Najväčší človek, ktorý kedy žil

MÔŽE byť nejaký človek nesporne označený za najväčšieho človeka, ktorý kedy žil? Podľa čoho posudzujete veľkosť nejakého človeka? Podľa jeho vojenského nadania, podľa telesnej sily alebo podľa duševných schopností?

Historik H. G. Wells povedal, že veľkosť človeka možno posúdiť ‚podľa toho, či zanechal nejaký životný odkaz a či podnietil ľudí, aby uvažovali novým smerom, ktorý bol taký silný, že pretrval po ňom‘. Hoci Wells o sebe netvrdil, že je kresťan, priznal: „Podľa tohto hodnotenia je na prvom mieste Ježiš.“

Alexander Veľký, Karol Veľký (ktorý dostal meno „Veľký“ už za svojho života) a Napoleon Bonaparte boli mocnými vládcami. Svojím vystupovaním, ktoré vzbudzovalo rešpekt, mali veľký vplyv na tých, ktorým vládli. Napoleon údajne povedal: „Ježiš Kristus ovplyvňoval a riadil svojich podriadených bez toho, aby bol viditeľne prítomný v tele.“

Svojím dynamickým učením a tým, ako v súlade s týmto učením žil, Ježiš mocne ovplyvňuje život ľudí už takmer dvetisíc rokov. Jeden spisovateľ to výstižne vyjadril slovami: „Všetky vojská, ktoré kedy pochodovali, všetky loďstvá, ktoré kedy boli vytvorené, všetky parlamenty, ktoré kedy zasadali, a všetci králi, ktorí kedy vládli, to všetko spolu neovplyvnilo život človeka na zemi tak mocne.“

Historická osoba

Hoci je to čudné, niektorí napriek tomu hovoria, že Ježiš nikdy nežil, že je v skutočnosti výmyslom ľudí prvého storočia. Uznávaný historik Will Durant na takéto námietky odpovedá: „Keby niekoľko jednoduchých ľudí žijúcich v jednej generácii vymyslelo takú silnú a príťažlivú osobnosť, takú vznešenú morálku a takú podnetnú predstavu o ľudskom bratstve, bol by to zázrak oveľa neuveriteľnejší ako akýkoľvek zázrak zaznamenaný v evanjeliách.“

Položme si otázku: Mohla by osoba, ktorá nikdy nežila, tak významne ovplyvniť ľudské dejiny? Príručka Historians‘ History of the World (Svetové dejiny, ako ich vidia historici), hovorí: „Aj z prísne svetského hľadiska [Ježišova] činnosť ovplyvnila dejiny oveľa významnejšie ako skutky ktorejkoľvek inej postavy v dejinách. Nová éra, ktorú uznávajú hlavné svetové civilizácie, sa datuje od jeho narodenia.“

Zamyslime sa nad tým: Aj niektoré dnešné kalendáre sú založené na roku, ktorý sa považuje za rok Ježišovho narodenia. „Dátumy pred týmto rokom sa označujú skratkou pred Kr. čiže pred Kristom,“ vysvetľuje The World Book Encyclopedia. „Dátumy po tomto roku sú označené A. D. čiže anno Domini (roku Pána).“

Kritici však hovoria, že všetko, čo v skutočnosti vieme o Ježišovi, pochádza z Biblie. Hovoria, že o ňom neexistujú žiadne iné záznamy jeho súčasníkov. H. G. Wells dokonca napísal: „Starí rímski dejepisci Ježiša úplne ignorovali; nezanechal žiadnu stopu v historických záznamoch svojich čias.“ No je to pravda?

Svetskí historici ranej doby sa síce o Ježišovi Kristovi zmieňujú veľmi málo, ale predsa takéto zmienky existujú. Cornélius Tacitus, uznávaný rímsky historik z prvého storočia, napísal: „Meno [kresťan] je odvodené od Krista, ktorého dal prokurátor Pontský Pilát popraviť za vlády Tibéria.“ Suetonius a Plínius Mladší, ďalší rímski pisatelia tých čias, sa tiež zmienili o Kristovi. Navyše, Josephus Flavius, židovský dejepisec z prvého storočia, písal o Jakubovi, ktorého označil za „brata Ježiša, ktorý bol nazývaný Kristus“.

The New Encyclopædia Britannica robí záver: „Tieto od seba nezávislé správy dokazujú, že v staroveku ani odporcovia kresťanstva nikdy nepochybovali o historickosti Ježiša, ktorá bola prvý raz spochybňovaná, a to na základe nedostatočných dôvodov, koncom osemnásteho, v priebehu devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia.“

V podstate všetko, čo je známe o Ježišovi, zaznamenali jeho nasledovníci v prvom storočí. Ich správy sa zachovali v evanjeliách — biblických knihách, ktoré napísali Matúš, Marek, Lukáš a Ján. Čo hovoria tieto správy o totožnosti Ježiša?

Kto bol skutočne Ježiš?

Túto otázku si kládli aj Ježišovi spoločníci v prvom storočí. Keď videli, ako Ježiš prísnym napomenutím upokojil more bičované vetrom, žasli a pýtali sa: „Kto je v skutočnosti tento?“ Neskôr, pri inej príležitosti, sa Ježiš opýtal svojich apoštolov: „Čo však hovoríte vy, kto som?“ — Marek 4:41; Matúš 16:15.

Keby vám niekto položil túto otázku, ako by ste odpovedali? Bol Ježiš Boh? Mnohí dnes hovoria, že bol. Avšak jeho spoločníci sa nikdy nedomnievali, že Ježiš je Boh. Apoštol Peter odpovedal na Ježišovu otázku takto: „Ty si Kristus, Syn živého Boha.“ — Matúš 16:16.

Ježiš o sebe nikdy nevyhlasoval, že je Boh, ale priznal, že je sľúbený Mesiáš čiže Kristus. Povedal tiež, že je „Boží Syn,“ nie Boh. (Ján 4:25, 26; 10:36) Biblia pravdaže nehovorí, že Ježiš bol človek ako každý iný. Bol naozaj výnimočným človekom, pretože ho stvoril Boh skôr ako všetko ostatné. (Kolosanom 1:15) Nespočetné miliardy rokov predtým, ako bol vytvorený hmotný vesmír, žil Ježiš ako duchovná osoba v nebi a tešil sa z dôverného spoločenstva so svojím Otcom, Jehovom Bohom, vznešeným Stvoriteľom. — Príslovia 8:22, 27–31.

Potom, asi pred dvetisíc rokmi, Boh preniesol život svojho Syna do lona jednej ženy, a Ježiš sa stal ľudským Božím synom. Narodil sa normálnym spôsobom zo ženy. (Galaťanom 4:4) Keď sa Ježiš vyvíjal v lone a kým vyrastal ako chlapec, bol závislý od tých, ktorých Boh vybral, aby boli jeho pozemskými rodičmi. Napokon sa Ježiš stal mužom a vtedy mu bolo dané, aby si spomenul na svoje predchádzajúce spoločenstvo s Bohom v nebi. — Ján 8:23; 17:5.

Čo ho robilo Najväčším

Ježiš pozorne napodobňoval svojho nebeského Otca, a preto bol najväčším človekom, ktorý kedy žil. Ježiš ako verný Syn napodobňoval svojho Otca tak presne, že mohol povedať svojim nasledovníkom: „Kto videl mňa, videl aj Otca.“ ​(Ján 14:9, 10) Tu na zemi konal v každej situácii práve tak, ako by konal jeho Otec, Všemohúci Boh. „Nerobím nič sám od seba,“ vysvetlil Ježiš, „ale práve tak, ako ma naučil Otec, tak hovorím.“ ​(Ján 8:28) Teda keď študujeme život Ježiša Krista, v skutočnosti získavame jasný obraz toho, akou osobou je Boh.

Hoci apoštol Ján uznával, že „nikto nikdy nevidel Boha“, mohol predsa napísať, že „Boh je láska“. (Ján 1:18; 1. Jána 4:8) Ján to mohol napísať preto, že spoznal Božiu lásku prostredníctvom toho, čo videl u Ježiša, ktorý bol dokonalým odrazom svojho Otca. Ježiš bol súcitný, láskavý, pokorný a prístupný. Slabí a zdeptaní sa s ním cítili dobre, ako aj ľudia každého druhu — muži, ženy, deti, bohatí, chudobní, mocní, ba aj veľkí hriešnici. Len tí, čo mali zlé srdce, ho nemali radi.

Ježiš svojich nasledovníkov nielen učil, aby milovali jeden druhého, ale ukázal im ako. Povedal: „Ako som ja vás miloval, aby ste sa aj vy navzájom milovali.“ ​(Ján 13:34) Poznanie ‚Kristovej lásky‘, ako vysvetlil jeden z jeho apoštolov, „prevyšuje poznanie“. (Efezanom 3:19) Áno, láska, ktorú Kristus prejavoval, prevyšuje teoretické, rozumové poznanie a „podnecuje“ druhých, aby na ňu reagovali. (2. Korinťanom 5:14) Teda Ježišov prevyšujúci príklad lásky je zrejme to, čo z neho robí najväčšieho človeka, ktorý kedy žil. Jeho láska sa dotkla sŕdc miliónov ľudí žijúcich počas stáročí a ovplyvňovala ich život k dobrému.

Niektorí však môžu namietnuť: ‚Pozrite sa na všetky zločiny, ktoré sa vykonali v mene Krista — na križiacke výpravy, inkvizíciu a vojny, v ktorých sa navzájom zabíjali milióny tých, čo sa vyhlasovali za kresťanov a stáli na opačných bojových stranách. No pravdou je, že títo ľudia konajú v rozpore so svojím tvrdením, že sú nasledovníkmi Ježiša. Ich učenie a spôsob života odsudzujú ich skutky. Dokonca hinduista Mohandás Gándhí bol nútený povedať: ‚Milujem Krista, ale pohŕdam kresťanmi, pretože nežijú tak, ako žil Kristus.‘

Úžitok z poznávania Ježiša

Istotne dnes nemôže byť žiadne štúdium dôležitejšie ako štúdium života a služby Ježiša Krista. ‚Hľaďte uprene na Ježiša,‘ nabádal apoštol Pavol. ‚Uvažujte dôkladne o ňom.‘ A Boh sám prikázal v súvislosti so svojím Synom: „Počúvajte ho.“ Kniha Najväčší človek, ktorý kedy žil vám v tom pomôže. — Hebrejom 12:2, 3; Matúš 17:5.

Bolo vynaložené úsilie predložiť všetky udalosti Ježišovho pozemského života, ktoré sú zapísané v štyroch evanjeliách vrátane kázní, ktoré predniesol, jeho podobenstiev a zázrakov. Všetko je usporiadané, podľa možnosti, v tom poradí, ako sa udalosti odohrávali. Na konci každej kapitoly sú biblické texty, na ktorých je kapitola založená. Povzbudzujeme vás, aby ste si tieto texty prečítali a odpovedali na uvedené otázky.

Jeden vedec z Chicagskej univerzity nedávno vyhlásil: „Za posledných dvadsať rokov sa napísalo o Ježišovi viac ako za predchádzajúcich dvetisíc rokov.“ Je veľmi dôležité osobne uvažovať o správach v evanjeliách, pretože „v súčasnosti sú mnohí študenti tak zaujatí navzájom si odporujúcimi teóriami o Ježišovi a evanjeliách, že zanedbávajú štúdium týchto základných zdrojov“, ako hovorí The Encyclopædia Britannica.

Veríme, že ak dôkladne, bez predsudkov pouvažujete o správach v evanjeliách, budete súhlasiť, že k najväčšej udalosti v dejinách ľudstva došlo za vlády rímskeho cisára Augusta, keď sa objavil Ježiš z Nazaretu, aby za nás položil svoj život.