,“ hovoria dvaja vedci

[Obrázok na strane 42]

Všetky červené, všetky správneho druhu, každá na vopred určenom mieste — náhodou?

[Obrázok na strane 43]

Život využíva len „ľavotočivé“ aminokyseliny: „To nebudeme asi nikdy schopní objasniť“

[Obrázky na strane 45]

Čo bolo skôr?